Prišla sláva A láska razom zmizla z jeho života

12.

„Čo vlastne ideme kúpiť?" Opýtam sa, keď si tak reálne uvedomím, že sme práve vošli do obchodu. Celou cestou sme sa tak smiali až som si ani nevšimla, kedy a ako sme sem prišli. Podľa toho, ako sa Jordan tváril bol obchod cieľom.

„Také všeobecné potraviny, ktoré už nejakým záhadným spôsobom chýbajú a treba ich doplniť, vieš? Občas to tak ľudia robia. Niečo sa minie a oni to prídu sem kúpiť." Tváril sa veľmi vážne, rozhadzoval dôležito rukami a mne bolo smiešne, no smažila som sa tváriť vážne, akože ho počúvam a učím sa tomu, čo hovorí.

„A nepotrebujeme len tak náhodou aj nákupný košík, keď ideme nakupovať potraviny, ktoré chýbajú?" Prepálil ma pohľadom, pretože som narušila jeho dôležitý postoj, no otočil sa späť k vchodu a z regálu zobral jeden vozík ktorým sa na mňa vyrútil.

So smiechom som pobrala nohy na plecia a utekala som sa skryť pomedzi regáli s potravinami. Rýchlo som sa skryla za veľkú debnu s rôznym druhom ovocia, keď Jordan s veľkou rýchlosťou prefrčal okolo mňa bez toho, aby si ma čo i len kútikom oka všimol. Bod pre mňa.

Pomaly, čo najviac opatrne som vyšla spoza ovocia a mojim čaptavým krokom som sa rozbehla za ním, na čo som do neho v tom mojom úžasne nedokonalom behu strčila a posunula nás o veľký kus dopredu. S veľkým treskotom sme dopadli na zem aj spolu s balíčkami cukríkov, ktoré nás obklopovali z každej strany.

Nevinne som pozrela na Jordana, ktorý mal na tvári neutrálny výraz. Dodával mi veľkú neistotu, a tak som nevedela či môžem ostať sedieť medzi tými všetkými lahodnými balíčkami a začať si každý zaradom otvárať alebo sa mám rýchlo a okamžite postaviť a utekať ako o život.

„To si robíte srandu decká jedne nepodarené!" Z diaľky na nás doliehal krik pracovníka obchodu ktorý sa k nám rútil a prekypoval hnevom.

„Nevychovali vás rodičia dostatočne dobre na to, aby ste vedeli ako sa správať v spoločenských priestoroch? Čo tu ešte doparoma sedíte ako malé decká v piesku? Okamžite padajte, kým vás odtiaľto nevykopnem!" Stál nad nami a ukazovákom mieril niekde za nás. Kričal na celý obchod, takže zopár nakupujúcich sa pri nás pozastavilo a niektorí si aj niečo pošuškávali.

Len sme nevinne vstali, zobrali svoj vozík a čo najrýchlejšie zdrhli, kým tučný pán v natlačenom oblečení s logom obchodu skutočne nevykoná to, čo povedal.

„To sme kúsok posrali." Vyprskol aj so smiechom zo seba Jordan, ktorý bol doteraz tak ticho až som nevedela čo si myslieť. Uľavilo sa mi, keď som ho uvidela smiať sa.

„Mali by sme už asi normálne nakúpiť." Prikývol a tlačil vozík pred nami až kým o malú chvíľu nezastal predo mnou.

„Nasadaj." Hlavou ukázal smerom k vozíku, na čo som len záporne pokrútila hlavou.

„Mali by sme už naozaj prestať stvárať hlúposti, však nás ten pán prisadne, keď ešte niečo vyvedieme." Pri tej predstave som zhrozene pokrútila hlavou, ale Jordan sa nedal odbiť.

„Budeme slušne nakupovať, sľubujem." Vrhol na mňa výraz týraného šteniatka ktorého človek nájde v opustenej uličke v krabici.

Pretočila som očami, ale sadla som si do košíka a zaklonila hlavu dozadu tak, aby som uvidela na spokojného Jordana.

