Zachráň ma

Jeho druhá kapitola

,,Ale, ale."

Prvé, čo zbadám je Nikol. V ruke drží moje tričko a hodí mi ho do hlavy.

,,Ty neverník," uškŕňa sa.

,,Prestaň!" ohriaknem ju, keď si dám dole z tváre tričko.

,,Ale no," s úsmevom si sadá na barovú stoličku. Ja sa zatiaľ pozbieram z gauča aby som sa obliekol. Obídem ju a napustím si pohár vody.

,,Tak ako? Ukázal si jej svoje malé triky?"

,,Ty nevieš kedy prestať?!" vydýchnem výhražne.

Zošmykne sa zo stoličky. Obíde pult, zastaví sa predo mnou aby sa mi pozrela do očí.

,,Si nejaký napätý. Povedz mi, čím ťa tak vytočilo to sladké dievčatko," usmeje sa.

,,To nie je tvoja vec," povzdychnem si. ,,Vyzleč si blúzku," poviem autoritatívne. Viem, že spraví presne to čo chcem. Jednoducho potrebujem mať kontrolu. Nikol si vyzlečie blúzku. Dávam jej príkazy a ona ich všetky plní. Keď je po všetkom ležíme na dlážke v kuchyni. Prvý krát v živote mám výčitky preto, kým som.

..

Bežím už ôsmi kilometer a jediné na čo myslím je jej tvár. Na jej bozky, dotyky. Pri desiatom kilometri sa zmierim s tým, že toto asi nevybehám. Vezmem si uterák postavím sa pred zrkadlo, utieram si z tváre pot. Spamätaj sa, poviem svojmu odrazu.

,,Ahoj," zdvihenm hlavu. Super, Ema.

,,Tak...ty a Amélia," otočím sa na ňu so zdvihnutým obočím.

,,Ja a Amélia čo?" usmeje sa a sadne si na lavičku.

,,Kto si myslíš, že ju zachránil dnes ráno?"

,,Aha. Ďakujem."

,,Adam, čo je to s tebou? Cítim, že niečo nie je v poriadku. S tebou, s tou tvojou akože priateľkou."

Prečo sa moja sestra musí vo všetkom rýpať. Hodím uterák na zem a vrátim sa na bežecký pás. Začnem pomalou chôdzou a postupne pridávam rýchlosť.

,,Adam," nereagujem. ,,Adam," zvýši hlas. ,,ADAM!" zvreskne. Zoskočím z pásu rovno pred ňu.

,,Ema na svete sú veci, ktoré nemusíš vedieť. Sú aj veci, ktoré nevieš. Veci, ktoré by si nepochopila. Tak sa prosím ťa prestaň do toho starať! Radšej si daj dokopy svoje city k Tobiasovi." Poslednú vetu oľutujem v momente ako ju vyslovím.

,,Ema...Ema prepáč..." už trieli von z dverí a rukami si drží tvár.

,,Do riti!" udriem do pytla s pieskom.

Osprchujem sa, ale nie som schopný vyliezť. Stojím, ruky si opieram o kachličky. Čo sa to so mnou deje? Počujem ako vošla Nikol, teraz stojí za mnou.

,,Chceš spoločnosť?" otočím sa, obzerám si jej nahé telo. Je naozaj krásna, miesto toho aby som jej povedal čo má robiť pozriem sa jej do očí.

,,Nie, musím ísť." vyleziem von, okolo pásu si omotám uterák. Nikol vylezie hneď po mne.

,,Deje sa niečo?" opriem sa o umývadlo, zatiaľ čo si na seba dáva župan.

,,Neviem, to mi povedz ty," vydýchnem. ,,Ja som v pohode."

,,Vážne Adam? Ty si v pohode? Lebo mne sa nezdáš v pohode. Choď za ňou a vyrieš to. Choď a povedz jej o sebe pravdu, dobre?"

,,Dobre," povzdychne si. V jednom má pravdu, musím to vyriešiť.

Cestou k Amélii premýšľam, čo jej poviem. Z domu som zobral film, ktorý by jej mohol naznačiť moje úmysly. Zastavím sa vo večierke aby som kúpil šampanské, budeme potrebovať povzbudenie.