Prišla sláva A láska razom zmizla z jeho života

19.

Pohľadom preskúmam každého, kto vkročí na záhradu. Veľa ľudí, ktorí prišli nepoznám. Ktovie odkiaľ ich pozná Ava.

Nezáleží na tom.

Teraz záleží len na tom, že tu už minimálne hodinu znudene stojím s jedným pohárom pomarančového džúsu z ktorého veľa neubudlo a premýšľam čo asi teraz robí Jordan.

Mrzí ma, že nešiel so mnou. Že sa necítil dobre. Že odišiel domov, tam, kde netuším čo s ním je.

Ani neviem prečo, ale zhrniem si všetok čas odkedy Jordana poznám. Toľko sa toho zmenilo. My sme sa zmenili. Vykvitli sme. Vrátili sa na miesto kam patríme. Domov.

Popravde, najradšej by som teraz ten umelý pohár hodila do smetného koša, ktorý predstavuje veľké čierne vrece a rozbehla sa za ním domov. Objala ho a minimálne dnes nepustila. Chýba mi. Pretože v tomto vzťahu to je ťažšie. Neobjať ho, keď leží pri mne, pretože viem, že to objatie nechce, že by ma od seba odstrčil. Vedieť, že v niektorých momentoch nie som potrebná, aj keď viem, že ma miluje.

Je ťažké stáť pri niekom a v určitých momentoch mať zakázané sa ho čo i len dotknúť.

Neviem si však predstaviť, že by pri mne nebol. Ani v tých najhorších chvíľach, ktorými si prechádzame si neviem predstaviť, že by som niekoľko dní nečakala pred zatvorenými dverami s očakávaním, že ich otvorí a vrhne sa mi do náručia, pretože to je to, čo v tej chvíli potrebuje. Mňa.

„Našiel som ťa medzi všetkými len preto lebo vyzeráš najnudnejšie." Bradu si oprie o moje plece a ja zacítim jeho vôňu. Tú ktorú som dlho necítila.

Prekvapene sa otočím čím mu znemožním pohodlie na mojom pleci.

„Čo tu robíš?"

Zasmeje sa. Takým tým smiechom, ktorý som nepočula od strednej školy. Taký ten smiech, ktorý mi navráti spomienky z čias, kedy bolo všetko také bezstarostné.

„Myslel som si, že by si chcela, aby som tu bol." Nepotrebujem viac slov, a aj keď to nie je mojim zvykom pobozkám ho. Pred všetkými.

„Toto beriem, ako súhlas." Uškrnie sa a objíme ma. Zrazu nemám potrebu premýšľať nad tým čo bolo a čo je teraz. Pretože akokoľvek zlé sú časy, nájdu sa aj také tie dobré, kedy mi nezáleží na tom, že nevydržia dlho. Pretože viem, že aj keď môžu byť krátke, možno len sekundové sú tie najlepšie. Totiž sú úprimné.

„Nepridáme sa ku kamarátom?" Opýta sa a chytí ma za ruku. Prikývnem. Spoločne prejdeme k partii, ktorá je teraz kompletná.

„Neverím, že si prišiel!" Zakričí Ava , načo sa ako vždy pri jej kriku otočí pár hláv smerom k nám.

„Vedel som, že by som vám chýbal." Zasmial sa Jordan, kým všetkým chalanom podával ruku a s Avou sa priateľsky objal. Tá to však zobrala priveľmi priateľsky a skoro ho rozpučila.

Tešilo ma, že sa Jordan baví a jeho tvár zdobí úsmev. Bavilo ma pozerať sa z diaľky na to, ako sa rozpráva s priateľmi a užíva si tento okamih. Avšak musela som zasiahnúť, keď som videla ako mu do rúk pchajú pohár s niečím alkoholickým.

„V žiadnom prípade!" Vytrhla som mu pohár z rúk, načo sa mi dostal výsmech. Chladný pohľad, ktorý smeroval na smejúcich sa chlapov ich schladil.

„Zabudol som, že tu máš ochranku." Zahundral jeden z nich. Tento mi nebol známy. Nadvihla som obočie s úmyslom vyjadriť sa k jeho hlúpej poznámke, ale nestihla som.

