Zachráň ma

Jej tretia kapitola

,,Amélia! Amélia obliekaj sa! Okamžite sa obleč!" Ema ma drží okolo pliec a trasie mnou ako o život.
,,Na! Obleč sa! Ide sem Nikol!" v rukách drží moju kabelku, šaty a nohavičky. V panike mi s nimi šermuje pred tvárou.
V sekunde ma ovládne panika. Vyskakujem z gauča. Do riti! Obzriem sa, Adam ešte spí. Od Emy si beriem šaty, pomáha mi sa do nich rýchlo nasúkať. Na nohavičky nie je čas tak si ich iba hodím do kabelky.

Po špičkách prebehneme cez miestnosť k francúzskemu oknu. Pomaly vylezieme von, akurát včas. Uff. Toto bolo o chlp. Snažím sa nemyslieť na to čo sa bude diať, keď tam Nikol príde. Mlčky kráčame po tráve k autu.
,,Chceš o tom hovoriť?" objíme ma okolo pliec.
,,Teraz nie," usmejem sa.
Mlčky podídeme k autu. Nasadáme a odchádzame preč. Nemám silu sa pozrieť do spätného zrkadla, preto sa iba zahniezdim a hľadím si na nohy.

Stojím vo dverách. Realita ma prevalcuje v tom istom momente ako na mňa začne mama autoritatívne rozprávať. Plačem, zase. Mama pribieha aby ma zobrala do náručia.
,,Ide o Patrika?" prikývnem, ,,Rozišli ste sa?" prikývnem, ,,Budeš v poriadku! Silno ma objíma a bozkáva na čelo."
,,Potrebujem byť sama," odpoviem úprimne.
,,Dobre zlatko. Prinesiem ti niečo na jedenie poklad,"pohladí ma po vlasoch.
Stúpam hore po schodoch, cítim sa tak unavená, stará ako keby som za tých dvadsaťštyri hodín zostarla o sto rokov. Ocitnem sa v izbe, ktorá predstavuje pocit úplného bezpečia. Prvé čo urobím, zahladím sa na fotku položenú na nočnom stolíku vedľa postele. Som na nej s Patrikom. Fotka bola fotená v Zoo, týždeň po rozhovore s Adamom. Vyzeráme na nej takí šťastní. Už vtedy ťa podvádzal, smutne skonštatuje môj mozog a má pravdu, ako vždy. Rámik hodím do koša. Hneď je mi lepšie. Zhodím zo seba šaty. Úplne som zabudla, že nemám spodné prádlo. Dám si pyžamo, ľahnem si do postele. Cítim únavu ako keby som nespala mesiace, pomaly zaspávam. Nedokážem myslieť na nič až. Kabelka! Vstanem, vyberiem z nej telefón. Svieti na ňom niekoľko správ. Z nočného stolíka schmatnem slúchadlá. Zatiaľ nemám odvahu prehľadávať všetky správy. Miesto toho hľadám vhodnú pesničku, ktorá by dala priechod mojim emóciám. Zhlboka sa nadýchnem. Dobre, poďme na to! Zmeškané hovory. Patrik: dva krát, nie zle na podvodníka. Ema: šesť krát. Adam: nula! Smsky: Patrik, päť správ. Milujem ťa...odpusť mi a bla bla bla. Prepáč, ešte nie. Ema, jedna správa. Mala si orgazmus? Koza. Napriek tomu čo prežívam sa musím smiať. Odpíšem: Áno a ľahnem si nazad do postele.

V hlave si spievam spolu so slúchadlami Time of my life a za zvukov melódie zaspávam.

,,Zlatko," po líci ma hladká mama.

,,Áno?" neochotne otvorím oči.

,,Prišli ti kvety."

,,Od koho?" prečo sa obťažujem vôbec opýtať? Má to napísané na čele: PATRIK.

,,Hoď ich do koša," vydám jednoduchý príkaz.

,,Zlatko, čo sa medzi vami stalo? Kým mi nepovieš čo sa stalo, neviem čo si mám myslieť."
,,Pristihla som ho," vzdychnem, ,,Pristihla som ho ako ma podvádza."
,,Zapálim oheň v krbe," obidve sa usmejeme. Moja mama, som jej vernou kópiou. Má také isté vlnité vlasy, malé zelené oči plné lásky. Na stôl mi stihla položiť polievku. Vtisne mi bozk na čelo, popraje dobrú noc a odchádza do svojej izby. Dobrú noc? Pozriem sa na hodinky, je niečo po ôsmej večer. Pípne mi sms: Otvor balkónove dvere, Adam. Čo? Otvor? Rýchlo vstanem a otvorím dvere. Na zábradlí sedí Adam, usmieva sa. Ja tam stojím v ružovom pyžamku s jednorožcami.
,,Pekné pyžamko. Nič viac sexi nemáš?" posmieva sa mi.
,,Ahoj," idiot.
,,Môžem ísť ďalej?"

Na znak súhlasu sa posuniem a pokyniem hlavou smerom do izby. V ruke drží šampanské a nejaké CD. Sadne si na posteľ, vedľa seba položí šampanské a CD. Friends with benefits. Robí si zo mňa ten chlap žarty?
,,Ako sa cítiš?" povie nežne.
,,Psychicky alebo fyzicky?" zamračí sa.