Moje celé telo trplo z pozície do ktorej som bola uložená. Neodviazal ma, ani keď som povedala, že potrebujem ísť na WC. Luke sa správal ku mne ešte horšie ako Daniell. Nedal mi jesť, tak či tak a stále si niečo mrmlal. Nerozpravame sa medzi sebou, len občas, ak niečo potrebuje zistiť o Daniellovi tak sa ma opýta. Nepovedala som mu ešte ani raz pravdu, ale myslím, že si je toho vedomý. Aj keď neviem prečo kryjem Daniella. Veď to kvôli nemu som v tejto situácii. Teraz to bolo tiež podobné. Začal sa ma pýtať rôzne otázky a písal si ich do piesku.
„ Tak Rose aký máš vzťah so svojím manželom? Ľúbite sa?" spýtal sa ma Luke. Mlčala som.
„Haló si snáď hluchá ?"
„Odviaž ma a možno ti odpoviem, " začala som s Lukom vyjednávať. Nezdalo sa, že by sa mu to páčilo. Očami ma preskenoval, akoby neveril, že som to naozaj povedala, potom kývol hlavou a vybral sa k batohu, ktorý sa nachádzal pri madraci. Začal sa v ňom prehrabávať, až z neho vybral veľké nožnice. S hrôzou som sa na neho pozerala, keď mi s nimi prechádzal po kľučnej kosti. Jedným pohybom lano prestrihol a začalo padať na zem. Vykročila som smerom dopredu a poriadne si natiahla každý sval tela.
„Nezvykaj si na to, máš šťastie, že mám dobrú náladu. Tak, keď som ťa, už odviazal odpovieš mi?" naliehal na mňa Luke. Vôbec sa mi nepáčilo, že ma niekto využíva vo svoj prospech.
„ Myslím, že odpoveď je vo hviezdach." V duchu som sa smiala, že som mu neodpovedala na jeho otázku a z mojej odpovede nemôže nič vyčítať.
„ Rose neštvi ma!" Odviazal som ťa, tak hovor!" rozkázal mi Luke.
„ Vec sa ma tak, že ja a môj manžel sa neznášame." Začala som sa k nemu približovať. Pomaly som sa dostávala k nemu. Za chrbtom som držala kameň, ktorý som si stihla vziať, keď ma odputával. Luke stál na mieste a pozeral čo mám za lubom. S celou silou som mu hodila kameň do hlavy a rozbehla sa preč. Lukove telo dopadlo na zem a ja som si s úľavou vydýchla, že mám nejaký náskok ujsť. Všade boli lesy, tak som sa rozhodla preplávať tieto dva pobrežia. Mala som pocit, že moje ruky mi za chvíľu odpadnú. Zabrala som rukami ešte raz a, už videla pláž s dekou na ktorej sme boli s Daniellom. Z diaľky som aj videla osobu, ktorá na deke sedela. Daniell. Tak predsa ma hľadal. Vyšla som z mora a triasla som sa od zimy, keďže dnes vietor fúkal na všetky strany. Daniell rýchlo pribehol ku mne a zakryl ma dekou. Zamračil sa, keď videl na mojom tele cudzie tričko. Luke mi ho dal, keď ma zachraňoval.
„ Rose, kde si zmizla? Veď som ťa vybral z vody a položil na pevninu, dal som ti umelé dýchanie, a keď som videl, že sa prebúdzaš išiel som sa pozrieť ako ďaleko sme od pláže, a keď som prišiel, už si tam nebola. Vieš ako som bol nahnevaný?" povedal Daniell.
„Viem si to predstaviť, ale nebola to moja vina. Prebudila som sa a predo mnou bol chlapec s menom Luke. Pomohol mi, ale keď sa dozvedel, že som rodina s niekym s upírov, tak ma zaviazal okolo stroma s lanom a bral ma ako rukojemníčku. No a dnes sa chcel dozvedieť aký mám s tebou vzťah, a ja som mu povedala, že mu odpoviem, keď ma odviaže. Urobil to a ja som mu hodila s kameňom do hlavy a ušla." odpovedala som Daniellovi v skratke. Tešila som sa, že mi Daniell verí, keďže ma objal. Hoci som to nečakala, ale bola som šťastná, že som v akom takom bezpečí.
Ahojte, aký máte pocit z tejto kapitoly?
Vaša Emmie 😘
