Dôverujem Ti

30.časť

Tinus
"Noo Tinus pohni sa lebo aj lietadlo nám odletí!" Zakričala po mne mama.
"Veď ideem...bože" posledné slovo som si zamrmlal pre seba.

Aby ste boli v obraze tak momentálne sme už na letisku. Iste ideme už ku lietadlu ale mne sa vôbec nechce.
Miška sa mi vôbec neozvala ani neprišla,proste nič! A mne je to dosť lúto lebo naozaj netuším čo som jej spravil.

"Nech sa páči." Podal som svoju batožinu dajakemu týpkovi ,ktorý mi ju zobral a odniesol do lietadla.

"Tinus,tváriš sa ako keby si šiel na popravu. To sa vôbec netešíš? Veď po dlhej dobe zas uvidíš krstných,sesterničku i starých rodičov a tetu s ujom. A dokonca aj Silje by mala prísť.." spýtala sa ma mama.

"Ale teším,len mi je lúto,že sa Miška ani rozlúčiť neprišla ani mi nenapísala ani nič. A ja som si naozaj neni vedomí toho,že som jej nejak ublížil."

"Tinusko,som rada ,že si našiel dievča na ktorom ti tak záleží ale mal by si vedieť,že s nami ženami to nieje ľahké.
Určite si jej nič nespravil a určite sa na teba za nič nehnevá. Ona sa ozve ,neboj. Určite má na to rozumný dôvod."

"Hah...budem ti veriť."
Odpovedal som a tým sa skončil môj dialóg medzi mnou a mamou.

Usadil som sa teda v lietadle,dal si slúchadlá a pustil si hudbu. Vedľa mňa sedela Emma a vedľa Mac.

Postupom času sa mi zatvárali oči a o chvíľku som bol tuhý.

Miška
"Dokelu! Koľko je hodín?"
Vyletela som z postele a hľadala telefón alebo dajake hodiny.

Totiž včera sme prišli až okolo polnoci a ja už som bola úplne unavená. Nechcela som už Tinusa budiť a tak som si ľahla do postele a povedľa si,že šak ráno to stihnem.

9:58 ..."nie nie nieee" nahrnuli sa mi slzy do očí.
Ozaj som sa snim nestihla ani rozlúčiť. Som to najhoršie dievča na svete! Čo si o mne môže asi tak myslieť!?

Takto som si ešte hodnú chvíľu nadávala a potom som sa spamätala a napísala mu aspoň správu.

M: Ahoj Tinus😭❤️ Prepáč,že som sa ti včera vôbec neozvala ale prišli sme okolo polnoci. Nechcela som ťa budiť. Myslela som si,že sa mi podarí vstať skôr a ,že sa budem môcť priisť s tebou rozlúčiť. Je mi to ozaj lúto. Už teraz mi chýbaš.😭

Telefón som zvierala v rukách až dokým mi neprišla správa od Tinusa.

T: Ahoj...myslieť som si myslel aj ja..je mi ozaj lúto,že si neprišla. Neviem čo som ti spravil a či som ti dajako ublížil no ak áno tak som to v pláne nemal. Ach Miši..vidíme sa o 4 dni.
Pa

Po tejto správe ma chytil hysterický plač. Rodičia našťastie doma neboli.
Nechápem tuto jeho správu. Nič mi nespravil..aha...už mi to došlo. Včera..správala som sa ako totálny idiot a namiesto toho aby som sa snim normálne rozlúčila tak som sa ku nemu správala ako idiot..achhhh..

M: Tinus ozaj mi to prepáč,nechcela som sa správať tak sprosto a teraz som si to všetko uvedomila. Prepáč mi to. A majte sa tam pekne. Pozdravuj rodinu.💜

Nato mi už neodpísal ,ba dokonca si ju vôbec nepozrel. Trochu ma to omrzelo no potom som už nato radšej nemyslela.
Dohodla som sa s Leou ,že sa stretneme a pôjdeme spolu von.

