Zachráň ma

Jej piata kapitola

Sedím vo svojej obľúbenej kaviarni. Leto sa skončilo, Patrik sa odsťahoval. Potrebuje sa zabývať v novom prostredí. Od Eminej oslavy som s ním hovorila iba raz. Mali sme dlhý rozhovor o nás, o tom čo sa stalo. Nakoniec sme sa dopracovali k tomu, že láska je preč. Zostalo len priateľstvo, možno ani to nie. Kiežby tu bola Ema, bez nej a Tobiasa je tu nuda. Cez prázdniny sa rozhodli ešte cestovať. Jediný kto tu ešte zostáva je Adam. Sem tam ho náhodne stretnem. Medzi nami nie sú žiadne intímnosti, iba kývnutie na pozdrav a umelé úsmevy.

Zahľadím sa na knihu položenú na stole. Pýcha a predsudok, otvorím ju aby som pokračovala v čítaní. Nedokážem sa sústrediť, v hlave sa mi vynára môj posledný rozhovor s Adamom.
,,Ahoj," zdvihnem pohľad. Oproti mne sedí Nikol a v ruke zviera kelímok s kávou.
,,Ahoj."

Mlčky sa na seba dívame.

,,Ty a Adam ste sa pohádali?"

,,Prosím?" nechápem kam tým mieri.

,,Všimla som si, že už sa týždne nerozprávate a vždy keď ťa spomeniem, zostane veľmi nervózny. Tak som chcela vedieť, či nemôžem nejako pomôcť. Aby ste veď vieš, boli znova kamaráti," sladko sa usmeje.
,,Aha," vydýchnem všetok vzduch z pľúc, aby načerpala novú dávku, ,,Nikol...možno sa ti to nezdá, ale ja s Adamom. My, nie sme až tak dobrí kamaráti ako si myslíš. Jediné čo nás spája je Ema."
,,Naozaj?" mám pocit, že mi niečo uniká.
,,Ako to myslíš?" opýtam sa zmätene.
,,Teraz len hádam. Si tak sladká Amélia, presne viem čo na tebe vidí. Spala si s ním, máte to napísané na čele. Ty aj on. Neboj sa, nie si prvá s ktorou ma podviedol a veľmi dobre viem, že nie si ani posledná. Adam, má problémy. Našťastie ja viem ako ho uspokojiť. Sú veci, ktoré ty nikdy nepochopíš, lebo nepoznáš jeho druhú stranu. Vieš len to čo ti povie Ema. Ja jediná ho dokážem zmeniť aby nebol taký autoritatívny, keď niečo nie je po jeho."
Za Nikol si odkašle Adam. Nikol až nadskočí na stoličke.
,,Postav sa a nastúp do auta," povie autoritatívne. Tvár má ako vytesanú z kameňa, oči má temné a celé telo má napnuté. Nikol sa bez slova postaví a odíde. Adam si sadne na jej miesto.
,,Prepáč. Neviem, čo ti povedala, ale..." skočím mu do reči.
,,Ty máš nejaké problémy? Psychické? Ak ti môžem nejako pomôcť."
,,Vážim si to, ale nemôžeš. Sú veci, ktoré by si na mne nepochopila. Prepáč."
To bolo naposledy, čo sme sa spolu rozprávali.

Zazvoní mi telefón, Ema.

,,Ahoj cestovateľka."

,,Ahoj kráska. Ako doma?"

,,Nuda," priznám smutne.

,,Čo ten chutný čašník z kaviarne? Stále ste nepokročili?"

,,Ema! Pred pár týždňami som sa rozišla s priateľom, ktorého som podviedla s tvojim bratom," vysvetľujem jej keby náhodou zabudla.
,,A? Pozri Patrik je preč, Adam je preč. Čo keby si si začala konečne užívať? Uvoľni sa, opi sa, uži si."
,,Mám sa kurviť ?"
,,Nie, máš ochutnávať život. Musím ísť s Tobiasom sa chystáme na pláž," cmuknem do telefónu a položím ho na stôl.
,,Ponúknem ešte niečo?" my o vlku, chutný čašník na obzore.
,,Nie, ďakujem už je skoro tma. Mala by som ísť. Môžeš mi dať účet."
,,Nechaj, to je na mňa. Vlastne akurát končím. Tak som rozmýšľal či by si nechcela ísť na pivo? Neďaleko je malý bar kde sa aj tancuje. " nervózne si spojí ruky v dlaniach. V hlave mi rezonujú Emine slová, ochutnaj život.
,,Jasné, prečo nie," poviem rozhodne.
,,Dobre, tak ma počkaj len sa prezlečiem a môžeme vyraziť."
,,Super," usmejem sa a posadím nazad na moje miesto.
Do kabelky vložím knihu, mobil. Predtým napíšem Eme sms: Idem ochutnať Španiela. Vytiahnem malé zrkadielko a skontrolujem si tvár, pridám troška lesku. Kým sa objaví José som pripravená.