Jordan ma tlačil po uličkách obchodu a hádzal na mňa rôzne potraviny a ja som ich ukladala buď niekde vôkol mňa alebo na mňa. Hodil mi do rúk zopár jablkových a jahodových pelendrekov a ja som na neho vrhla pohľad malého radostného dieťaťa.

Uličkou sa ozval text mojej obľúbenej kapely. Problém však bol, že som bola tak veľmi zahádzaná vecami až mi hodnú chvíľu trvalo, kým som mobil vynorila z vrecka nohavíc.

Neznáme číslo.

„Prosím?" Ozvem sa do telefónu s typickou otázkou, keď človek nevie, kto je na druhej strane.

„Dúfam, že som ťa nevystrašil. Chcel som sa ozvať už dávno predtým, ale doteraz som zbieral odvahu. Mimochodom, prepáč, to som ja Corey, ten chlapec, čo rád slúži ako vreckovka." Zachechtala som sa do telefónu, ale rýchlo som prestala, keď som si uvedomila, že by bolo slušné niečo aj povedať.

„Ahoj, jasné, že viem, kto si. Vôbec si sa nemusel báť, fakt nie. Teší ma však, že si si spomenul." Uvedomím si, že sme zastali. Zmätene pozriem pred seba, kde so založenými rukami na hrudi stojí Jordan s nepríjemným výrazom na tvári.

S nadvihnutým obočím na neho pozriem, ale on len stojí a prepaľuje ma pohľadom.

„ Vieš, naposledy, keď sme sa videli, nevyzerala si práve najlepšie, už sa to, ale zmenilo, však?" S nádejou v hlase sa opýtal a mne prišlo veľmi zvláštne, že sa tak cudzí človek zaujíma.

„Áno už sa cítim lepšie, Corey. No čo ty, máš sa dobre aj ty?" Opätovne sa ho opýtam, ale nie len zo slušnosti.

Odpovede sa však nedočkám, aj keby som veľmi chcela, pretože Jordanova ruka mi surovo schmatne telefón z ucha a vypne hovor. Prekvapene sedím a pozerám na neho, kým on silno stláča môj telefón a zabíja ma pohľadom.

„Corey? Fakt?" Zúri.

„Snáď nežiarliš, prepána." Jeho nadurdenosť ma však presvedčila o opaku.

„Mali by sme ísť zaplatiť ak sme už nakúpili všetko." Zmenila som tému. Nechcem, aby sme preberali takéto zbytočné veci v obchode. Hlavne nie teraz, keď neviem čo od neho čakať.

Avšak bol ticho, presunul nás k pokladni, kde sme bez slova vyložili nákup aj mňa, zaplatili sme a ešte s hnusnejším tichom sme prešli k nemu domov. Celou cestou šiel o kúsok popredu, ani raz sa neotočil za mnou a ja som mala chuť hodiť tašku o zem, rozbehnúť sa za ním a kopnúť ho do toho chutného zadku, aby sa spamätal.

Zabuchli sme za sebou vchodové dvere a opäť, ako predtým sme len v tichosti vykladali nákup.

Raz za čas som sa nenápadne pozrela na zdutého Jordana, ktorý mi nevenoval ani jeden pohľad.

Prešla som poza neho o kúsok ďalej a rozbehla sa k nemu tak, aby som mu mohla skočiť na chrbát.

„Si šibnutá?" Nahnevane zavrčal, ale nezhodil ma zo seba. Objala som ho okolo krku a hlavu som si podoprela o jeho plece.

„Už sa toľko nedurdi, prosím." Pošepkala som mu do ucha. Videla som, ako sa pousmial, no stále si držal vážnu tvár.

„A už si s tým milým chlapcom volať nebudeš?" Spýtal sa a pootočil ku mne hlavu.

„Nebudem mu volať." Pritakala som a s úsmevom som ho pobozkala na líce. Pustil z rúk všetko čo v nich držal, lepšie si ma prichytil a utekal so mnou po celom byte.