Zachráň ma

Jeho prvá kapitola

Sledujem Nikol ako si naťahuje podväzky. Ľahne si ku mne do postele.

,,Si v poriadku Adam?"

,,Hmm...?" otočím sa hlavou k nej aby som jej pozrel do očí, ,,Ale áno. Akurát som dnes hovoril so sestrou. Budúci týždeň má narodeniny. Pozvala nás, budeš mať čas?"
,,Samozrejme. Takže ma konečne zoznámiš s rodinou?" povzdychnem si, ,,Áno, zoznámim ťa s rodinou."

Nadvihne sa aby si na mňa sadla.

,,Ako sa má to dievča, čo si s ňou bol včera?" povzdychnem si a zdvihnem obočie, ,,Neviem ako sa má. Nevyšlo nám to."

,,Prečo?" tvári sa prekvapene, ale ona najlepšie vie v čom je problém.
,,Povedzme, že nemala pochopenie pre moje potreby."
,,To je mi ľúto," pobozká ma.

.

,,Ema!"

Rozbehnem sa k mojej malej sestre aby som ju mohol objať, zdvihnem ju do vzduchu a na líce jej vtisnem bozk plný súrodeneckej lásky.
,,Si tu, si doma. Kde mám darček?" tvári sa dotknuto. Nad jej výrazom sa musím pousmiať. Z vačku džínsov vytiahnem striebornú retiazku s nápisom Ema.
,,Wau, je nádherný. Vieš, že to si nemusel. Vlastne musel. Musím ti toho toľko porozprávať. Toto je iste tvoja priateľka Nikol. Ahoj, ja som Ema."
Ema objíma Nikol. Nikol sa netvári najšťastnejšie na svete, nemá rada takéto podujatia.
,,Ahoj Ema, si ešte krajšia ako na fotkách. Rada by som sa zdržala, ale mám ešte veľa práce tak ti tu nechám brata aby ste si to užili."
Ema sa ju snaží presvedčiť aby ešte chvíľu zostala, ale Nikol sa bráni akémukoľvek presviedčaniu. Podíde ku mne, vtisne mi bozk na pery. Nahne sa k môjmu uchu a tak aby to nikto nepočul mi zašepká.
,,Poslúchaj."
Sledujem ju ako odchádza.
,,Adam, počúvaš ma?"
,,Jasné, že ťa počúvam ségra."
,,Pozri, tu sme s Améliou v aquaparku."
Ema mi rozpráva o výlete so svojou najlepšou kamarátkou. Vôbec sa nezmenila, až na tie prefarbené vlasy. Je tak nádherná. Spomínam si na náš posledný rozhovor. Bolo tesne pred koncom školského roka. Bol som na párty, kde bol aj jej vtedajší stupídny priateľ Patrik. Pristihol som ho ako ju podvádza s mojou spolužiačkou. Mal som čo robiť aby som sa ovládol, jediné čo mi bránilo v tom aby som mu rozbil hubu bola podmienka za bitku z minulého týždňa. Ako mladý som mal problém so zvládaním hnevu. Upozornil som ho, že nabudúce nemusí mať také šťastie. Bol som taký nasraný, musel som to zo seba dostať von.

O hodinu už sedím na lavičke v parku s rozbitým nosom a modrinou pod okom.

,,Ahoj bitkár." vynorí sa z tmy s lekárničku v ruke.

,,Teba som nečakal. Kde je Ema?"

,,Nechcela prísť Adam. Nemôže ťa kryť do nekonečna. Mal by si s tým niečo robiť!

Tieto pouličné bitky, ti nerobia dobre. Začni športovať, nájdi kontrolu nad svojimi emóciami."
Čím viac rozpráva, tým som nervóznejší. Na hlavu mi priloží gázu.
,,Au."
,,Keby si sa nemlátil, nič by ťa nebolelo."
,,Môžeš prestať? Mám doma dosť kázania aj bez teba," snažím sa upokojiť.
Zalepí mi ranu, pozerá sa mi pritom do očí. Následne sa ku mne nahne aby ma pobozkala na leukoplast.
,,Viem, že si dobrý chalan."
Vtedy som si uvedomil ako veľmi ju mám rád. Bola jediná, okrem mojej rodiny kto vo mne videl niečo dobré.
,,Adam musím ísť po Améliu."
Tou vetou ma vracia do reality.
,,Dobre, utekaj," dá mi bozk na líce a už je preč.
Poprechádzam sa po chate, sledujem ako ľudia prichádzajú. Pozdravím sa s Tobiasom a s...Patrikom. Patrik mi podáva ruku.
,,Ako sa máš?"
,,Dobre, a ty?" nie, že by ma to zaujímalo.
,,Výborne, videl som tvoju priateľku. Gratulujem, je naozaj krásna. Čakám kým príde Ema, má priviesť Améliu. Dnes poobede sme sa trochu pohádali, tak dúfam že to večer urovnáme."
Počkať, ona stále chodí s týmto kreténom roka? Nemám mu čo povedať, iba prikývnem a sadnem si nazad na svoje miesto v tieni za barom.
Pijem štvrté pivo, keď ju uvidím. Už to nie je dievča, ale žena. Krásna žena. Nemám odvahu na to aby som sa jej prihovoril, tak ju iba pozorujem. Ten jej je už pekne opitý, mám chuť ho prefackať za to ako sa k nej správa. Po chvíli sa zdvíha aby odišla von, beriem to ako znamenie. Zdvihnem sa a predieram sa cez tancujúci dav. Trvalo mi to pár minút, ale konečne som vonku. Vyberiem sa za ňou k jazeru aby som ju mohol pozdraviť. Zazvoní mi mobil, mama. Toto musím zdvihnúť. Určite chce vedieť ako to tu prebieha. Postavím sa bokom aby som ju počul. Je to asi desať minútový rozhovor počas ktorého ju presviedčam, že je všetko v poriadku a chata ešte stojí. Mobil si založím do zadného vrecka džínsov. Pohnem sa smerom k jazeru, ale tam už nie je. Vrátim sa preto do chaty. Zazriem ju akurát v momente, keď sa prediera davom, za ňou sa derie Patrik. Na sebe má rozopnutú košeľu s nohavicami. Rozbehnem sa jej oproti na pomoc. Lenže ona je rýchlejšia a z celej sily mi vrazí do hrude. Pozriem sa jej do očí, musím ju ochrániť. Narastie vo mne taká zlosť, že sa neovládne. Schovám ju za seba a Patrikovi z celej sily vylepím facku. Raz už som ho predsa varoval.

