Zdravím Adam. Doktor Reynolds mi podáva ruku a druhou mi ukazuje aby som sa posadil na gauč.
,,Zdravím doktor," usmejem sa smutne a posadím sa.
,,Tak Adam. Ćo sa zmenilo po našom poslednom telefonáte?" vezme si do ruky malý notes.
,,Rozišiel som sa s Nikolou," poviem úprimne. Doktro iba prikývne aby som pokračoval. ,,Vyznal som Amélii lásku." poviem smutne.
,,Ako ste to urobili?"
,,Ako som urobil čo?" prekvapene zdvihnem obočie.
,,Ako ste jej vyznali lásku." povie pokojne. Pri tej spomienke mám chuť do niečoho udrieť.
,,Ja.." nadýchnem sa. ,,Vlastne som na ňu dosť kričal. Bol som zmätený."
Doktor si niečo zapíše.
,,A Nikol? Kedy ste sa rozišli? Ako?"
,,Priznávam, ani to som nespravil správne." myknem plecami.
,,Kedy ste to spravili, ako?" zopakuje otázku.
,,Po sexe, v posteli. Ešte bola zviazaná." poviem znepokojene.
,,Prečo ste sa s ňou rozišli?"
,,Prestalo to fungovať. Potrebujem viac doktor. Mal som pocit viny, viem že ja a ona. Ona ma už nikdy nechce vidieť," po líci mi stečie slza.
,,Ja som sa snažil, nezmením to kým som. Nedokážem zmeniť to čo mám rád." ruky sa mi roztrasú.
,,Adam, povedali ste jej že ju milujete. Vo vašom prípade je však dôležité povedať všetko. Povedali ste jej celú pravdu o vás? Povedali ste jej všetko?" pokrútim hlavou.
,,To že ste sa rozišli s Nikol je veľký krok. Dospievate, meníte sa. Nemôžete však očakávať, že vám Amélia porozumie pokiaľ jej to nedovolíte a nepoviete jej celú pravdu."
,,Ona by to nepochopila." poviem smutne.
,,Skúsili ste to?" zdvihne obočie.
,,Nie." poviem poopravde.
,,Tak ako viete, že by to nezvládla? Máte neustálu potrebu chrániť tých ktorých milujete predtým kým ste. Možno je silnejšia ako si myslíte."
Sedím v mojej kancelárii a znova si prehravám rozhovor s doktorom, ktorý sme viedli pred pól rokom. Neverím, že ubehlo šesť mesiacov odkedy som videl Améliu. Po odchode som sa začal naplno venovať škole. Všetku energiu som vložil do projektov, ktoré sa na moje prekvapenie podarili. Začal som budovať firmy, pomáhať im. Získal som nové kontakty, s Nikol sa stretávam len v hotelovej izbe raz do týždňa. Máme dohodu, ktorá funguje.
,,Na telefóne mám vašu sestru, je veľmi rozrušená."
,,Ihneď mi ju prepojte Nancy, ďakujem"
,,Adam..." vydýchne cez slzy.
Keď dotelefonujem, telefón hodím cez celú miestnosť. Z vrecka saka vyberiem mobil, prehrabám sa v kontaktoch.
,,Zdravím doktor, tu je Adam. Áno, mám sa dobre. Ďakujem za opýtanie. Mohli by sme sa tak o desať minút stretnúť na obed? Je to dôležité. Áno, ďakujem."
Oblčeiem si sako, mobil dám do vrecka a opúšťam kanceláriu. Cestou sa zastavím pri recepcii aby som Nancy požiadal o zrušenie všetkých stretnutí, ktoré som mal dnes naplánované.
Pred budovou ma už čaká auto. Nastúpim a o pár minút si sadám oproti doktorovi.
,,Dobrý deň doktor." podám mu ruku.
,,Dobrý deň Adam, v telefóne ste znezli veľmi rozrušene. Smiem vedieť čo sa deje?"
,,Áno, chcel by som vás požiadať o láskavosť. Viem, že ste rozbehli experimentálnu liečbu leukémie. Rád by som aby ste ju rozšírili aj do iných krajín. Začali by ste v Španielsku a ak by boli výsledky rovnako priaznivé ako tu u nás pokračovali by ste do iných krajín."
,,Áno je pravda, že výsledky sú viac ako priaznivé. Úprimne si však nemyslím, že to bude možné. Viete, tento projekt si vyžaduje mnoho financií. A úprimne toľko sponzorov nemáme:"
,,Nepochopili ste ma, ja budem váš sponzor," ako dôkaz mu podám šek na ktorom je dostatočne veľa núl.