„Len tú najlepšiu." Povedal mu s úsmevom Jordan a venoval mi bozk na hlavu.

Možno reagujem prehnane, ale nedovolím, aby sa Jordanovi pohoršilo. A alkohol tomu jednoznačne môže napomôcť.

„Nemyslím to zle." Zašomrem smutne, keď ostaneme s Jordanom sami.

Nič nepovie. Len sa usmeje, tak naširoko až ma všetky obavy prejdú. Ruky si prehodí cez plecia a pritiahne si ma bližšie.

„Nikdy by som sa na teba nehneval kvôli tomu, že sa o mňa bojíš. Vieš, že si jediná koho mám. Nikto iný mi už neostal." Jeho slová ma zabolia a potešia. Uvedomím si, že je to pravda. Naozaj má iba mňa.

„Nemusíš sa báť. Neprídeš o mňa. Teda, kým sa nerozhodneš vymeniť ma."

„To určite, kto by ma potom špehoval namiesto toho, aby sa bavil s priateľmi." Zasmeje sa a pobozká ma na líce.

„Prosím, všetkým prosím o kúsok pozornosti. Chcela by som niečo povedať!" Zaštrngá Ava lyžičkou a svoj pohárik. Aby ju všetci videli musí stáť na špičkách. Síce neviem prečo to robí, jej hlas sa nedá neignorovať. No jej výška áno.

„Viem, že ste sem prišli preto, aby ste sa dobre najedli a opili, ale predtým než tak urobím ja chcem povedať pár slov. Je možné, že by som ich povedala aj pod značným vplyvom alkoholu, ale za triezva to možno bude viac znamenať." Len s Jordanom stojíme držiac sa za ruky a smejúc sa na Ave a jej slovách. Je nesvoja. Stále si kuše do pery a trepe z hlavy všetko čo jej ide po rozume. Nie je zvyknutá hovoriť pred toľkými ľuďmi.

„Viem, že mnoho z vás mojich priateľov nepoznáte. Čo je škoda. Sú to tí najlepší ľudia pod slnkom. Na celej tejto planéte. Fakt. Vo svojom živote som nikdy nebola za nič vďačná, pretože nebol práve ako prechádzka ružovou záhradou. Skôr záhradou plnou tŕnia. Ale za jedno budem vďačná. Za týchto ľudí." Ukáže na nás.

„Tak zdvihnite ruky nech vás všetci vidia!" Vyzve nás a tak všetci urobíme tak, ako nám hovorí.

„To sú oni. Tí, ktorým vďačím za všetky chvíle. Či tie zlé, pekné alebo úplne najhoršie. Za ktoré zväčša môže Jordan, ale my ho aj tak milujeme, ale nie viac ako Jaelyn. Plne si uvedomujem, že tu trepem, ale je pre mňa ťažké hovoriť o tom, ako veľmi milujem týchto ľudí. Pretože je to tak veľmi až sa to nedá vysloviť. Dali mi nový život, ktorý som mohla začať žiť, dali mi poučenia, nádeje a oporu. Preto ich milujem, pretože to nie sú priatelia na dobré chvíle, ale na všetky, na absolútne všetky. Sú moja rodina. Ale tá o ktorú nikdy nechcem prísť. Preto hovorím všetko toto pred celým svetom. Teda nie pred celým ten by sa sem nezmestil. Ale hovorím to pred vami, pred vami všetkými. Milujem svoju rodinu, ktorú tvoria títo ľudia s rukami stále zdvihnutými. Tak si pripime na nich!" Ukončí svoj príhovor Ava a my všetci sa na ňu vrhneme.

Skupinové objatie. Slzy a smiech.

Sme rodina. V každom prípade. V každej situácii.

Pretože sme rodina.

Oficiálne ukončenie. Nechcela som to zbytočne naťahovať až kým by som to jedného dňa nepokazila. Možno to nie je to čo ste očakávali, ale ja budem veriť v to, že sa vám to páčilo. A rada vás, ktorí ste čítali túto knihu zbadám možno pri nejakej druhej. :)) 
Ďakujem za vašu podporu ktorú mi dávate tým, že čítate moje knihy. Vážim si to. Zbožňujem vás♥.