Lea
"Mami,dnes nejdeme ku nikomu,že?"

"Nie.dnes nie. Prečo?"

"Pôjdem s Miškou von teda. Mac dnes odletel do Nórska na 4 dni a teda aj Tinus a aj Miška sa doma nudí."

"Dobre. Len sa poriadne obleč lebo je vonku zima."

Už som iba prikývla a odišla do kúpeľne. Umývala som si zuby a tvár. Dala som si jemne očné tiene,rozjasňovač a špirálu.
Obliekla som si čierne rifle a bieli pulover čo som dostala.
Vlasy som si nechala rozpustené.

"Tak ja idem pa!"
Zakričala som pri odchode. Zabuchla som dvere a vybrala sa najskôr ku Miške."

***

"A prečo? Miši neboj on nieje ten typ chalana."

"Ja viem ale aj tak..som strašnaaa"

"Niesi..ty nemôžeš zato,že ste boli aj vy s rodinou a on zrovna na druhý deň odišiel. Neboj ,myslím ,že aj tak tam žiadne dievčatá ,ktoré by boli do nich zamilované niesu. Veď sami to hovorili,že tam nemali ani čas."

"No dobre..budem ti veriť."
Povedala Miška a pritúlila sa ku mne.
"Tak ideme si dačo pozrieť?"
Usmiala sa a v očiach mala znovu iskry. Šla som teda vybrať dajaký film a Miška robila pukance.
Keď doniesla pukance a dajakú vodu ,pustila som film.

Tinus
"Kedy budeme pristávať?" Spýtal som sa otca.
"Cca za takú polhodinku."
Prevrátil som očami a snažil sa nejak lepšie sa usadiť. Tento krát tá cesta trvala 3 storočia.
Nevedel som sa dočkať kedy už vystúpime z lietadla. Emma stále chcela natáčať na Tik tok no ja som vážne záujem nemal. Mac sa robil ,že tu ani nieje.

***

"K.O.N.E.Č.N.E!"
Povedal som keď som vystúpil z lietadla.

"Tuším si sa nakoniec osmelil a tešíš sa."
Povedal Mac a do toho sa zasmial.
"Jasné ani nevieš ako moc som sa tešil!"
Povedal som dosť ironicky.
Mac už len pretočil očami a šiel za rodičmi.

"Martinus čo ti je?"
Spýtala sa ma Emma.
"No Emmi nič. Nechaj to tak..pre teba je to ešte moc komplikované."
"Hej...už nemám 10...mám 14 a vážne by som chcela svojmu obľúbenému bratovi pomôcť."
Objala ma. To bolo to čo som pozreboval.
"Toto mi úplne stačí." Odtiahol som sa usmial sa na ňu. Usmev mi opätovala.

Vošli sme do hali kde stala dajaka slečná s našou batožinou.
Každý sme si teda zobrali svoju batožinu.
Zdalo sa mi,že ju poznám no ozaj si neviem spomenúť.
Zobral som si kufor a šiel rovno za rodičmi.
"Nepoznali ste ju?" Spýtal som sa.
"Neviem,bola mi povedamá ale ozaj neviem"
Odpovedala mi mama. Otec na to ani nereagoval iba pokrutil hlavou ,že netuší kto to je.

Pred letiskom nás čakalo auto ,ktoré patrilo ako inak ..."Adam! Ako som rád ,že ťa vidím!"
Povedal môj otec. Bol to môj ujo ,teda otcov brat.
Všetci sme sa privítali. Veci sme si dali do kufru a nasadli do auta. Po ceste sme sa už len rozprávali o tom ako je na SK a podobné otázky padli aj z našej strany len sme sa pýtali na Trofors.

Ahojtee❤️
Taak dúfam sa Vám páčila aj dnešná časť. A tušíte kto by mohla byť tá "slečná?"🤔
Budem rada za každé "vote" či komentár❤️ zatiaľ pa!🤗