Dôverujem Ti

48.Časť

Lea
"Dobré ránko ospalec" prehovorila som na Marcusa. Ten na mňa letmo pozrel a ešte viac sa zababušil pod perinu.
"No tak vstavaaaj,už sú spravené aj raňajky. Všetci na teba dolú čakajú."
"Veď dobre dobre,koľko je vôbec hodín?" Veľmi neochotne sa začal dvíhať z postele.
"10."

Ako sa Marcus snažil dvihnúť z postele,ja som zbehla dolú do kuchyne. "Už ide" oznámila som s úsmevom jeho rodičom a Emme. "Bolo by na čase,ja som hore už od ôsmej,mám za sebou rannú rozcvičku a aj namaľovať som sa stihla." Prehlásila Emma.
Ja som sa len jemne zasmiala.

Keď sa Marcus konečne došuchtal dolú,pozdravil všetkých. Prisadol si ku stolu a prezeral čo všetko je na výber. "Je tu toho strašne veľa a ja netuším čo z toho si dať,dal by som si všetko." Povedal po piatich minútach prezerania si raňajok.
"Tak si daj tie miešané vajíčka so zeleninou a potom ako -dezert- si daj bábovku. Je fakt dobraaa." Povedala Emma.
"No dobre teda." Súhlasil. Konečne si niečo naložil. Ja už som bola aj po raňajkách tak som išla do kúpeľne kde som sa umyla a prezliekla.
Vybrala som sa na odchod,keď v tom som vrazila do niekoho. Teda konkrétne ten niekto bol Marcus.
"Kam to kam?" Spýtal sa s úsmevom. "Idem si odložiť veci do tašky" odpovedala som. Samozrejme ma pustil a ja som prešla do jeho izby.
Určite všetkých zaujíma čo sa dialo v noci. No pekne si to domyslite sami. Áno spali sme spolu. Bola to krásna noc. Zaujimalo by ma však ako sa mala Miška s Tinusom. Hmm,myslím si že podobne.

"Noo Leuš,čo pôjdeme robiť?" Vošiel do izby Marcus. "Tak mohli by sme si íšť spolu zabehať a zacvičiť,čo ty nato?"
"Súhlasím"

Marcus sa teda prezliekol do športového oblečenia. Obaja sme vyšli z domu. Najskôr sme šli ku nám domov aby som sa aj ja mohla prezliecť do športového.

***

"Fuu už nechoďme ďalej lebo zomreem" prehlásila som.
"No poooď,nefrfli,bol to tvoj nápad. Už iba po tento strom a dáme pauzu."
"Hahaha,dobre,tak ale ja tam budem prvaa" rozbehla som sa a vložila do toho všetky svoje posledné sily. Samozrejme že som tam bola prvá a on musel ešte dobiehať. Ale ako ma boleli nohy si predstaviť neviete.

"Tak parádne,vidíš,zvládla si to." Usmial sa na mňa. Obaja sme z hlboká dýchali a snažili sa upokojiť naše bijúce srdcia.

Asi po 10 minútach len státia na mieste sme prešli ešte asi kilometer. Tam bolo jedno športové ihrisko.
Každý sme si teda dali ešte 4 série so 4 cvikmi.

Po odcvičení,sme šli domov. Samozrejme ako inak než pešo. Myslela som,že teraz už naozaj zomriem.
S Marcusom sme sa rozprávali o veľa veciach. A hlavne o tom ako sa tešíme keď už budeme spolu sami bývať a budeme mať spolu rodinu. Bolo to krásne a ja dúfam,že to tak aj raz bude.

Tinus
"No Mišik,ideme?" Spýtal som sa už nedočkavo. Ideme totiž teraz do jednej reštaurácie na obed,kde mame rezerváciu na 13:30.
"Veď už idem!" Odkričala od schodov.
Zišla dolú a vyzerala naozaj krásne.
"Vyzeráš dokonalo." Poznamenal som.
"Vďaka,vieš krása niečo trvá" dodala a išla sa obuť.
Šli sme ešte ku nám domov keďže som sa potreboval aj ja prezliecť.

***

"Ahojte!"
"No ahojte!" Odzdravil nás otec. "Ako bolo včera? Dúfam ste nepáchali dajake nekalé veci!" Pozrel a zdvihol jedno obočie. Samozrejme to myslel s humorom. Ja s Miškou sme na seba pozreli,zasmiali sa a prešli ďalej do domu. "Idem sa prezliecť,zachvilku som dulú". Šiel som teda hore do izby. Vybral som svoj najlepší oblek. Keď som bol prezlečený,zbehol som do kúpeľne. Upravil som si vlasy,dal voňavku a zišiel dolú.
Tam ma čakala už Miška.
"Tak idem s Miškou do mesta,ideme tam aj na obed čiže somnou na obede nerátajte a príjdem asi tak okolo siedmej-ôsmej. Paa" pozdravil som sa a pobral sa. Samozrejme aj Miška sa rozlúčila. Keďže do mesta by to bolo pešo veľmi dlho,zavolal som taxi,povedal mu kam chceme ísť a šli sme.

"Tak tu to vyzerá ohromne!" Poznamenala Miška s otvorenými ústami. "Aj ja si myslím." Odpovedal som. Nebola to ozaj len dajaka obyčajná reštaurácia ale jedna z tých drahších. Chcel som aby sme mali krásny a dobrý obed.

K nášmu stolu nás odviedol jeden čašník,usadil nás a podľa nám jedálny lístok.
Bolo ťažké si vybrať ale obaja sme si vybrali.

***

"Bolo to tam výborne. V živote som nebola v takej reštaurácií a nejedla tak skvelé jedlo."
"To som rád,ideme domov?"
"No mohli by sme. Ja potrebujem doma dačo porobiť a aj ty by si mal ísť ku vám domov. Veď si dlho nebol doma. Určite by s tebou chceli aj oni stráviť nejaký ten čas." Povedala a mala pravdu. Opäť som zavolal taxi a šli sme. Mišku som odprevadil domov. Na rozlúčku som dostal krásny bozk. Rozčarovaný som šiel domov.

"Som doma!"
"Tak skoro? Nemal si priist neskôr?"
"No jo,ale Miška si potrebuje porobiť niečo doma a poslala ma nech idem za vami. Čo som Vám nechýbal?"
"Samozrejme že chýbal. Tak sa chod prezliecť a môžeš ísť aspoň povysávať dom" odvetila mama.
"Takto som to nemyslel ale dobre teda."

V izbe som sa prezliekol do teplákov a trička. Zišiel som do komôrky, zobral vysávač a pustil sa do práce.

Taaak po 200 rokoch...😬opäť nová časť. Je mi lúto,že som tak dlho nic nepridávala ale nemala som žiadnu inšpiráciu a celkovo sa mi proste nedalo písať aby to bolo aj zaujímavé aj pekné.😕
Verím,že tí čo to čítali ešte keď som začala už ani nepamätajú o čom to bolo. Ale príbeh som počas doby trošku upravila. 🤨❤️Tak keby sa dakomu chce môžte čítať od znovu. V najbližších dňoch vydám možno ešte 2 časti a ukončím tento príbeh. 🥰Verím,že sa Vám aspoň trochu páči a čo pozerám,tak ďakujem za úspech 7k videní. 🤩Ozaj krásne číslo. VĎAKA!❤️