-

#3

Z baru som hneď po incidente odišla. Povedala som, že sa necítim dobre a keďže občas robím aj nadčasy, tak ma šéf bez problémov pustil. Bol to dosť v pohode chalan. Mohol mať tak 25 a už mal celkom slušne rozbehnutý biznis.

Doma som si dala studenú sprchu a šla si ľahnúť. Ráno tentoraz nebolo také pokojné, ako včera. Poriadne som sa prebudila asi až po štvrtom budíku a to už som mala poriadny sklz. Ak si ale myslíte, že som si tým pádom nešla zabehať, ste na omyle. Plánovala som obetovať školu. Dochádzku nemám boh vie akú, no nikto mi nikdy nič nepovie, keďže mám výborný prospech. Ľudia zvyknú premýšľať o živote, keď nevedia zaspať, no mne sa niečo také nestáva veľmi často, takže to zvyčajne robím popri behu. V podstate je to jediná štipka relaxu, ktorú počas pracovného dňa mám.

Chvíľu som premýšľala nad tým, ako je dnes vonku krásne, no veľmi rýchlo sa mi v hlave vynorila téma, ktorej som sa tak veľmi vyhýbala. Včerajšok. Lucas. Bozk. Bozk odo mňa. Prečo som ho do pekla pobozkala? Oh bože. Vždy hrám nedostupnú a potom pri prvej príležitosti pobozkám hlúpeho sukničkára, ktorý to teraz rozhodne roztrúbi po celej škole. Veď prečo by sa nepochválil? Nemohla som sa proste držať na uzde? Vždy sa mi to tak perfektne darí a potom takto zlyhám v takej dôležitej chvíli. Ešte stále mám jednu útechu. Možno si to nebude pamätať. Alebo by som chcela, aby si to pamätal? Bože, nie! Už som sa úplne zbláznila. Mňa chalani nezaujímajú. Nemám na nich čas. ,,Chalani ma nezaujímajú, nemám na nich čas. Chalani ma nezaujímajú, nemám na nich čas." toto som si opakovala po zvyšok cesty. Nejaký školský playboy mi určite nepopletie hlavu. Alebo už sa stalo?

Z rozmýšľania ma vytrhla motorka, ktorá do mňa skoro napálila. ,,Dávaj bacha!" zhúkla som, aj keď som veda, že ma vodič určite nepočuje. Zdalo sa mi, že som tú motorku už niekde videla. Konečne som došla domov. Dala som si rýchlu sprchu, namaľovala som sa a dala som si bordové tričko s čiernymi riflami. Vlasy som si zase dala do drdola, keďže to mi zaberalo najmenej času.

Rýchlosťou svetla som utekala do školy. Už beztak som dosť meškala a nepotrebovala som to robiť ešte horším. Chúďa Lea. Určite ma čakala minimálne 20 minút, kým jej došlo, že to dnes určite nestihnem. Už som bola pred školou, keď som len rýchlo skontrolovala v akej triede mám prvú hodinu a koľko presne meškám. 16 minút. Minule to bolo len 13. Mala by som si na to dávať bacha, lebo budúci rok sa už na prvú nebudem ani unúvať prísť. Vtom som zas začula zvuk motorky. Obzrela som sa a videla som tú istú motorku, ktorá ma dnes ráno skoro zrazila. Hneď som spoznala kto to je. Veď kto iný by mal motorku, keď nie on?

Lucas si dal dole helmu a rukou si prešiel strapaté vlasy, aby ich aspoň trošku urovnal. Mierne som nadvihla obočie. Takýto bad boy, ktorému pravidlá nič nehovoria, nosí helmu? Zaujímavé. ,,Čo tak pozeráš? Viem, že som krásny, ale už mi za teba začína byť trápne." uchechtol sa. ,,Idiot." zašomrala som a hneď sa otočila smerom k vchodu školy. ,,Ja som to počul." zvolal na mňa. ,,Veď o to aj šlo." odkričala som mu naspäť, ale to už som bola jednou nohou v škole.

