-

#11

Zase pondelok. Spokojne som si kráčala smerom k škole a užívala si príjemné počasie. Moja myseľ bola po rannom behu a studenej sprche celkom pokojná, no stále ma bombardovala myšlienkami. Nečakala som, že včerajšie stretnutie s Finnom dopadne tak, ako dopadlo. Hlavne potom, čo sa stalo s Lucasom. Na jednu stranu som sa cítila previnilo, no na druhú stranu pravdepodobne nemám ani tušenia, ako je na tom jeho milostný život. Striedanie báb uňho nie je ničím nezvyčajným a síce si šťastne žijem v predstave, že so mnou je to iné, nemusí to tak byť. Predsa sa mi týždne vyhýbal, tak prečo by som sa mala cítiť zle len preto, že nečakám, kým si na mňa nájde čas. Nerada si to priznávam, no naozaj ho nepoznám.

Z myšlienok ma vytrhla ruka v koženej bunde, ktorá sa predomnou zjavila a otvorila mi dvere do budovy školy. V šoku som sa obzrela a sústredila sa na reálny život namiesto svojich nekonečných myšlienok. ,, Aký gentleman. " poznamenala som s úsmevom a vstúpila cez otvorené dvere. ,, Moc si nezvykaj." povedal s úškrnom. Zase to bol ten starý Lucas, ktorého som tak neznášala. Alebo milovala? Viete ako sa vraví, od lásky je k nenávisti len na krok.

Po ceste ku skrinkám sme sa strkali a doťahovali ako malé deti. ,, No dovoľ! Takto sa ku dáme nespráva!" zahromžila som potom, čo ma potkol a svoje slová som zvýraznila hravým úderom do ramena. Úprimne som sa celkom snažila udrieť ho silno, no preňho to pravdepodobne nič nebolo. ,, No to máš teda pravdu. Len škoda, že tu žiadnu dámu nevidím." povedal a vyplazil na mňa jazyk. ,, Tak toto si prehnal!!" zakričala som dotknuto a vyskočila som mu na chrbát. Mojim cieľom bolo mať jednoduchší prístup k jeho slabinám a to okamžite aj využiť, no v tom sa rozleteli dvere našej učebne a v nich stála učiteľka slovenčiny. Neviem, či je to nejaké nepísané pravidlo, no u nás je slovenčinárka vždy najprísnejšia.

Obaja sme zamrzli a v napätí čakali, čo bude ďalej. Len nás zabíjala pohľadom. Bola celá červená a na čele jej navrela veľká žila. Vykročila k nám a už už ma chcela stiahnuť Lucasovi z chrbta, keď sa zrazu svižne otočil a zaujal obranný postoj. ,, Nina si zrejme vyvrtla členok. Stále nás učíte si navzájom pomáhať, tak hádam nečakáte, že ju nechám ísť po svojich." povedal s rozhodným tónom v hlase. Znel tak presvedčivo, až som sama na chvíľu uverila, že som si ten členok vyvrtla. Jeho dokonalá schopnosť klamať ma fascinovala, no mojim trust issues to nijako nepomohla. Tollová okamžite zastala a premeriavala si ma pohľadom. Okamžite som nahodila nešťastný pohľad a ticho som prikývla. Stále som mu ešte visela na chrbte s rukami okolo jeho krku. Aj napriek bizarnosti situácie a napätej atmosfére som si nemohla nevšimnúť teplo a dokonalú vôňu, ktorá z neho sálala.

Po chvíli prikývla a poslala nás do ošetrovne ku školskej sestre, aby sa mi na to pozrela. Spokojne si vykračoval k zadnému východu. ,, Kam ma to nesieš? " opýtala som sa zmätene. Niesol ma s úplnou ľahkosťou. ,, Hádam si si nemyslela, že ideme naozaj za zdravotnou sestrou. Veď si úplne v poriadku." skonštatoval. Mal pravdu, no stále mi neodpovedal na moju otázku. Ostala som ticho a čakala na odpoveď. ,, Ideme si zapáliť." povedal, a síce som mu nevidela do tváre, z tónu jeho hlasu som cítila, že sa šibalsky usmial. To bol veľmi dobrý plán. Na hodine nás nikto očakávať nebude a neskôr môžem povedať, že to bol len kŕč.

