Dôverujem Ti

28.časť

24.12. VIANOCE

Mac
"Marcuus vstavaj! Sú Vianoce!"
Vbehla mi do izby Emma.
Ja som sa iba pomrvil v posteli a pomaly sa snažil otvoriť oči.
Nachvilku som ich aj otvoril ale prenikavé svetlo ma hneď oslepilo a tak som ich zavrel.
Pretočil som sa na chrbát a pretrel si oči. Potom som sa už postavil a vyšiel z mojej izby. Zišiel som dolú a rovno do obývačky kde stál krásny vianočný ozdobený stromček.
Emma už sedela pri stromčeku a hľadela na darčeky ktoré pri ňom boli.
A málo ich teda nebolo.
Mama nás zavolala do kuchyne. Keď sme tam všetci boli,posadali sme si ku stolu a začali raňajkovať. Neboli to normálne raňajky ale iba také ľahšie,keďže musíme šetriť miesto na večeru.
Teším sa na večer. Nielen na darčeky a tu výbornú večeru ale na Leu. Dúfam sa jej pandora bude páčiť.
"Ďakujem mami bolo to výborne!"
"Som rada,že ti chutilo."
Postavil som sa a vybral sa do svojej izby. Vybral som si tričko,sveter,tepláky,ponožky a spodné prádlo. Odišiel som do kúpeľne a dal si horúcu sprchu. Potom som si umyl zuby a upravil si vlasy.
Vybral som sa späť do izby a upratal si. Po 100 rokoch to v tej mojej izbe aj nejak vyzeralo.
Potom som zišiel znovu dolú a rovno si to namieril do obývačky kde Emma už mala pripravené spoločenské hry. Sadol som si ku nej a ešte sme počkali na Tinusa a rodičov.
Potom sme sa začali hrať.

***

Dokelu...darček!
Áno zas som nejaký prispatý a zabudol som zabaliť darček pre Leu.
"Prepáčte musím ísť ešte niečo urobiť do izby."
"V poriadku Marcus ,choď"
Odpovedala mi mama.
Vybehol som z obývačky a rovno do izby.
Kde som to dal?! Kde to je?! Ja som taký sprostý kam som to dal?
TU!
Uľavilo sa mi. Úplne som zabudol kde som to nechal. No našťastie to už mám. Už len to zabaliť.

Musíte uznať,že som šikovný ,je to dokonalo zabalené. Dúfam,sa Lee bude páčiť.

"Marcus,kde si toľko?"
Kričala na mňa Emma.
"Ja,už idem!"
Zišiel som dolú a zrovna bola pustená TV. Sadol som si ku Emme a Tinusovi a pozeral Popolušku.

Miška
"Čo budeme pozerať?"
"Vyber čo chceš..."
Okey zas je to na mne. Tak budeme pozeraať...nič.
Vždy to musím ja vyberať a pritom všetci vedia,že som nerozhodná a neviem vybrať medzi 5 rozprávkami.
No nevadí,pripojila som mobil k reprákom a pustila vianočné pesničky.

Napíšem Tinusovi.
M: Ahooj❤️Šťastné a veselé!🎄
T: Ahuuj❤️ Vieš,že sa dnes vidíme ,že?😄
M: Áno viem. Ale aj tak ,vidíme sa až večer.
T: To ubehne rýchlo. O chvíľku už budeme spolu. Tak aj tebe šťastné a veselé zatial🎄❤️
T: Čo porábaš?
M:Nič ,nudím sa. A ty?

***

Takto sme si písali asi dobré 2 hodiny. Ani neviem ako a už je 1 hodina po obede. Ocino je v práci a mama s bratom sú doma. Mama chystá už pomaly jedlo ku večeri a brat- mimochodom Dominik sa volá a je odomňa starší- je v izbe a fakt neviem kedy chce vyjsť von. No a ja sedím v obývačke na sedačke,a umieram nudou.

"Mami,nepomôžem ti dajako?"
"No môžeš. Choď nakrájať tie zemiaky do šalatu."
"Okey."
Zobrala som si teda nožík a pustila sa do krájania.

Lea
Ešte 3 hodiny... asi umriem hladom.
Od rána som nejedla. Žijem celý deň z vody a čaju.
"Lea! Poď mi pomôcť." Poprosila ma mama.
"Obal toho kapra a dávaj ho tuto."
"Okey ale tie Ikry obalovať nebudem.."
"Dobre to spravím ešte ja."

Keď mama ovalila ikry začala som ja obalovať kapra. Úprimne ja kapra ani nejedávam. Jem iba lososa so šalátom.
Bojím sa ,že by som sa zadusila s dajakou kosťou. No budúci rok si už možno dám aj kapra.