Dôverujem Ti

31.časť

Miška
Martinus je už 2 dni v Nórsku a vôbec sa mi neozval. Volala som mu no nikdy to nezdvihol. Písala som mu ale neodpísal. Neviem čo sa tam deje a či je to len kôli tomu,že po dlhej dobe môže byť s rodinou ale aj tak..5 minút by ho nezabilo.

Čo sa týka mňa,tak sa nič nezmenilo,zrovna je dačo po jednej hodine poobede. O tretej máme ísť ku dakomu na návštevu. Úprimne nikam sa mi nechce ísť. Najradšej by som zostala doma. Včera bola u nás moja krstná aj s bratrancami. To keby ste videli čo tu tý porobili. Asi do pol dvanástej som upratovala.

*cink*

Prosím nech je to Tinus,prosím!
Pomyslela som si. Zobrala som mobil do ruky a veľmi opatrne ho zapla.

Máte novú správu od "Mac🍍"
Prečo zrovna odneho? Čo asi chce?
Otvorila som si teda chat.

Mac: Ahoj..ja len som sa ti chcel ospravedlniť za Tinusa. Odkedy sme prišli tak všade je ako mŕtvola. Neviem čo sním je a čo sa medzi vami stalo,no nechce ma ani už počúvať. Je mi to ozaj lúto. Ale o 2 dni by sme sa mali už vrátiť a potom ideme na tú chatu takže dúfam si to dáte doporiadku. Je pravda,že Tinus je tvrdohlavý ale určite mu prijde na um to ako sa cítiš aj ty.
Tak pekne sviatky ešte a pozdravuj doma a aj Leu:)

Po prečítaní správy som sa úprimne rozplakala. Ja nechápem. Nič take strašne som mu nespravila.

Miška: Ahoj,ďakujem ale nemusíš sa zaňho ospravedlňovať. Je mi lúto,že sa tak správa a že som Vám zničila návštevu doma. Je mi to úprimne lúto. Dúfam,že sa začne správať normálne.
Milujem ho. Teším sa na váš návrat. Tak majte sa tam pekne. (A budem pozdravovať:))

Nevedela som čo iné mu na to odpísať.

"Miši ,začni sa chystať ,pojdeme trochu skôr lebo aj cesta bude nejaký ten čas trvať." Povedala mi mama.
"Okey"

Šla som sa teda chystať. Obliekla som si čierne rifle,čierne tričko z dlhým rukávom a nato som si dala ešte adidas tričko.
Upravila som si vlasy a aj sa trochu namalovala aby neboli vidieť tie moje krásne kruhy pod očami.

Tinus
"Písal som Miške." Ozval sa Mac medzi dverami.
"Super a čo?"
"Bože čo ti je? Nič ti to dievča nespravilo,spravaš sa jak totálny idiot Tinus. Spamätaj sa! To dievča nemôže zato,že majú tiež rodinu a že potrebuje aj spánok! Uvedom sa ! Ty jej ubližuješ nie ona tebe!" Povedal mi Mac už z trochu väčšími nervami.
"Počuj Mac,prestaň tu po mne hulákať a ak ti na nej tak záleží tak ju premňa zamňa aj o ruku požiadaj! Mne je to fuk! Som doma a ozaj nehodlám toto riešiť. Daj mi už svätý pokoj!" Rupli mi už nervy. O ničom inom celé 2 dni nerozpráva len o tom ako sa správam a ako je Miška nevinná. Viem,že mi nič take nespravila ale proste nemám naladu.

Rozhodol som sa ,že sa pojdem von vyvetrať. Poukladať myšlienky a hlavne sa nadýchať normálneho vzduchu.

"Idem von! Čaute"
Povedal som.

Vyšiel som z domu a vybral sa 1.cestou ,ktorú som videl.
Dal som si slúchadlá a pustil si hudbu.

***

"Ahm" dakto ma poklepkal po rameni.
Mierne som sa naľakal. Bolo to dajake dievča..áno to z letiska.
"Ahoj..am preprač,ak som ťa vystrašila..len videli sme sa už na letisku a vlastne aj roky predtým."
"A-ahoj..to oz-zaj? Prepáč ale nemyslím si,že sa poznáme. Nepodobáš sa mi na nikoho."
"Myslela som si,že ma nespoznáš. Som Sonnia..už vieš?"
"Ahm..poznal som veľa Sonnie"
"Sonnia Adelnure,od 1.ročníka sme spolu chodili do školy."
"Aahaaa,bože prepáč! Veď ty si sa úplne zmenila!"

Ozaj sa úplne zmenila. Naposledy keď som ju videl ,bola trochu pribratejšia,mala blond vlasy a nosila okuliare..teraz..teraz predomnou stojí štíhle dievča s ryšavími vlasmy a bez okuliarov. Úprimne vyzerá pekne.

"No,ako ste odišli..neviem úplne som si zmenila život a štýl svojho života. Inak nestihne tu,je tu zima. Možme sa spolu preisť,teda ak chceš."
"Aaha,a jasne možme."

***

"A kde to teraz bývate?"
"Na Slovensku,v Trnave. Docela pekne mesto. Ale Trofors mi aj tak stále chýba."
"A premýšľal si o tom,že by si sa niekedy vrátil?"
"Neviem,neviem či sa moja priateľka bude chcieť presťahovať tu."
"Aaha,takže ty máš priateľku?"
"Hej,veď čo nás nesleduješ na IG?"
"Nie,úprimne vieš..nemala som ťa moc v láske."
"Hej hlavne v piatej tride.." zasmial som sa. V piatej triede bola do mňa tak zamilovaná..nevedel som sa jej zbaviť.
"To už bolo dávno."
"Jasne a ten 2.ročnik na strednej?"
"Bože naozaj chceš toto vyťahovať. Tak páčil si sa mi."
"Prepáč"
"To nič."
"Ahm...ja už pojdem. Som unavený."
"Okey,tak maj sa. Dúfam sa ešte stretneme."

Ja už som sa iba pousmial ,otočil sa a šiel domov.