Zachráň ma

Jeho tretia kapitola

Héliom napúšťam už päťdesiaty balónik. Podám ho Tobiasovi, aby ho pridal k ostatným.

,,Nervózny?" uškrniem sa a rukou ho chytím za rameno. Iba prikývne. ,,Kedy sa to chystáš spraviť?"

,,Asi potom ako sfúkne sviečky na torte," nervózne pritom šliape z jednej nohy na druhú.

,,Nebuď nervózny." Snažím sa ho povzbudiť. ,,Ema ťa zbožňuje, určite povie áno."

,,Ako?"

Ema sa objaví vo dverách. Okolo krku má omotané svetielka a v rukách drží ďalšie.

,,Adam, pomôžeš mi?" zdvihne ruku aby mi ukázala guču svetielok. ,,Iste." usmejem sa a následujem ju von na trávnik. Posadíme sa do trávy a začneme rozmotávať. Celý čas mlčíme zatiaľ čo Ema šikovne pracuje rukami.

,,Adam?"

,,Áno?" tvárim sa vyrovnane. Tuším však, že rozhovor na ktorý sa chystá nebude príjemný. Vidím jej to na tvári.

,,Nenahneváš sa?"

Ešte stále si nie je istá, či môže hovoriť otvorene. Chytím ju za ruky, aby som juj povzbudil.

,,Ja..." vydýchne aby sa zhlboka nadýchla a s ďalším výdychom spustí, ,,Chcela som ísť cvičiť a bol si tam ty. Nechcela som počúvať o čom sa rozprávate, ale..."

,,Dobre," usmejem sa. Chcem vedieť všetko čo mohla počuť, ale viem že sa nemusím pýtať. Povie mi to sama.

,,Ty máš nejaké problémy?" Začne nesmelo.

,,Nie,"klamem, ,,Som úplne v poriadku, ale sama vieš že s pocitmi. S vyjadrovaním pocitov a dávaním ich najavo mám problém. Tak občas, keď neviem spracovať emóciu zavolám môjmu doktorovi."

Neisto sa usmeje. Vidím, že má na srdci ešte niečo iné.

,,Máš na srdci ešte niečo ďalšie?"

Nervózne sa zahniezdi. Myslím, že sa snaží nabrať odvahu.

,,Si zamilovaný do Amélie?" povie nervózne. Svetielka pustí z rúk a prebodne ma pohľadom.

,,Ema..." vydýchnem, ,,Láska je komplikovaný cit. Ty máš šťastie, že máš Tobiasa. Vy dvaja ste na rovnakej vlnovej dĺžke. Ja a Amélia..." stíchnem. Potrebujem sa nadýchnuť a nabrať odvahu. ,,Amélia, je pre mňa ako liek. Dúfam, že ma zachráni."

,,Takže ju miluješ?" tvári sa zmätene.

,,Myslím, že áno," usmejem sa.

V tichosti rozpletieme posledné svetielka. Omotám si ich okolo krku a spolu ich začneme pripínať okolo vchodu do chaty. Periférne sledujem Nikol, stojí neďaleko. Hnevá sa lebo s ňou nechcem spať. Nikdy to nepovedala, ale viem že ma miluje. Tiež viem, že si musím dávať pozor na to čo pred ňou urobím. Ak sa s ňou raz budem chcieť rozísť, nebude to jednoduché. Zleziem z rebríka aby som ju objal okolo pása. V tom momente prichádza Ema aby Nikol predstavila Améliu s Patrikom. Nikol sa žiarivo usmieva, ale ja veľmi dobre viem čo jej behá po rozume. Ľudia sa začnú tlačiť z chaty aby zaspievali Eme. Nikol ma štipne do zadku.

,,Nepriznal si sa, že je pekná." uškrnie sa s jazykom medzi zubami.

Snažím sa ju ignorovať, keď si od Emy beriem prvý kúsok torty.

,,Chápem, čo na nej vidíš. Je milá, sladká a nevinná. Viem si predstaviť akoby si jej chcel rozkazovať. Chcel by si jej povedať aby si dala dole to tričko?" šepká mi do ucha. Odvrátim pohľad a nasledujem zbytok davu do chaty. S ňou si to vybavím neskôr.