Dôverujem Ti

46.Časť

Miška
"Pekný zvyšok dňa prajeme!"
"Vďaka,aj Vám!"
Zrovna výchadzame z hotela. Čaká nás taxík a dlhý let domov. Teším sa a veľmi. Hlavne na rodičov. Ale taktiež ešte na jednu osobou. Myslím ,že všetci vieme na koho. A ak nie,tak myslím Martinusa.

Nastúpili sme do taxíka. Ja s Leou dozadu a Mac šiel dopredu ku vodičovi. Povedal mu aby nás odviezol na letisko. A hlavne nech sa ponáhľa lebo o 11-tej nám ide lietadlo. A teraz je pár minút pred desiatou.

"Sme tu,24,90€" povedal taxikár.
Marcus mu podal 30€ a povedal,že je to v poriadku. On len nahodil úsmev a šiel nám pomôcť vybrať tašky.
Prešli sme do budovy letiska a rovno šiel Marcus vybaviť lietadlo.

"Môžme ísť,tento pán nás odvedie k lietadlu." S Leou sme už len súhlasne prikývli a šli za Marcusom a dajakým asi 30 ročným mužom. Bol nahodených v saku a mal čierne okuliare. Vyzeral ako elegantný SBS-kar. Celkom sympatický. No ale nejdem Vám tu o SBS-károvi rozprávať.

Prišli sme ku lietadlu,veci nám zobrali. Do lietadla som si zobrala iba mobil a sluchatka. Vošli sme do lietadla a mne padla sánka asi až po zem. Taký luxus som ešte nevidela.
Kožené sedačky si získali moju pozornosť. Jednu som si teda privlastnila. Usadila som sa a hneď mi Mac podal vankúš s dekou. Veľmi ma to potešilo.
Mac s Leou si sadli predomňa a rozprávali sa. Ja som si pustila hudbu a nechala sa unášať melódiou. Ani neviem kedy ale zaspala som.

Tinus
"Mama,idem do mesta,o hodinu najviac dve som doma." Oznámil som mame.
"Okey,dávaj si pozor na veci."
Ja už som iba prikývol ,zobral klúče,mobil,peňaženku a bundu. Vyšiel som z domu a namieril si to smerom do mesta.
Do čerta,zabudol som sluchatka.. Naozaj najdôležitejšiu vec som zabudol doma. Vrátiť sa mi ale nechce a ani nato nemám čas. Je skoro jedna hodina a ja si idem ešte len do mesta. O dve hodiny by mali priletieť a ja sa potrebujem dostať ešte do BA(Bratislava) a na letisko.

Po 20 minútach som bol v meste. Vybral som sa do City Arény a rovno do dráčika pre medveďa. Hneď pri vchode som uvidel takého krásneho. Keby som bol sebec tak si ho nechám. Ale je pre dôveližitejšiu osobu ako som ja.
Zaplatil som ho a pobral sa rovno do Billi kde som kúpil čokoládu. Oproti bolo aj kvetinárstvo a teda tak krásne rúže som ešte nevidel.
Zaplatil som a hneď si volal aj taxík.
Sláva tejto City aréne,všetko tu nájdete.
Vyšiel som pred City a čakal na taxík.

"Dobrý,do Bratislavy na letisko prosím."
"Okey"

"Tuším,že idete asi pre priateľku."
"No dalo by sa tak povedať." Povedal som docela skleslo. Uvedomil som,že mi to nemusí ani ospravedlniť a ,že možno bude chcieť zostať iba kamarátkou.
"Hore hlavu,určite ju to poteší. Ja keby som toto priniesol mojej žene tak by bolo veľmi nadšená. Aj som tak raz spravil. Keď som bol asi tak starý ako ty. Veľmi sme sa pohádali a ona odletela preč. Ale vrátila sa,kvôli mne. Uzmierili sme sa a teraz máme spolu 2 krásne deti."
"Wow,obdivujem vás. Museli ste sa naozaj milovať."
"Veď o to ide. Iba láska spája ľudí"
Veľmi výstižne to povedal. A má pravdu. Viac takých taxikárov! A samozrejme ľudí.
"Tak sme tu 10,50€"
"20€ za veľmi pekné a povzbudivé slová"
"Ďakujem chlapče a držím palce. Určite ju to poteší."
Usmial som sa naňho ,zabuchol dvere,vybral si darčeky pre Mišku a zamieril si to na letisko.

Ich let mi bohužiaľ nezobrazí,keďže sú súkromným. Takže musím napísať Macovi aby mi dal vedieť kedy a kde ich mám čakať. A mal by som napísť aj mame,veď som jej povedal,že prijdem domov a akosik som na letisku.

Tinus: Ahoj Mac,som na letisku v BA a čakám na vás. Prosím kedy máte asi prílet a kde vás mám čakať?
Mac: Čau,asi o 10 minút sme v BA a čakaj nás pri zadnom východe.