Tento večer je to podobne. Hodiny na stene ukazujú 23:15 a ja sedím na stoličke a čakám na Daniella, ktorý mi má dať jesť. Skoro ráno odíde, zamkne ma a ja som celý deň sama. Lúče slnka som nevidela ani nepamätám. Ako tak rozmýšľam pred tým plesom som mala oveľa väčšiu slobodu. Položila som si hlavu na vankúš a prikryla som sa perinou. Dvere sa roztvorili a v nich stál Daniell.
,, Nemôžeš ma tu nechávať celý deň zavretú. Som hladná a s nikým sa nestretávam, chcem aby som sa mohla pohybovať aspoň po dome a záhrade," vyslovila som svoju požiadavku skôr ako vkročil do izby.
,, Rose nepamätáš si čo bolo na tom papieri? Ak nie rad ti to pripomeniem. Bolo tam napísané žiadne odporovanie čiže ak ja poviem žiadna večera, žiadna sloboda tak nič z toho nebudeš mať. Čo na tom nechápeš?" Daniellova tvár sa napla a následne sa zamračil.
,, Je mi fuk čo je na tom prekliatom papieri, len ma proste nechaj pohybovať sa po dome." Hlas sa mi zlomil ako som videla, že sa Daniell približuje ku mne. Zastal tesne vedľa mňa a chytil mi ruky do svojich. Jeho ženskú vôňu sa nedalo prehliadnuť. Jemne mi uložil moje dlane medzi jeho a pozeral sa na mňa s láskou, ktorú som nevidela ani necítila, tak dlho že som nevedela reagovať.
,, Rose, pohybovať sa po dome nemôžeš z istých bezpečnostných dôvodov. V práci to nie je zrovna ideálne a mám pocit, že niekto vie čo robíme. Takže musím všetkých preverovať."
,, Hlavne ženy čo?" odvetila som čo najhnusnejšie.
,, Rose aj keď si myslíš, že robím neviem čo. Nie je to pravda. Nikdy by som ťa nepodviedol, až taký hajzel nie som." Daniell si položil svoju hlavu na moje brucho a stisol mi ruky.
,, Ale si" odpovedala som si v hlave. Je jasné, že si prečítal moju myšlienku keďže sa zrazu postavil a nahnevaným pohľadom na mňa pozeral. Ale nepovedal nič. Vyšiel z izby a ja som nechápala čo sa stalo. Zhasla som lampu na mojej strane pripravená spať, ale Daniell vošiel do izby a zasvietil hlavne svetlo. Prižmúrila som oči, ktoré neboli zvyknuté na svetlo. Daniell držal v ruke veľký tanier s jedlom a džúsom. Položil to na moje brucho a ja som sa vďačne usmiala. Ale vo vrecku mal ešte obálku, ktorú mi podal.
,, Je to také menšie vynahradenie za tie dni zavreté v tejto izbe." Ozval sa dominantný hlas Daniella v izbe. V obálke sa nachádzali dve letenky do New Yorku . Neistým pohľadom som na neho pozrela. S kým mám ako ísť do New Yorku , keď som tu stále zavretá?
,, Chcel by som ti vynahradiť aj svadobnú cestu keďže sme neboli nikde. Pretože ty si so mnou odmietala ísť na Hawaii." Odpovedal Daniell s úsmevom na perách. Ale čo prinútilo Daniella sa takto zmeniť ? Keď som bola celé dni zavretá v tejto izbe a nevadilo mu to. Nechcela som ti riešiť, tak som sa na neho aj ja usmiala a pustila sa do jedla, ktoré vyzeralo veľmi lákavo.