,,Si v poriadku?" hľadí na mňa ako ranené vtáča.

,,Poď ku mne malá Amélia," priviniem si ju na hrudi, ako malé dieťa. Celá sa trasie a plače. Neviem, čo mám urobiť aby sa cítila lepšie. Neviem jej pomôcť, tak sa s ňou kolíšem v rytme melódie.

Konečne sa uvoľnil parket a ja ju môžem vyviesť von z chaty. Stroho mi oznamuje, že už nie je malé dieťa. Viem, pomyslím si a premeriam si ju od hlavy po päty. Ani si nevieš predstaviť ako rád by som ťa videl nahú.

Sedíme na tráve a pijeme. Začínam pociťovať účinky alkoholu. Ukazujem jej Nikol. Jedinú fotku, ktorú mám je z pláže. Bolo to v období, keď sme sa spoznali. V čase, keď som odišiel na výšku a našiel kontrolu nad svojim životom. Vtedy som zistil, že potrebujem mať aj kontrolu nad ženou. Hlavne v spálni. Lenže vysvetľujte ženám, že ste normálny len to občas potrebujete. Žiadna tomu nerozumela, až na Nikol. My o vlku. Ospravedlním sa a radšej odídem, neviem o čom chce hovoriť.

,,Áno?"

,,Chceš sa hrať?" vzdychnem si.

,,Teraz nemôžem," odpoviem stručne.

,,S kým si?"

,,S Améliou."

Amélia mi posunkami naznačuje, že by chcela tancovať.

,,Musím ísť. Ráno po mňa príď."

,,Adam..." zložím.

Odtiahne ma do chaty. Tancujeme ako blázni, chcem sa jej dotýkať. Pri druhej pesničke dostanem príležitosť, ktorú chcem využiť. Pritiahnem si ju k sebe, aby som sa nadýchol jej parfému. Urobím s ňou otočku aby nevidela ako veľmi ju chcem. Pred sebou mám jej odhalený krk, nedokážem tomu odolať, nežne ju pobozkám. Jej reakcia ma prekvapí rozbehne sa preč. Utekám za ňou, chcem jej to vysvetliť. Dobehnem ju až v domčeku, ospravedlním sa ale nie preto že by som chcel. Skôr preto lebo si myslím, že je to vhodné.

,,Čo si povedal Patrikovi, keď si mu dal facku?" nestíham sledovať jej tok myšlienok. Dožaduje sa odpovede, ktorú jej nechcem dať. Otočí sa a v očiach má tvrdosť, ktorá tam nikdy predtým nebola.

,,Minule som ťa varoval"začne po mne kričať a potom mi dá facku. Dobre toto som si zaslúžil, ale to čo príde potom nečakám. Bije ma do hrude, je úplne bez seba. Schmatnem ju za ruky aby sa upokojila, ale nič na ňu nezaberá. Z celej sily s ňou zatrasiem. V jednom krátkom okamihu sa nám stretnú pohľady. Mám na ňu také nervy. Chcem jej povedať aby ma poslúchala, chcem mať nad ňou kontrolu aby som sa mohol aj ja upokojiť. V hlave sa mi však rozsvieti kontrolka, ona o mne nič nevie. Urobím pár krokov vzad aby som sa upokojil. ,,Ja..." viem že by som nemal. Mal by som jej to najprv všetko vysvetliť. Mám však potrebu, ktorú musím uspokojiť.

Začnem ju znova bozkávať, nie...mal by si jej povedať pravdu.

,,Som panna!" neviem ako mám zareagovať. Myslel som, že keď je tak dlho s Patrikom bude mať nejaké skúsenosti. Toto som však nečakal. Pochopím, že teraz nie je vhodná chvíľa jej hovoriť o mojich špinavých tajomstvách. Také veci by panna nemala počuť, chcem aby to pre ňu bolo výnimočné.