Zachráň ma

Ich prvá kapitola

S Emou sedíme v našej kaviarni, prehrabávame sa v svadobných katalógoch. Ema je zo svadby veľmi nervózna. Stresuje sa aby všetko bolo na čas, aby to bolo perfektné.
,,Zlatko?" osloví ma neisto.
,,Hmm...?" prehrabávam sa tou kopou aby som jej ukázala šaty, ktoré by jej rozhodne pristali.
,,Potrebujem sa s tebou porozprávať," v okamihu má moju plnú pozornosť. ,,Ide o Adama," nesúhlasne zavrtím hlavou. Nie, na túto tému sa nebudem s detektívom Ema rozprávať. Už sa o to niekoľko krát pokúšala, odkedy je doma. Zatiaľ som však neprikývla, neprikývnem ani teraz. Pokúšala sa mi naznačiť niečo z jeho života, ale väčšinou sa úspešne hrám na hluchú.
,,Ema? Čo sme si povedali? Žiadne drámy," výstražne zdvihnem prst, aby vedela že to myslím vážne.
,,Príde sem," vypleštím na ňu oči. Akože príde? Teraz?
,,Teraz?" cítim ako sa mnou šíri panika. Kým sa stihnem spamätať Ema sa zdvíha, veľavýznamne na mňa pozrie a miesto uvoľní Adamovi.
,,Zradkyňa!" zasyčím. Iba sa usmeje a odchádza.
,,Ahoj."
Ani omylom, zo mňa teda pozdrav nedostaneš. Nádych, výdych.
,,Čo si o sebe myslíš? Len tak prídeš, sadneš si a povieš ahoj?"
,,Áno."

Dobre sa baví idiot jeden.
,,Dovidenia," zdvíham sa na odchod. je neskutočne arogantný, istý si sám sebou. Znervózňuje ma to. Počujem ako sa zdvíha za mnou. Dobre, túto hru môžu hrať dvaja. Kráčam smerom k bytu, cesta peši trvá asi pól hodinu. Som zvedavá dokedy ho ten stalking bude baviť. O desať minúť neskôr, stále kráčam, stále ide za mnou, stále mlčí. O päť minút neskôr, stále to isté. Bože, on sa nikdy nevzdáva?
,,Dobre." prudko sa otočím, ,,Ešte nikdy mi nikto nečumel na zadok pätnásť minút v kuse. Povedz, čo musíš povedať." záujmem pózu superhrdinky, aby som si udržala vnútornú rovnováhu.
,,Vezmeš si ma?"
,,Si na práškoch?"
Vie, že vyhral a patrične si to užíva. Otočím sa aby som pokračovala v chôdzi. Schmatne ma za ruku aby ma zastavil.
,,Amélia, chcem byť tvoj kamarát."
,,Prosím?" zabudol si dať ráno lieky, inak si to neviem vysvetliť.
,,Môžme byť priatelia prosím?"
,,Nie, nemôžeme. Stačí ti to takto? Vieš, ja som sa veľa naučila, kým si tu nebol," udržujem medzi nami odstup, ,,Ty si mi povedal, že ma miluješ a to bolo všetko. Potom si ma našla tvoja priateľka s jej divnými rečami. A ty...ty...jediné čo si povedal, bolo že by som to nepochopila. Nepochopila by som to pretože ty si sa tak rozhodol. Nedal si mi šancu to pochopiť, nedal si mi možnosť dotknúť sa ťa. To ty, nie ja! Si medzi nás postavil múr! Teraz sa ma pýtaš či môžeme byť priatelia, ale to nie je otázka pre mňa. Je to otázka pre teba, či dokážeš byť ty môj kamarát, priateľ. Či mi dovolíš dotknúť sa tvojej duše."
Viem, že toto je moja chvíľa. Otočím sa, predstavujem si ako som práve odhodila mikrofón a odchádzam z pódia.

Prídem do bytu, celou silou tresnem dverami. Čo sme si to hovorili Amélia? Žiadne drámy. Teraz však nemám čas rozoberať Adama, ani jeho problémy. Musím sa chystať na predsvadobnú večeru, teraz je mojou prioritou Ema. Dovolím si rýchlu sprchu, zo skrine vyberiem dlhé strieborné šaty v kombinácii s bielym kožúškom. Doladím si make up, vypnem vlasy do drdola. Pri dverách už odpočívajú moje lodičky. Obujem si ich, podídem k zrkadlu aby som sa prekontrolovala. Zahľadím sa na rám, natiahnem ruku aby som pohladkala fotku na ktorej som spolu s Josém. Podľa posledného listu, liečba zaberá, to je hlavné. Odchádzam z bytu, ale posledný pohľad venujem dievčaťu na tej fotke. Adam je späť, všetko sa zmení.

