-

#12

Cestou na obed som bola strašne nervózna. Nedokázala som sa zbaviť pocitu, že sa stane niečo zlé. Lea mi rozprávala o jej novom objave a ja som sa snažila počúvať ju. Cítila som sa ako hrozná kamarátka, pretože som sa nedokázala na jej slová sústrediť a nie to ešte súvisle odpovedať. ,, Čo sa ti robí?" otočila sa na mňa a znepokojene pokrčila obočie. ,, Prepáč." zamrmlala som a urobila na ňu psie oči. Strčila ma do ramena a zopakovala svoju otázku, keďže som jej neodpovedala. Hovorím jej všetko, no teraz ani nebolo čo hovoriť, takže som to zahrala na bolesť hlavy.

Vstúpili sme do jedálne a ja som hneď pohľadom hľadala Lucasa a dúfala, že nikde v jeho prítomnosti nezbadám Finna. Lucas a jeho partia vždy sedia pri tom istom stole, takže som nemusela hľadať dlho. Zamrzla som na mieste, keď som zbadala ako Lucas so smiechom Finna potľapkáva po ramene. Táto scéna mi nedávala žiaden zmysel. Finn bol úplne iný ako Lucas a jeho kamaráti. Tak prečo sedel pri ich stole? Posadila som sa ku prvému voľnému stolu a Lea hneď oproti mne. ,, Tak ich tu máš pekne pokope, ak by si mi náhodou neverila." povedala s lišiackym úsmevom a zamávala Finnovi, ktorý sa práve pozeral naším smerom. Ruku som jej zúrivo zrazila k stolu a neveriacky na ňu vypučila oči. Len sa uškrnula a šla nám po obed. Nervózne som sa ošívala na stoličke a nenabrala som odvahu pozrieť sa ich smerom. V tom ma niekto zozadu objal a venoval mi rýchly bozk na líce. Strhla som sa a šokovane som sa otočila. ,, Preboha čo sa tak ľakáš? Nemáš čisté svedomie?" povedal Finn s úsmevom od ucha k uchu. V šoku som naňho hľadela. Automaticky som sa pozrela na Lucasa, ktorý sledoval Finna ako šelma pripravená pustiť sa do bitky. Jeho pozornosti naozaj nič neujde. Po priateľskej atmosfére, ktorá medzi nimi vládla len pred pár minútami zrazu nebolo ani stopy. ,, Ja- Čo tu robíš?" povedala som prekvapene a rukou som sa poškrabala na zátylku. Toto nie je dobré. Toto VÔBEC nie je dobré. ,, Prestúpil som sem kvôli nevlastnému bratovi.. " povedal a ukázal na niekoho z Lucasovej bandy. Nevedela som, koho presne má na mysli, no to bolo to posledné, čo ma teraz trápilo. No toto aspoň vysvetľuje čo tu robí a prečo je s Lucasovou partiou.