Cestou do triedy som zazrela Olivera, ako práve vychádza z chlapčenských záchodov. ,,Ale ale. Kto nám to tu zase mešká?" opýtal sa uštipačne. ,,Hovorí ten, čo sa na 20 minút vypýta na záchod, len aby sa vyhol skúšaniu." tiež som ho podpichla. Vyzeral ako celkom v pohode chalan, ale väčšinou sme sa len doťahovali a nikdy sme sa poriadne nerozprávali. ,,Dnes ti to pristane." povedal po chvíli. Musela som sa uškrnúť, keď som si pomyslela, že mi to niekto povedal práve dnes, keď som nestihla ani polovicu svojho bežného makeup-rituálu. Žeby na tej natural beauty naozaj niečo bolo? ,,Ďakujem." povedala som rýchlo, keď som si uvedomila, že som sa už niekoľko sekúnd len uškŕňala a vôbec som mu na to nijako neodpovedala. Len sa usmial a spolu sme vošli do triedy. Dokonca mi podržal dvere, ako správny gentleman.

,,Uuuu, žeby si Nina dala na záchode rande s Hovniválom? Možno jej ukázal aj nejakú tajnú skrýšu, v ktorej trávi toľko času. Žeby tá zamknutá kabínka na záchodoch bol jeho luxusný apartmán?" spustila Rita. Práva ruka Rebeccy. Prezývku Hovnivál si Oliver vyslúžil práve preto, že na záchodoch trávil toľko času. ,,Nejako príliš podrobne poznáš chlapčenské záchody, nemyslíš Rita? Možno by si občas mala skúsiť aj babské a zistila by si, že sa používajú na iné veci, než na rozťahovanie nôh chalanom." pohotovo som zareagovala. Pár ľudí sa zasmialo a Rita sa začervenala tak, až to bolo vidieť aj cez tú vrstvu makeupu, ktorú na sebe mala. ,,Čo je to tu za hluk?" ozval sa pán Coross, ktorý sa náhle zjavil vo dverách. Učí nás dejepis a práve sa odniekiaľ vrátil s plnými rukami papierov. To sa mi ale že vôbec nepáči. Hneď som si šla sadnúť a tvárila sa akoby nič. Vtom sa zase otvorili dvere a Lucas si skoro rozbil nos na chrbte pána Corossa, ktorý stál ešte stále dosť blízko dverí. Ten si teda dáva načas.

Bez slova si šiel sadnúť a našťastie si sadol o lavicu ďalej, než som sedela ja. Oliver sedel predo mnou. Ukázalo sa, že tie papiere boli len pracovné listy. Z ťažkého nič-nerobenia ma vytrhol fakt, že ma do ramena udierali papierové guľôčky a postupne sa mi hromadili pod stoličkou a aj všade okolo nej. Nahnevane som sa otočila na Breya. ,,O čo ti ide, Lucas?" vyštekla som naňho. ,,Včera v tej minisukni si pôsobila priateľskejšie a celkovo si bola nejaká prítulnejšia." povedal s úsmevom. Touto jednou vetou ma dostal totálne na lopatky. Len som po ňom šokovane pozerala a rozmýšľala, čo robiť. Možno by som sa mohla tváriť, že si to nepamätám ja alebo, že si ma s niekým pomýlil. ,,A ty si bol v tej tme omnoho atraktívnejší. A tuším si ani nebol taký namyslený kokot." zareagovala som tiež s úsmevom a otočila som sa späť k tabuli. Po hodine na chodbe sa mi prihovorila nejaká Ashley, ale vysvitlo, že sa chcela len spýtať, či náhodou nemám číslo na Lucasa. Rozosmiala som sa ako koza. Nevedela som, či ju ľutovať alebo sa jej ešte viac vysmiať.

Menovaný práve prechádzal okolo, tak som ho zastavila. ,,Hej Lucas. Tu Ashley by mala záujem o tvoje číslo, ale ja jej s tým žiaľ nedokážem pomôcť." povedala som s falošným smútkom v hlase. Premeral si Ashley od hlavy až po päty a žmurkol na ňu. ,,Čakaj ma po škole, Aubrey. Prevezieme sa." povedal. Keď som videla jej sklamaný výraz, vybuchla som do ešte väčšieho smiechu. ,,Ashley, si myslel?" povedala som pomedzi smiech. Tá baba sa len sklamane otočila a odišla. Smiala som sa, až som sa chytala za brucho. ,,Neviem, ako TY môžeš byť taký balič." povedala som, keď som sa trošku ukľudnila. Tváril sa urazene, no jeho oči sa smiali so mnou. ,,Nepodceňuj ma." povedal zvodne a žmurkol na mňa. Potom tiež odišiel. Znelo to, akoby to bral ako výzvu. ,,Tak sa predveď, fešák." povedala som stále sa pozerajúc na jeho chrbát, ktorý sa mi čím ďalej tým viac vzďaľoval.