O desať minút vystupujem z taxíka pred reštauráciou La casa. Je to luxusná reštaurácia, ktorú si môžu Eminy rodičia dovoliť. Celá výzdoba je ladená do zlatej. Všade na stenách sú zlaté sviece v kontraste s tmavo bordovou stenou.
,,Dobrý večer madam, ako vám pomôžem?" prihovorí sa mi čašník.
,,Dobrý večer, prišla som na pred svadobnú večeru."
Čašník hneď pochopí. Rukami mi naznačí aby som ho následovala. Odvedie ma na koniec reštaurácie do salónika, ktorý je ladený v tom istom štýle. Uprostred miestnosti stojí nádherne prestretý stôl.
,,Ahoj."
V rohu miestnosti stojí Adam.
,,Smiem?" rukami ukáže na kožúšok.
,,Áno, ďakujem," natočím sa mu chrbtom. Jeho ruky sa dotknú kožúška a potom mojej holej kože. Je to pocit ako keď vás kopne elektrický prúd. Viem, že to cíti aj on. Otočím sa aby som mu pozrela do očí, sú čierne, plné surovej sexuality. Chcem ho.
,,Ahoj." Ema ma objíme. Venujem ešte pohľad do jeho očí a potom ich zavriem aby som sa nadýchla Eminho parfému a vytriezvela z tej emócie.
,,Poď, ukážem ti kde sedíš," vedie ma ku stolu, usadí ma na miesto s mojou menovkou. Adam si sadne oproti mne, jeho oči sa ešte nestihli upokojiť. Vedľa neho si sadá Nikol, pozdravíme sa iba pohľadmi. Celá večera prebieha v pokojnej atmosfére. Všetci oslavujú tích dvoch, ich lásku. Okolo jedenástej sa zberám na odchod, rozlúčim sa so zaľúbencami, obliekam sa, odchádzam smerom k východu.
,,Už ideš?"
Pri bare stojí Adam, pred sebou ma panáka tequily.
,,Áno vonku ma čaká taxi," podíde od baru ku mne.
,,Nevieš si ani len predstaviť, čo by som teraz s tebou robil."
,,Ty si opitý?" začne sa smiať, ,,Áno Amélia, som opitý." urobím krok vzad aby som si medzi nami udržala odstup.
,,Ja už som ti svoje povedala, ak chceš byť môj kamarát. Musíš sa mi otvoriť."

O desať minút už som v pohodlí môjho bytíka. Lodičky starostlivo odložím do krabice, ktorú vyložím na vrch skrine. Ako zliezam zo stoličky počujem klopanie na dvere. Pozriem sa cez kukátko, kto mi o tejto hodine môže klopať. Adam, otvorím dvere, stojí opretý o zárubňu. Motýlika má rozviazaného, na košeli si rozopol prvé dva gombíky.
,,Čo ťa ku mne privádza v túto nočnú hodinu?"
,,Alkohol a toto," rýchlim pohybom prekročí prah, jednou rukou zatresne dvere a druhou ma chytí za líce aby ma pobozkal. Tlačí ma smerom do miestnosti, až kým nenarazíme na stôl. Jedným pohybom ma vysadí na dosku. Potom urobí dva kroky vzad a oprie sa o linku.
,,Skôr ako sa dostaneme ďalej. Chcela si aby som sa ti otvoril. Poznáš celý môj príbeh, ako ma adoptovali. Zachránili pred inými rodinami kde ma bili, ponižovali. Ako som sa s tým musel vysporiadať a podobne. Vysporiadal som sa s tým po svojom. Veľa cvičím, mám neuveriteľnú sebakontrolu, ale keď ide o teba. Pri teba dievča, som stratený. Mám rád kontrolu. Hlavne v spálni, pri sexe, nechcem ti ubližovať. Nechcem robiť nič čo sa ti nepáči, ale potrebujem ti rozkazovať čo máš robiť," ukloní sa, ,,Bolo mi cťou odhaliť ti moje malé špinavé tajomstvo. Myslíš, že to zvládneš?"
,,Ukáž mi to," zdvihne obočie.
,,Mám ti ukázať čo mám rád?" prikývnem. Urobí dva kroky naspäť ku mne.
,,Niekedy inokedy dievčatko," podíde ku mne, rukami ma položí na stôl, skôr ako sa nazdám začneme sa milovať. Tvrdo, nenásytne si ma vezme. Posledné čo si pamätám je tá veta: ,,Urob sa, urob sa pre mňa."