Srdce mi splašene bilo a ja som sa nervózne obzerala po jedálni. ,, Ale teba som tu nečakal. Aká milá náhoda." dokončil Finn a usmial sa ešte viac. Násilím som nadvihla svoje kútiky v pokuse mu toto milé gesto opätovať. ,, Neruším?" ozval sa hlas spoza mňa. Neochotne som sa otočila a pozrela do Lucasovej rozpálenej tváre. ,, Ale vôbec! Vieš, tu s Ninou sme dobrí priatelia. Netušil som, že tiež chodí na túto školu." odpovedal Finn so stále rovnakým širokým úsmevom a jednu ruku mi prehodil cez plece. Bol ako bezstarostné dieťa. Ako malý srnček, ktorý nemá ani potuchy, že si naňho rozzúrený vlk brúsi zuby. Vyzeralo to, že vôbec nespozoroval tón Lucasovej otázky a ani výraz jeho tváre. ,, Takže dobrí priatelia!" povedal Lucas posmešne. ,, Možno tam, odkiaľ pochádzaš máte iné zvyky, no tu takto kamarátov nezdravíme." povedal a Finnovi konečne došlo, že niečo nie je v poriadku. Zložil mi ruku z pleca a opatrne odo mňa odstúpil. ,, Lucas... kľud." povedala som a znela som istejšie, než som čakala. Jeho pohľad bol teraz ostrý ako dratva a bol zameraný priamo na mňa. Päste mal zaťaté tak silno, až mu zbeleli hánky. ,, Takže je predsa pravda, čo sa o tebe hovorí." zavrčal cez zaťaté zuby. Finn vyzeral veľmi zmätene, no mne bolo hneď jasné, čo má na mysli a táto veta ma zranila viac než čokoľvek, čo mi dovtedy povedal. Nenesie sa o mne veľa klebiet, no moje úhlavné nepriateľky na čele s Rebeccou sa aj na môj účet museli vyjadriť. A bohužiaľ nie všetko, čo vraveli bola lož. Neviem odkiaľ vedia o mojej minulosti, no narozprávali o mne, že som kurva a psychopatka. Nikto im veľmi neveril, pretože som sa na tejto škole takto vôbec nejavila a ich klebety sú málokedy pravdivé. Do očí sa mi na tlačili slzy. ,, Čo tu doriti chcete?" opýtala sa Lea a Lucasa odo mňa odtlačila preč, pretože jej bránil v prístupe ku stolu. ,, Drž hubu drzaňa." zavrčal Lucas a pred návratom k svojmu stolu mi venoval ešte jeden znechutený pohľad. ,, Pozor na jazyk Brey!" zakričala za ním Lea. ,, A ty čo? Ty si Finn, všakže?" svoju pozornosť teraz venovala Finnovi, ktorý zmätene stál po mojej ľavici. ,, Tak ja asi pôjdem. Ahoj Nina." povedal a ani sa na mňa nepozrel. ,, Počkaj! Máš čas po škole?" opýtala som sa rýchlo a uvedomila som si, že som ho zdrapila za rukáv, keďže už bol tiež na odchode, keď som sa spamätala. ,, Jasné, píšeme si." povedal a venoval mi drobný úsmev. Potom odišiel. ,, A toto bolo ČO?" opýtala sa Lea s ústami otvorenými dokorán. Len som smutne pokrútila hlavou. ,, Potrebujem vzduch, prepáč." zamrmlala som a zdvihla sa od stola. Vzala som svoj ruksak a vykročila smerom k východu. Periférne som videla Leu nechápavo vyhodiť ruky do vzduchu, no následne ich hneď spustila na stôl. Vedela, že občas potrebujem svoj priestor.

Kráčala som domov a plakala. Prečo by niečo také povedal? A prečo veci nemôžu ísť hladko aspoň jeden jediný deň? Myslela som na svoju minulosť. Na svoje chyby a zlyhania. Na to, čo mi Lucas ráno povedal a ako tie slová teraz už nemajú žiadnu hodnotu. Ako čerešnička na torte sa k mojej pochmúrnej nálade pridal vietor a obloha potemnela. Neviem, či sa to naozaj stalo tak rýchlo alebo som len mimo, no zdalo sa mi, akoby ešte pred chvíľou bolo jasno bez akýchkoľvek náznakov dažďa. O pár minút som už cítila prvé kvapky dažďa, no vôbec mi to neprekážalo. Práveže naopak. Dážď sa mi miešal so slzami a stekal mi po tvári. Prechádzala som cez parkovisko, ktoré bolo teraz nejakého dôvodu úplne prázdne. Rezignovane som zastala a pozrela na lesklý asfalt. Neviem prečo som to spravila, no batoh som zhodila na zem a sadla si na mokrú zem. Schúlila som sa do klbka a myslela len na vodu, ktorá mi zmáčala oblečenie. Po chvíli som si ľahla na chrbát. Cítila som slobodná. Aspoň na chvíľu. Dážď mi z čela stieral všetky vrásky a starosti. Akoby ma hladil.

Po pár minútach som sa postavila a vybrala sa domov. Už mi začínalo byť chladno a nemohla som si dovoliť byť chorá. Doma som sa vybrala priamo do sprchy a pustila na seba prúd horúcej vody. Voda ma veľmi ukľudňuje a poskytuje mi aspoň malý únik od večne nepokojnej reality. Po sprche som napísala Finnovi a čakala, či mi odpíše. Nič som mu nespravila a v podstate sa ani nič nestalo, no aj tak som sa obávala, že sa nedočkám odpovede. Sedela som na posteli a v pozadí hrala Worldstar money od Jojiho. Myslela som na Lucasa. Nie je on ten, v ktorého odpoveď by som mala dúfať? Ten, koho som mala zdrapiť za rukáv, keď odchádzal? Možno. No jeho slová ma natoľko ochromili, že som nemohla.