Taehyung sa rozhodol prijať novú slúžku do svojho domu. Jungkookova mama našla inzerát a bola prijatá spolu s jej synom Jungkookom a vďaka tomu sa dostali z biedy do luxusného domu.
Tae mal veľmi ťažkú minulosť a na lásku úplne prestal veriť.
On al...
"Dobré ránko" pozdraví ma mamina a položí mi tácku s raňajkami na stôl. Ja som si zatiaľ viazal kravatu na uniforme pred veľkým zrkadlom na mojej skrini. Dneska mala veľmi dobrú náladu a to zahŕňalo aj výborne raňajky v podobe palaciniek so šľahačku a s jahodami a k tomu teplé kakao, ktoré mi robila ako dieťaťu. Usmial som sa na ňu a prestal venovať pozornosť zrkadlu, keď už bola kravata upravená.
"Nejaká dobrá nálada" objímem ju čo mi ona hneď oplatí. Všimol som si, že mala v ruke ešte jednu veľkú tašku z jej včerajších nákupov, ktorú mi dala pred tvár a čakala, ako sa budem tváriť, keď to otvorím. "Mami to si nemusela" zamračím sa keď som vytiahol čierne rifle a určite ta taška bola plná aj iných veci pre mňa. Nechcem, aby na mňa míňala peniaze ... nech si radšej kúpi niečo pre seba.
"Nemáš skoro nič na oblečenie Jungkook" prísne sa zatvári a z tašky začala vyťahovať aj trička a jednu veľmi peknú čiernu mikinu. Mala na tvári väčšie nadšenie než ja a ukazovala mi veci podrobnejšie. "Jungkook hneď keď prídeš zo školy si ich vyskúšaš" pohladkala ma po vlasoch až sa dostala k môjmu lícu. Chcela ma druhou rukou chytiť za tu moju, no bolestivo som sykol a odtiahol ju.
"Preboha Jungkook čo sa ti stalo?" vyhrnula mi uniformu a všimla si obväzy okolo mojich oboch rúk. Sklopil som zrak a rozmýšľal nad výhodnou výhovorkou, ktorú by som jej mohol povedať. No nič ma nenapádalo ... takže som bol ticho.
"Jungkook nechceš mi povedať čo sa deje?" miesto rúk mi chytila obe líca a môj pohľad namierila na seba. Nemohol som jej klamať ... nedokážem to, ale ani jej nemôžem povedať pravdu. Slzy mi vychádzali z očí a mama si ma hneď zobrala do náručia a silno objímala. Cítil som sa v bezpečí a viac sa k nej natlačil.
"Nabudúce si tie cucfleky nejako zakry zlatíčko .... nech sa to tvoje dievča krotí" utrie mi slzy a snaží sa ma nejako rozveseliť jej ironickými poznámkami. Bohužiaľ nie sú od dievčaťa ... ale od tvojho nadriadeného, ktorému robím osobnú kurvu. Postavil som sa spolu s mamu, ktorá rýchlo utekala do svojej izby pre nejaký make up a pekne mi celý krk zakryla.
"Naraňajkuj sa a potom utekaj do školy ... Taehyung bude celý týždeň na nejakej schôdzi, takže ho nehľadaj" zatvorila za sebou dvere silným buchnutím a mne sa na tvári vynoril úsmev. Taehyung tu nebude týždeň ... konečne budem mať voľno ... nebude ma nikto využívať a komandovať. No aj keď len na týždeň.
==
"Takže mi chceš nahovoriť, že si spadol?" zasmeje sa Jin mojej poznámke a odpije si zo svojej horúcej čokolády, ktorú si objednal. Mierne som sčervenal a pozrel sa na moje ruky v obväze. Vedel som, že ani pred Jinom to neskryjem. Ale nemyslel som si, že sa bude do toho tak motať ... dokonca viac než moja mamina, ktorá ma určite ešte doma bude vypočúvať.
"Ale pokročil si, už si si tie kusance na krku zakryl" priblíži sa bližšie k môjmu krku, po ktorom prejde prstom a ostane mu len béžová stopa od make up na prste. Nikdy som sa necítil takto trápne ako teraz pri ňom. Viem, že ma mal len doučovať ... ale ja som ho už bral ako kamaráta. Neviem ako on bral mňa. Je mi jedno, že mi to Taehyung zakázal, aj on ma svojich kamarátov.
