Celý život pozorovala ľudí.
Pozorovala ich, ako nakladali s láskou a ľuďmi, ktorých nazývali svojimi láskami.
Bohužiaľ, za celé roky pozorovania neprišla na žiadny úprimný prejav lásky.
No čo bola vlastne tá Láska?
Bol to naozaj existujúci ľudský cit? Alebo len výplod ľudskej fantázie, ktorý týmto tvorom umožňoval prežiť život o niečo jednoduchšie, no v klamstve?
Boli ľudia vážne oklamaní len svojou predstavivosťou?
Jeden čas pre ňu nebolo nič krajšie, než keď mohla fantazírovať o svojom princovi na bielom koni. No to sa zmenilo.
Uvedomila si, že láska je v tomto svete ničím.
Chcela vidieť pravú lásku, no nenachádzala ju nikde, kam sa pozrela.
Všade videla len zničených ľudí, ktorí si buď ničili život sami, alebo ho ničili ostatným.
A tak anjelovi, tej čistej duši, odpadli krídla. Opadla viera...
Sledovala manželský pár, ktorý sa ním nikdy nemal stať. Už začiatok ich vzťahu to naznačoval. Že nemajú stáť pri sebe. Nemali sa mať.
Sledovala, ako chradnú, ako jeden druhého nemá rád.Mali deti. Jedno z času pomyslenej lásky, no druhé, to by sa nedalo nazvať ani záchranou. Neničili svojou láskou iba seba. Ale aj ich. Deti...Ich láska nebola láskou, ich nenávisť bola ich láskou.
No manžel ubližoval žene viac...Rozhodoval sa medzi nenávisťou a láskou. Medzi pohodou a krásou a nenávistnou vášňou.
Bolo to manželstvo, ktoré bolo v jej očiach ničím a v objatí nenávisti všetkým.
A tak sledovala ďalej.
Sledovala postarší pár, ktorí nemohli v jednej miestnosti pospolu vydržať.
Sledovala žiaľ a plač, keď videla ženu bojacu sa o svoje deti, ktoré jej muž spred očí bral.
Sledovala sklamanie mladého dievčaťa, keď si uvedomilo, že jej milý chodil aj iné obdivovať.
Sledovala vývoj lásky. A zároveň sledovala vývoj ničoho.
Videla chlapca zlomeného pre jedno dievča, ktoré nevidelo náklonnosť len kamarátstvo.
Sledovala chlapca, ktorý sa vysmial svojej bývalej, len preto, že k nemu stále cítila niečo viac.
No bola to láska?
Nebola si tým istá. Nevládala sledovať ľudí ďalej, keď už opadla n nej nádej.
Ona nebola slepá, len ľudia boli zaslepení. Chýbalo im niečo, čo citom nie je.
Videla toľko zranených, osamelých, smutných a zlomených duší, že sama bála sa o ne. Aj o seba. A o princa na bielom koni tiež.
Vedela, že ak nezraní on ju, ona zraní jeho.
Vybrala si zraniť. Radšej ako byť zranená. Nebola viac než títo ľudia a ona o tom vedela. Možno preto radšej zranila...
YOU ARE READING
(NE)Cítiť
Short StoryĽudia sú zvláštni. Odmietajú, ale keď sú odmietnutí plačú. Nemilujú, ale keď nie sú milovaní, rúcajú sa. Ničia ostatných, ale keď niekto začne ničiť ich, sťažujú sa. Ľudia sú nepochopiteľní a asi budem znieť šialene, ale ešte stále som nestratila ná...