,,Ja..." usmeje sa, ,,Ako sa vám odvďačím?"
,,Vlastne mám jednu prosbu. Mám známeho, ktorý dokonale spĺňa podmienky. Všetky náklady spojené s liečbou budem hradiť ja."
,,Samozrejme," povie chápavo.
Ďalšiu hodinu dolaďujeme detaily. Keď sa lúčime viem, že to čo som spravil zachráni mnoho životov. Nie len jeho.
,,Dobrý deň Nancy, potreboval by som zarezervovať let do Barcelony,"nasadnem do auta a naštartujem.,,Áno, v piatok o desiatej. Ďakujem, na zbytok dňa máte voľno," položím a výtočím ďalšie číslo.
,,Prepáč Nikol, ale dnes to musím zrušiť," ticho.
,,Dobre," povzdychne si. ,,Vlastne dnes mi prišla pozvánka na svadbu od tvojej sestry. Ty si im nepovedal, že sme sa rozišli?"
Do riti. Zanadávam v duchu.
,,Nie, prepáč. Ak by si chcela ísť, samozrejme si pozvaná takže," poviem neutrálnym tónom.
,,Rada pôjdem."
,,Dobre tak sa uvidíme na predsvadobnej večeri. Všetky potrebné informacie ti pošlem do mailu. Maj sa pekne," položím a mobil hodím na sedadlo spolujazdca.Čakám v letiskovej hale El Prat. V ruke zvieram papier na ktorom je napísané José. Hneď ho spoznám podľa fotky, ktorú mi poslala Ema. Zastaví sa tesne predo mnou.
,,Takže, ty budeš Adam," povie a usmeje sa.
,,Áno," prikývnem. ,,Tak, môžem ťa pozvať na obed? Iste máš veľa otázok," prikývne, namierime si to do letiskovej reštaurácie. Nájdeme stôl pre dvoch a usadime sa. Z pracovnej tašky začnem vyberať rôzne zmluvy a dokumenty.
,,Čím by si chcel začať?" opýta sa neisto.
,,Týmto," položím pred neho zmluvu o mlčanlivosti. ,,Je to štandardná zmluva. Píše sa v nej, že s nikým nesmieš konzultovať odkiaľ máš peniaze alebo kto ti platí liečbu. Všade na tvojich papieroch, faktúrach bude uvedené anonym," podám mu zmluvu aby si ju preštudoval. Zatiaľ čo ju José číta objednáme si obed. Potom ju podpíše. Dobre, to najhoršie máme za sebou.
,,Tieto zvyšné zmluvy sa týkajú tvojej liečby. Je tam postup, všetko čo ťa čaká."
Bez slova jem, zatiaľ čo si číta zvyšok zmlúv a dohôd. Keď čašníčka odnáša taniere, José mi podáva zvyšok podpísaných zmlúv.
,,Máš nejaké otázky?"
,,Áno, vlastne iba jednu. Prečo?" povie rozhodne.
,,Pretože si to môžem dovoliť." odpoviem a pozerám sa mu pritom priamo do očí.
,,To ti neverím. Obaja vieme, že v tom je niečo viac ako peniaze, čiže sa opýtam ešte raz. Prečo?" pousmeje sa.
,,Je šťastná?" opýtam sa to čo má zaujíma najviac.
,,Myslím, že je," odpovie úprimne.
,,Chcem aby bola. Spravím pre ňu všetko,"priznám. Je zvláštne vyznať sa práve mužovi, ktorého miluje.
,, Vážim si, čo si pre mňa spravil. Možno si mi práve zachránil život a to ti nikdy nezabudnem. Mohol by si aj ty niečo spraviť pre mňa? Nech sa medzi vami stalo čokoľvek, nech vás čokoľvek rozdelilo. Naprav to a postaraj sa o ňu," povie vážne a
postaví aby sa rozlúčil. Podám mu ruku a zaželám veľa šťastia. Zaplatím účet, pobalím si veci aby som stihol let.
Letuška ma usadí na moje miesto. Zo zadného vrecka džínsov vyberiem peňaženku, otvorím ju a zahľadím sa na fotografiu. Sme na nej ja a Amelia ako tancujeme. Usmejem sa, vložím ju nazad. O pár hodín som s ňou.
VOUS LISEZ
Zachráň ma
Roman d'amourAdama nájdem v spálni natiahnutého krížom cez posteľ. Ľahnem si k nemu a hlavu mu položím na hruď. Mám toľko otázok, ale neviem kde začať. Začnem tým čo ma trápi najviac. ,,Budeš ma aj biť?" poviem rozpačito. ,,Nie." odpovie jednoducho. Potom ma c...