Predo mnou práve spadla ďalšia hviezda. Zavrela som oči a zaželala si, aby som sa vrátila domov. Mesiac svietil na každú stranu pláže, a ja som si užívala zvuk mora. Daniell a ja sme sedeli na deke a obidvaja sme boli ponorení vo svojich myšlienkach. Daniell má zozadu objal a dal mi pusu do vlasov.
,, Prečo si sa zrazu, tak zmenil ?" Prelomila som medzi nami ticho a pomrvila sa v Daniellom náručí.
,, Vieš Rose v živote sa dejú veci na ktoré nevieme odpoveď, a možno táto situácia je tiež podobná. Neviem ti na túto otázku odpovedať, ale viem, že v hĺbke duše mi na tebe záleží." Zdvihla som hlavu a pozerala Daniellovi rovno do očí. Neuhol pohľadom, len sme si obidvaja pozerali do očí. Jeho oči odrážali svetlo z mesiaca a jeho ruky si položil na tie moje. Odvrátila som hlavu, ale moje ruky som nechala uložené v tých jeho.
,, Rose viem čo všetko som ti spravil, je mi to ľúto, ale prepáč odo mňa nečakaj. Mohla si si za to sama," pokračoval Daniell v jeho rozprávaní."
„Vieš čo ? Ani nečakám, lebo viem aký si sebecký pokrytec. Povedz mi ako, ako dopekla si môžem za všetky bolesti? Máš pocit že sama som si ich urobila? Pýtam sa ťa ešte raz, máš pocit, že to ja si sama sebe ubližujem?” s hnevom som sa postavila a kráčala od Daniella preč. Vážne musí všetko pokaziť? Po prvýkrát som sa s ním cítila celkom dobre a on všetko pokazil.
,, Tak si choď, aj tak nemôžeš nikde ísť a vieš prečo? Pretože si moja manželka a všade by som ťa našiel," zakričal za mnou Daniell. Rozbehla som sa so slzami od neho preč. A vlastne prečo plačem? Kvôli nemu som sa naplakala dosť, a nezáleží mi na ňom. Aj keď sa mi páčil tento večer, on to pokazil a ja sa nemienim vrátiť späť za ním. Vyliezla som na veľký kameň a sadla si na jeho vrch. Utrela som si moje slzy o rukáv zo svetra a premýšľala som prečo môj osud musí skončiť v rukách môjho manžela. Stiahla som svoje oblečenie a rozbehla sa do mora. Voda bola studená, ale aj tak ma to neodradilo. Zvalila som sa na chrbát a nechala sa unášať vlnami. Keď som narazila do niečoho tvrdého. Chcela som sa postaviť, ale voda bola tak hlboká, že som sa nohami nemohla dotknúť dna. Voda má pohltila a ja som padala ku dnu. Chcela som vyplávať na hladinu, ale o nohu sa mi obviazala riasa. Nemohla som dýchať. Cítila som ako sa pomaly utopím. S rukami som začala metať okolo seba, len aby som sa mohla zachrániť. Poslednýkrát som sa natiahla a snažila sa dostať z rúk riasy, ktorá mi bránila sa zachrániť. Už som vedela, že je zle, keď som, už nemohla dýchať. Moje oči sa zatvorili a ja som myslela, že zomieram. Moje telo padalo ku dnu, až kým moje telo niekto nezachytil.
Ahojte, ako sa Vám páčila časť?
