Prečo mi len nikto nepomôže?
Bol to snáď trest z božej vôle?
Prečo ma nikto nemá rád?
Opustil si ma kamarát...
Na polici z dreva, plnej kníh,
ja tak krásne spím.
Prázdne slová, sklené oči...
Sme na tom horšie než otroci
Prečo to tak bolí?
Prečo si ma nechal stáť?
Už si sa so mnou nechcel hrať..
Bola som dobrá len na chvíľu...
Handrový panáčik -
plný plyšu...
Prečo si ma nechal tápať v temnote?
Čakal si, že mi niekto pomôže?
Bojím sa.
Svet je krásny.
Bojím sa.
Nie však jasný.
Svetlo tu už neexistuje.
Odpočívam vždy len v temnote.
Čakám, že si ma niekto všimne.
Že ma niekto z toho vytiahne.
Utrpenia prežila som dosť.
Už som stratila silu na svoju zlosť.
Sedím tu tak sama.
Občas sa mihne okolo nejaká tá hlava...
Čakám s natiahnutou rukou,
handrová bábka, ktorú nikto nechce.
Nikto nepomôže.
Nikto nemôže.
Zahmlené zraky...
Záujem len o seba...
a ja zostávam Tam.
Stále tam.
V tme.
V temnote.
Občas počuť tichý vzlyk.
Prečo mi len nikto nepomôže?
Nechcem aby to bol trest z božej vôle...
Pomôžte mi niekto...skôr než ma zhltne samotné nebo.
Prosím! Pomôž mi, ty!
Náhodný okoloidúci!
Prosím...
Pomôž...
*****
Ja viem, ja viem. Nie je to bohviečo, ale je to jedna z prvých básní, čo som napísala :")
YOU ARE READING
(NE)Cítiť
Short StoryĽudia sú zvláštni. Odmietajú, ale keď sú odmietnutí plačú. Nemilujú, ale keď nie sú milovaní, rúcajú sa. Ničia ostatných, ale keď niekto začne ničiť ich, sťažujú sa. Ľudia sú nepochopiteľní a asi budem znieť šialene, ale ešte stále som nestratila ná...