Sedeli sme na studenom múriku a ja som si oňho oprela hlavu. ,, Už ťa neopustím. Žiaden psycho Alex mi ťa nezoberie." jemne sa pousmial. Pri jeho mene mi po chrbte prešli zimomriavky. Pozrela som naňho s nadvihnutým obočím. Celý čas som tušila, že v tom má prsty, no chcela som vedieť viac. ,, Vieš... v živote som urobil veľa chýb a vecí, ktoré by som najradšej vzal späť. No to sa bohužiaľ nedá. Ale vydierať sa rozhodne nenechám. Aj keby ma to malo dostať za mreže." Otočil ku mne hlavu a pohladil ma po líci. ,, Všetko viem. No nemusíš sa báť. Kým som s tebou, ani sa ťa nedotkne." Obmotala som si okolo neho ruky a zaborila som si tvár do jeho hrude. Nevedela som, či mu môžem veriť, no cítila som sa v bezpečí. ,, Ak by sa čokoľvek stalo, len mi zavolaj a ja sa o to postarám, dobre?" povedal. Zdvihla som k nemu pohľad a pozrela mu do očí, no pod jeho intenzívnym pohľadom som ho okamžite znovu sklonila. ,, Hej..." prstami mi podoprel bradu a donútil ma znovu sa naňho pozrieť. ,, Ja sa ho nebojím." Pokúsila som sa o úsmev a prikývla som. Jemne sa ku mne sklonil a pobozkal ma. Ruku presunul na môj krk a odtiaľ do mojich vlasov. Uňho som na takéto nežné bozky nebola zvyknutá. Pomaly sa odtiahol a ešte raz sa mi pozrel hlboko do očí. Nebola som schopná ani normálne rozmýšľať a som si celkom istá, že by som v tej chvíli nesformulovala súvislú vetu. ,, Už by sme mali ísť. " povedal a zoskočil z múrika. Chytil ma za pás a jemne ma zložil na zem. Chvíľu ma ešte držal a potom sa s úsmevom otočil a zmizol v dverách školy. Oprášila som sa a vybrala sa do svojej triedy.

Mali sme občianku, ktorú mám s Leou. Nenápadne som vošla do triedy a usadila sa vedľa nej. Okamžite sa ku mne otočila a neveriacky na mňa zazerala. ,, Čo je? Zjedla som ti večeru alebo čo, že po mne hádžeš ten vražedný pohľad? " opýtala som sa. Nemohla som sa neusmiať pri pohľade na jej predstieraný hnev. ,, Robíš si so mňa srandu?" vyprskla na mňa. ,, Celé ráno sa ti snažím dovolať a ty nič. Čakala som ťa ako debil. Už som sa bála, že si umrela alebo čo!! A ak budeš v tomto správaní pokračovať, stane sa to realitou!" povedala a výstražne zdvihla prst. Po tomto som už vyprskla do smiechu. ,, To nie je smiešne!!" povedala s vážnym výrazom, no videla som, že má tiež na mále. Po pár sekundách sme sa už smiali obe. Keby ste počuli ten jej tón. Ona by herečka naozaj byť nemohla.
Mala pravdu, na mobile som mala 5 zmeškaných hovorov a aj pár správ. Potom ma samozrejme donútila jej všetko vyrozprávať a tým sme strávili zvyšok hodiny. Predsa len sme sa už nejakú chvíľu nevideli, tak bolo o čom. Keď som jej povedala o Finnovi a Lucasovi, pozerala na mňa s vyvalenými očami a otvorenými ústami. ,, Toooo nemyslíš vážne!! Ako to, že si mi hneď nevolala? To sa o všetkom musím dozvedať posledná?? " hromžila a ignorovala moju snahu vysvetliť jej, že o tom tak či tak vie ako prvá. Bola sklamaná, že som jej nevolala okamžite po stretnutí s Finnom a nútila ma ukázať jej jeho fotku. Vtedy jej sánka padla ešte nižšie. ,, ON?!?" povedala neveriacky. ,, Viem viem, nie je to úplne môj typ, ale keby si sa s ním bozkávala-" povedala som, no kvôli jej výrazu som nedokončila vetu. Len šokovane krútila hlavou. ,, Dievča, ty si teda vieš vybrať... Jeho som dnes ráno videla s Lucasovou partiou. " Zabehla mi moja vlastná slina a takmer som sa začala dusiť. Vypleštila som na ňu oči. To snáď nemôže byť pravda.