Zradkyňa

12. Kapitola - Darienove plány

Deň po Mayinom odchode od upírov

Keď sa Marcus dozvedel, že May nie je vo svojej izbe ani v hlavnom meste, zúril. Poslal upírov, aby všetko prehľadali a keď sa vrátili so zlými správami, takmer za to zaplatili životom.

Potom dal zavolať Dariena.

Čakal ho v trónnej sieni, hľadiac von a rukami sa opierajúc o okno. Na prvý pohľad vyzeral takmer pokojne, no Darien si následne všimol, že ruky zatína do pästí a jeho chrbát je napätý.

Nie, jeho zlosť rozhodne nepoľavila.

Tento jeho tichý postoj však vzbudzoval o mnoho väčšiu hrôzu ako ten, ktorý videli nedávno jeho sluhovia. Najskôr to bol výbuch hnevu, ktorý si chcel vybiť na hocikom, kto bol blízko, teraz však mal konkrétny cieľ – ten, kto jej pomohol, za to zaplatí.

Darien držal všetky svoje emócie pod kontrolou. Masku, ktorú si udržoval na tvári, mal takú nacvičenú, až sa takmer stala jeho druhou tvárou. Alebo možno už aj jedinou.

Marcus sa otočil.

„Pomohol si jej odísť." Nebola to otázka, iba konštatovanie.

„Urobil som iba to, o čo si ma požiadal. Zaviedol som ju naspäť a vrátil sa za tebou," odpovedal mu Darien pokojne hľadiac do jeho očí.

Marcus odfrkol. „Nerob zo mňa hlupáka. Viem veľmi dobre, že v hrade máš lojálnych upírov, ktorí ťa poslúchajú. Stačilo jedno slovo a s ich pomocou sa dostala von."

„Nikomu som včera neprikázal nič podobné, ak sa však niečo rozhodli urobiť dobrovoľne, nie je to moja zodpovednosť."

V sekunde sa Marcus obrátil a dostal sa k Darienovi. Skôr než stihol čokoľvek urobiť, držal mu pod krkom strieborný nôž napustený v jede, ktorý by dokázal zabiť aj pôvodného upíra.

„Nezabúdaj, kto som, Darien," zavrčal ticho, výhražne. „Naozaj sa chceš so mnou hrať? Obaja vieme, že to bol jeden z tvojich upírov. Čo keby som ich dal zaviesť po jednom do mojej obľúbenej miestnosti a chvíľu sa tam s nimi porozprával? Uvidíme, či si taký bezcitný, na akého sa hráš."

„Chceš mučiť každého upíra v tomto meste, pokiaľ sa niekto neprizná? Ako novému kráľovi ti to neprinesie zrovna obľúbenosť."

Marcus s chladným smiechom zložil nôž a založil si ho. „Si naivný, ak si myslíš, že ma to zaujíma. Je mi ukradnuté, či vyhrám anketu najobľúbenejšieho pôvodného alebo nie. To, na čom mi záleží, je, či dokážeme vyhrať vojnu."

„Si taký rozzúrený, lebo ti utiekla potrebná časť pre rituál alebo preto, lebo neznesieš, že od teba členovia tvojej rodiny stále utekajú?" Bol to zásah do jeho slabého miesta, no Darien si tú poznámku nemohol odpustiť.

„Myslíš, že by som chcel zabiť vlastnú dcéru?" pozrel sa na neho s očami rozzúreného býka. „Vypadni skôr, ako ťa stihnem zabiť!"

Po tom rozhovore nastalo na hrade peklo.

Nielen pre Dariena a jeho rodinu, ale pre všetkých, ktorí boli známi tým, že stáli na jeho strane. Bol sledovaný na každom kroku, stráže mu dokonca nedovolili opustiť hrad a z miesta, ktoré storočia patrili jeho rodine, sa stalo jeho väzenie.

Nemienil však ostať dlho, aby si to mohol užiť.

Nemal v pláne odísť z hlavného mesta upírov tak skoro, no momentálne tam nebolo nič, čo by mohol urobiť. A Marcus mu už povedal všetko, čo chcel vedieť – May nikdy neplánoval použiť ako obetu, preto kdesi na svete musí byť stvorenie noci, ktoré sa chystá zabiť. A ak to má celé zastaviť, musí ho nájsť skôr, ako príde kométa k Zemi.