Prišla sláva A láska razom zmizla z jeho života

11.

Opäť sa otočím na barovej stoličke a uhnem sa Avynej ruke,ktorá sa snaží trafiť ma.
"Nebuď tak zlá a nechaj ma zabávať sa." S hlasom malého dieťaťa, ktorému z ruky jeho starší súrodenec ukradol lízatko prehovorím.

Pretočí nado mňou tými obrovskými očami a chce mi niečo povedať, niečo čo by vôbec nebolo vhodné najlepšieho priateľa a spolubývajúceho,no našťastie pri bare zastane chlapec možno tak starý ako my dve s Avou a nahnevane pozrie na Avu.

"Pred pol hodinou som si objednal kávu,ktorá ešte nenavštívila môj stôl, zatiaľ čo táto tu mladá slečna popíja už tretiu horúcu čokoládu. Kde je chyba?" Jeho nahnevaný výraz prebodával Avu,ktorá narozdiel od neho na neho pozerala úplne pokojne, priam sa mi zazdalo na krátky moment,že sa jej chce usmievať.

"Chyba možno spočíva v systéme alebo v tom,že ste ďaleko." S pokojným hlasom mu odpovie, čo ho nahnevá väčšmi.
"A možno som len  na vás pozabudla. Nechtiac." Dodá,keď uvidí od zlosti  červenú tvár chlapca, ktorý by v tomto momente najradšej nebral ohľad na to,že je Ava dievča a niečo by po nej hodil.

"Takže tá káva nebude?" Ešte s dosť veľkou trpezlivosťou sa opýtal.

"Keď tak veľmi naliehate." Zahundrala a otočila sa ku kávovaru na ktorom spravila jedno esspreso a podala ho chlapcovi stále červenému od zlosti.

Ten bez poďakovania do seba na jeden raz zhltol kávu, na pult hodil zo pár drobných a bez pozdravu na rozlúčku odišiel.

"Dnes si ešte milšia k hosťom než zvyčajne." Prehodím len tak medzi rečou a pozriem na ňu. Síce Ava nikdy túto prácu nezbožňovala,je to pre ňu prekliate miesto,nikdy však nebola takáto neprijémna k zákazníkom.
Nech boli akýkoľvek.

"Vyhodil ma,on ma surovo vyhodil, bez vysvetlenia." Vykríkla na celú kaviareň až sa zo pár hostí na nás otočilo.

Ostala som bez slov nehybne sedieť. Pozerala som pred seba na miesto, kde stála Ava a slzy sa jej tiahli z očí,no zadržiavala ich,pretože je to ona. To silné dievča ktoré nezlomí nič. To dievča ktoré zvládne všetko.

"Bez vysvetlenia mi povedal, že končím. Ja viem, všetci to vedia,ako veľmi to tu nenávidím, ale preboha je to všetko čo ma drží od toho, aby sa zo mňa stal bezdomovec." Chytila som ju za ruku a silno jej ju stisla. Konečne svoj pohľad upriamila na mňa.

"Vyriešime to, spolu sme vyriešili už mnoho vecí, zvládneme aj toto. Nájdeme ti prácu pri ktorej nebudeš musieť jesť kopu čokolády, aby si nemusela začať brať lieky na ukľudnenie. Zvládneme to, jasné?" Snažila som sa znieť presvedčivo,pretože potrebujem, aby verila mojim slovám.
Potrebujem,aby pochopila,že v tom nie je sama.

Prikývla. Slabo,ale prikývla.

"Hlavne to nepovedz Eliahovi, on by to už riešil a to nie je najlepší nápad." Povie a ja na ňu spýtavo pozriem.

"Takže ste viac ako len dvaja pobláznení milenci v tvojej posteli?" S úškrnom nadvihnem obočie, na čo si zaslúžim jeden zlý pohľad plný priateľskej nenávisti.

"Nikdy sme si nepovedali čo medzi nami je, ono to nejak ide samé." Prikývla som hlavou stále sa uškŕňajúc.

"Ale ty mi povedz, čo sa stalo u Jordana,že si po tak dlhom čase plná úprimného úsmevu?" Odkedy som sa  vrátila od Jordana nerozprávali sme sa o tom ako to tam dopadlo.

Možno aj preto,že som si to chcela nechať pre seba. Bol to náš moment. Bol to čas,ktorý patril nám.

"Vysvetlili ste si to?" Položila mi ďalšiu otázku,ked videla,že nie som veľmi ochotná zodpovedať jej na tu prvú.

"Asi áno, stále sa však hnevám."

"Na Jordana?"

"Na nás oboch." Vzdychnem. Neviem dokedy nám to budem vyčítať. Toľkú neúprimnosť.

"No jasné. Jaelynn a jej mozog a mozgové zmýšľanie. Mám ti dať facku? Dievča,všetci robíme chyby, ale na čo si ich tak dlho vyčítať? Obaja ste si to vysvetlili, ak nie aj úplne,dostanete sa k tomu ešte. Hlavne nebuď vzadu pri čom kráčaš dopredu, áno?" Nenávidi to na mne. Viem to.

Nikdy sa jej nepáčilo,ako dlho si vyčítam veci, ktoré možno aj dávno boli vysvetlené a smerovali na kopu plnú dávno zabudnutých problémov.

Stihla som lem prikývnuť pretože zvonček nad dverami kaviarne sa ozval na celé okolie a dovnútra sa dovalil krásny víchor celý v čiernom.

"Zdravím dievčatá." Pozdravil, objal ma okolo pliec a vtisol mi bozk na líce.

"Aj ty? Aj ty prekypuješ radosťou? Ja vás nechápem,kus sa spamätajte. Nie je normálne, aby ste boli tak šťastní." Znechutene na nás pozerala Ava s pokrčeným obočím.

"Si si istá,že Eliah vtedy vybehol z jej izby? Alebo už nebol tak dobrý po toľkom čase?" S úškrnom sa opýtal Jordan na čo Ava spozornela a s hnevom na neho pozrela.

"Zabijem ťa." Zasyčala na neho a schytila šálku ktorú mala po pravej strane a hodila ju po Jordanovi,ktorý sa,ale stihol uhnúť včas  tak šálka dopadla na zem,kde sa rozbila na mnoho malých častí.

"Dievča, ak chceš byť stále takáto šťastná, choď a zober tohto drzého imbecila odo mňa preč,inak umrie." Varovala ma a pomaly začala obchádzať bar.

Rýchlo som zoskočila zo stoličky, schmatla Jordamovu ruku a zmizli sme na rušnú ulicu, kde sme museli po chvíli obaja zastať a dosmiať sa.