"Prepáč, ale nemôžem ti to povedať" moje poranené ruky som položil na pohárik s teplým čajom a skúmal ho pohľadom. Toto Taehyung prehnal ... keby mi nedával žiadne púta určite by som sa teraz nemusel vyhovárať a každému niečo vysvetľovať. Jin len prikývol a napil sa posledného dúšku čokolády v jeho pohári. Ani dneska tu nebolo veľa ľudí, preto sme sa rozhodli pre doučovanie v tejto našej obľúbenej kaviarni radšej než v knižnici.
"Mám nápad" vykríkol Jin a odsunul od seba prázdny pohár čokolády a svoj pohľad venoval mne. "Môžme zajtra ísť ku mne, bude to výhodnejšie a všetky zošity z druhého ročníka mám tam" pozrel sa na mobil, aby zistil koľko je hodín alebo či nemá zmeškaný hovor. Pri pohľade sa len usmial a rýchlo odpísal. Muselo mu písať jeho dievča inak by taký šťastný nebol ... bol to zamilovaný pohľad.
"Dobre tak pre dnešok to máme za sebou" zobral všetky svoje zošity zo stola a hádzal ich v rýchlosti do tašky. Vydýchol som prebytočný vzduch a mohol vypnúť moje mozgové závity, ktoré sa doteraz venovali matematike. Náš učiteľ je už dokonca na mňa milší a ja sa pre zmenu nesnažím na jeho hodinách spať, ale dávať pozor a niečo natrepať do hlavy. To čo nepochopím mi hneď poobede pekne Jin vysvetlí.
"Prepáč Jungkook nemôžem ťa dneska zaviesť lebo sa dosť ponáhľam" poškrabe sa Jin za zátylok a tváril sa dosť previnilo. "Ale to vôbec nevadí, ja sa rád prejdem" usmejem sa a prehodím si aj druhé ramienko od tašky na chrbát. Není predsa môj osobný taxikár, keď nemôže vôbec mi to nevadí.
"Vidíme sa zajtra ... konečne bude piatok" prikývnem a tiež mu zamávam na rozlúčku. Vybral som sa mojom cestou smerujúcou k vile a pritom si pospevoval moju obľúbenú pesničku a rozmýšľal nad Jinom. Je to celkom zvláštny chlapík, ktorý vyzerá až moc dobre a chová sa strašne dospelácky. A takýto chalan, ktorý môže mať hocijakých kamarátov sa baví somnou. No presnejšie doučuje.
Vyzul som si topánky v chodbe a smeroval do veľkej obývačky. Menšia blonďavá postava sedela na gauči s vyloženými nohami na stole a prísne sa pozerala na televíziu. Prešli mi po tele zimomriavky keď na mňa upriamil svoj pohľad no potom si len niečo šeplo popod nos a znova sa zapozeral na televíziu. Bol to Taehyungov kamarát Yoongi a choval sa tu ako doma.
"Už si doma Jungkook?" zľakol som sa vlastnej mami keď ma chytila zozadu za plece a ja som to vôbec nečakal. Otočil som sa k nej a rýchlo prikývol na znak súhlasu. "Bež do izby si skúsiť tie veci za chvíľku tam prídem" pohladká ma po vlasoch a ja som rýchlo utekal po schodoch hore do mojej izby. Nechcel som byť v jednej miestnosti s tak depresívnou osobou. Určite ho tu poslal Tae ... nenechal by tu dvoch, pre neho, neznámych ľudí samých v jeho dome.
Taška s oblečením ešte stále ležala na posteli tak, ako som ju tam ráno nechal. Boli vytiahnuté len čierne rifle a väčšia čierna mikina, ktorá sa mi páčila najviac, preto som si ju išiel vyskúšať ako prvú. Mal som pravdu, bola nádherná a je to prvá vec, ktorá sa mi na mne páčila. Vlastne mám na sebe rád len veľké, roztiahnuté a hlavne čierne veci, ktoré na mne lietajú ... je to môj štýl a mama o tom vie.
"Moc ti ďakujem mamina"
=============================
(Yoongi nechceš navštíviť aj moju obývačku?)
Oops! Bu görüntü içerik kurallarımıza uymuyor. Yayımlamaya devam etmek için görüntüyü kaldırmayı ya da başka bir görüntü yüklemeyi deneyin.
Tak na dobrú noc tu pridávam ešte jednu časť 😈❤️
Môžete poďakovať happydandi ❤️❤️ this is for you ❤️❤️ more love ❤️❤️❤️
Teraz ma Jungkook on Taehyunga menší pokoj 😂❤️ môžte si oddýchnuť 😂❤️
