-

#2

Už sme boli skoro pred jedálňou, keď Lei zazvonil mobil a ona ma musela náhle opustiť. ,,Tak díky." nepríjemne som na ňu zazrela, keď sme sa lúčili, ale aj tak som ju objala. ,,Hádam vaši majú dobrý dôvod na to, aby ťa pripravili o ten kulinársky zážitok, ktorý by si zažila u nás v jedálni. Dnes máme rybu." povedala som znechutene. ,,Tak si to teda uži a ak by ti bolo málo, môžeš si dať aj za mňa." žmurkla na mňa a rozosmiala sa. ,,No ja som vlastne tvojim rodičom zaplatila, aby ťa súrne povolali domov, pretože som chcela dvojitú porciu toho zapáchajúceho objektu, ktorý kuchárky nazývajú 'obed'." Teraz už sme sa smiali obe. ,,Tak sa teda drž a dúfam, že máš žuvačky, pretože ak sa s tebou zas bude pokúšať rozprávať ten sexoš, tak tým sviežim rybacím dychom práve nezaboduješ." povedala a tvárila sa smrteľne vážne. ,,Tak to si asi predsa dám aj za teba. Aspoň mi dá doživotný pokoj." odpovedala som a Lea len prevrátila očami.

Pokojne som kráčala do jedálne. Bola až podozrivo plná nato, že máme taký nechutný obed. Okamžite som začala skenovať priestor, aby som si vybrala nejaké voľné miesto na sedenie. Prvé voľné miesto bolo vedľa Rebeccy. Žeby jedna z jej kačíc zase držala nejaký detox a preto neprišla na obed? Každopádne som vedela, že si sadnem kdekoľvek inam, len nie k nej.

Pohľadom som prečesávala zbytok jedálne a to, čo som videla sa mi vôbec nepáčilo. Jediné voľné miesto bolo hneď vedľa Lucasa a jeho bandy. Zvažovala som svoje možnosti a už už som sa chcela otočiť na odchod, keď na mňa Lucas kývol rukou, aby som prišla. ,,Osud zrejme rozhodol za mňa." zamrmlala som a nervózne som sa vybrala k jeho stolu. ,,Chceš si prisadnúť, zlatko?" opýtal sa ma s drzým úsmevom. Nemohla som uveriť vlastným ušiam. ,,Ty si ten úplne posledný človek, ktorému by som dovolila ma nazývať zlatko." povedala som pomedzi zaťaté zuby. ,,Tak to je potom dobre, že som si nepýtal povolenie." zareagoval a ja som sa otočila na odchod, keď ma zrazu schmatol za ruku. ,,Sadaj." povedal autoritatívne. ,,Vieš komu si môžeš rozkazovať." zasýčala som a trhla rukou, ale jeho stisk nepovolil. ,,Nebuď drzá." povedal a vyzeral už celkom vytočený. ,,Lebo čo?" povedala som a stále s ním držala očný kontakt. ,,Miláčik, čo sa to tu deje?" za jeho chrbtom sa zjavila Rebecca. Čakala som, že ma pustí, no stále ma držal rovnako silno. ,,Čo chceš?" zhúkol na ňu a konečne so mnou prerušil očný kontakt. Využila som situáciu a vytrhla som sa mu. Prekrížila som si ruky na hrudi a sledovala to divadlo. ,,Miláčik, prečo si na mňa taký zlý!? A prečo sa zahadzuješ s touto chuderou?" povedala piskľavo a znechutene si ma premerala pohľadom. ,,Rebecca, vypadni." vykríkol po nej a ona sa okamžite stiahla. Zase bola všetka pozornosť na mne. ,,Drž si odo mňa odstup." povedala som Lucasovi, keď na mňa zase upriamil zrak. ,,Dávaj si pozor, Woodová." povedal a keď vyslovil moje meno, cez chrbát mi prešli zimomriavky. Narovnala som sa a odišla. Samozrejme so všetkými pohľadmi na mne.

