Prišla sláva A láska razom zmizla z jeho života

17.

Bez toho, aby som bankovky v rukách spočítala ich tresnem vodičovi do rúk a s rýchlym, nepovšimnutým pozdravom sa vyhrabem zo zadných sedadiel smradľavého auta.

Vbehnem cez veľkú bránu do tichého miesta, kde nie je žiadnej živej duše. Obzerám sa, aj keď presne viem, kde by Jordan mohol byť. Slzy sa mi derú von z očí už odkedy som nastúpila do taxíku. Nemôžem ich nijak zastaviť, tak im nechám voľný priebeh. Nie som taká silná, ako by som pre Jordana chcela byť.

Zastavím až na správnom mieste a bolestne vzdychnem. Ak ma doteraz nebolela od smútku každá časť tela, bolí ma teraz. Cítim, ako mi srdce ide prasknúť.

Podídem k spiacemu Jordanovi len v šedých teplákoch a obyčajnom bielom tričku. Sedí na špinavej tráve, ktorá je celá od blata. Hlavu má položenú na rukách, ktoré objímajú hrob jeho matky. Bolí ma pohľad na takto utrápeného chlapca.

„Jordan." Šepnem mu do ucha a pohladím ho po líci. To ho prebudí. Chvíľu žmúri do slnka a zaostruje zrak, kým ma zbadá. Bez slova ma objíme a ja ho nechám. Viem, že to je presne to, čo v tejto chvíli potrebuje.

„Ideme domov?" Opýtam sa po šepky, len mi kývne hlavou. Spoločne sa postavíme, na čo ho pridržiavam, kým on bosými a roztrasenými nohami ledva dokáže kráčať.

Z vrecka nohavíc vytiahnem telefón a kým krok po kroku pomaly kráčame k východu cintorína zavolám Eliahovi s prosbou či by pre mňa a Jordana mohol prísť. Čakáme tak desať minút, kým a jeho auto ukáže pred nami a my do neho opatrne nastúpime. Pobozkám Jordana do vlasov, keď si o moje plece oprie hlavu. Zaspal.

Nie som si istá či Eliah mlčí, aby Jordana nezobudil alebo je tiež tak utrápený a nešťastný ako ja až nemá slov. Pretože ani ja ich nemám. Razom som stratila všetku nádej ktorú som v sebe mala. Neviem, ako pomôcť Jordanovi a je mi jasné, že mu ani nikdy nepomôžem. Bude sa to s ním ťahať, kým bude žiť.

Chcem znova plakať, dať všetky tie zadržiavané slzy von, pretože chcem, aby sa mu uľavilo. Aspoň kúsok.

„Jordan, zlato, teraz musíš na chvíľu vstať, dobre?" Preberiem ho, keď zastaneme pred našou bytovkou. Chcem mať Jordana pod kontrolou, ale taktiež sa musím ukázať aj doma.

Eliah mi opäť pomôže s Jordanom a kým sa on po dlhom presviedčaní ide osprchovať ja si unavene sadnem na gauč a hlavu si unavene vložím do dlaní.

„Je to ťažké, však?" Ozve sa pri mne, a gauč sa prehne pod Eliahovou váhou. Cítim na chrbte jeho ruku a jeho dotyk, priateľský dotyk ma upokojí. Snaží sa mi povedať, že je pri mne a ja si to cením.

„Ja len neviem čo robiť, ako dať na neho pozor. Je to ťažké starať sa o neho, keď so mnou občas ani nekomunikuje." Vyklopím to zo seba. Neviem či je to beznádej alebo hnev, čo sa derie von z mojich úst, ale muselo to už ujsť.

„Bolo to aj ťažšie. Keď sme boli preč a on nebol s tebou." Pozrie mi do očí.

„Ako to súvisí so mnou?"
„Chýbala si mu, k tomu mal to najťažšie obdobie a ani to, čo ho kedysi napĺňalo ho ž nebavilo. Potreboval ťa, ale vedel, že by ti ublížil, keby sa ozve. Keby vieš pravdu. On si uvedomuje, že je to pre nás ťažké, preto sa snaží odstrkovať nás."

Vzdychnem si a opriem sa.

„A čo mám robiť?"

Mlčí, len pozerá pred seba. Až sa napokon usmeje.

„Byť tu. Každý deň, každú minútu. Musíš tu byť pripravená na to najhoršie, čo môže prísť. Pretože môže prísť hocčo. Sú dni, kedy je plný šťastia, žije a to sú chvíle, ktoré si treba užiť a pamätať si ich, ale ani sa nenazdáš a budú dni, kedy ho nedostaneš z postele. Len ti bude chrbtom ležať a nepovie ani slovo, bude odmietať jedlo a ty ho nemôžeš nútiť jesť. Budú dni, kedy bude hnusný, tak hnusný až si budeš myslieť, že to ani nie je on. Budú aj dni, kedy mu budeš chcieť vraziť lebo bude ustavične odporovať. Ale budú aj dni, kedy budeš prosiť boha, aby prehovoril. Ale on bude mlčať a ty len musíš počkať na deň, kedy on sám príde a bude sa chcieť rozprávať. A je úplne jedno, aký deň bude mať ty budeš musieť čakať a byť pripravená na to, kedy sa rozhodne, že je pripravený tráviť s tebou čas."