Určite si všetci myslia, aká som sebavedomá a možno aj namyslená a mne sa celkom páči, že aspoň niekoho tým môžem oklamať, keď už nie seba. Zamierila som do jedného baru, v ktorom som pracovala každé poobedie a noc. Musela som si privyrábať, keďže otec chodil len po malých, zle platených brigádach a väčšinu peňazí prepil už cestou domov, a mama zo svojho platu sotva zaplatila všetky účty. Minimálne polovica našej školy si určite myslí, že mám zazobaných rodičov, ktorí mi splnia všetko, čo mi na očiach vidia, ale to ma netrápi. Radšej nech ma majú za zbohatlícke decko, než aby vedeli ako to u nás naozaj je.

Zarábala som celkom dobre, keďže som pracovala od 4 poobede, do 2 v noci. Vôbec neviem, ako moje telo zvláda tento minimálny príjem spánku, ale zatiaľ na hodinách nezaspávam (teda aspoň na väčšine nie) a moje kruhy pod očami sú tiež ešte celkom znesiteľné. Celý týždeň dospávam cez víkend, ale v sobotu tiež pracujem, no to len 6 hodín. Od 7 do 1. V sobotu občas stretávam svojich podarených spolužiakov, ako sa opití vláčia barom a občas aj ako ich odvádza polícia, keďže ešte nemajú na alkohol vek. Ani ja nemám, ale pracujem tam v podstate na čierno a zamestnávateľ je rád, že je tu niekto zodpovedný. Z práce si vždy odnášam viac, než by som mala, keďže mi stále nejakí opilci dajú minimálne o 2-3 doláre za objednávku viac. Aspoň, že sa mi v škole tak darí, lebo pri mojom životnom štýle by som na učenie čas určite nenašla. To by som už nespala vôbec.

V práci to išlo v pohode. Po 2 hodinách som sa musela ísť von vyvetrať. Vybrala som si cigaretu a zapálila si. Konečne chvíľka ticha a kľudu. Dnes v klube nie je veľa ľudí.. Veď je predsa utorok. Stála som pri zadnom vchode a opierala sa o chladnú stenu budovy. Zrazu som začula nejaké zvuky. Znelo to ako niekto, koho zrejme fakt, že je utorok vôbec neštval a bol úplne na šrot. Postavila som sa do tieňa budovy a nenápadne sledovala približujúcu sa postavu. Bol to dosť vysoký, dobre stavaný chlapec. Určite nie omnoho starší ako ja, ak vôbec, ale viac som rozoznať nedokázala, keďže bola už dosť tma a tvár mu zakrývala kapucňa. Vydával rôzne zvuky a potácal sa popri stene. Už bol veľmi blízko, no moja zvedavosť mi nedovolila ujsť dovnútra. Vtedy mu pípol mobil a on ho vybral z vrecka na mikine. Keď mu svetlo mobilu osvetlilo tvár, neverila som vlastným očiam. No my na seba máme ale šťastie. Samozrejme, že to bol Brey a bol poriadne pripitý, no podľa toho, ako chvíľu nato s niekým telefonoval, som usúdila, že až tak na mol nie je. ,,Žeby sme sa zahrali?" Pomyslela som si. Keď prechádzal tesne okolo mňa, tak som sa mu pokúsila podkopnúť nohu. Áno, viem. Detinské, no nemohla som si pomôcť.

Mierne sa zapotácal, no nespadol. ,,Čo to kurva?" nervózne sa otočil. Z nejakého dôvodu pôsobil celkom nebezpečne, no stále pekelne sexy. Otočil sa a skúmavo na mňa pozrel spod kapucne. Usmial sa. Už som na sebe nemala roztrhané rifle, ale krátku koženú sukňu a rolák. To sa mu očividne páčilo.

Kúsla som si do pery. ,,Neprovokuj, Woodová." zavrčal a začal sa ku mne približovať. Tep sa mi zrýchlil a ja som sa ešte tesnejšie nalepila k stene. Už nás delilo len pár centimetrov. Už som ani nevedela čo robím. Totálne ma ochromila jeho dokonalá vôňa a teplo, ktoré z neho sálalo. ,,Na toto chcem byť triezvy." povedal s úškrnom a končekom ukazováka sa mi dotkol pier. Práve sa chcel otočiť a odísť, no schmatla som ho za rameno. ,,Teraz alebo nikdy." povedala som a pobozkala som ho. Veľmi som chcela samú seba presvedčiť, že sa mi to nepáči, no najradšej by som bola, keby sa to nikdy neskončilo.