Mesačný Kameň - Férska Kráľovná

1. Kapitola - Začiatok...

Vykríkla som a prudko sa posadila. Po lícach mi tiekly slzy a celá som sa triasla.

„Už je dobre, už je dobre," snažil sa ma upokojiť Jace, ktorý ma okamžite objal, tisnúc ma čo najbližšie k sebe.

„Chceš o tom hovoriť?" opýtal sa ma a ja som pokrútila hlavou.

„Nie, nie," šepla som mu do hrude.

„Dobre."

Zavládlo medzi nami ticho.

„Prečo? Prečo sa mi to stále sníva?" opýtala som sa a premáhala slzy.

„Malo to už prestať," súhlasil Jace, „Ale možno, to bude kvôli tvojej schopnosti."

„Schopnosti? Máš na mysli tie dýky? To svetlo?" odtiahla som sa od neho, aby som mu videla do očí. Prikývol.

„Presne to. Je záhadou, prečo máš túto schopnosť. Nemala by si ju mať. Nemala by si vedieť používať mágiu," zamračil sa.

„Myslím si, že mágia ti v mysli vytvorila blok. Blok, ktorý ti bráni zabudnúť. A ten blok, sa ti zjavuje v podobe nočných môr. Desí ťa tým, čo ťa máta, posledné dni," vysvetlil mi.

„A to znamená?" pobádala som ho ďalej.

„Znamená to, že sa budeš musieť naučiť ovládať mágiu. Ovládať svoju schopnosť. A ak sa ti to podarí, prelomíš blok."

„A nočné mory skončia," zašepkala som a oprela sa hlavou o jeho hruď.

„Možno áno a možno nie," dodá Jace a ja ho pevnejšie obíjmem.

„To nevrav. Chcem, aby to skončilo."

„Nevieš si ani predstaviť, ako po tom túžim ja. Ako si želám, aby som nepočul tvoj výkrik, plný hrôzy. Aby som nevidel, ako sa trasieš a plačeš," odmlčal sa.

„Prepáč, Jace. Prepáč. Nechcem ti spôsobovať ďalšie starosti, ďalšiu bolesť..." vzlykla som.

„Prestaň sa ospravedlňovať. Nemôžeš za to. A čo sa týka mňa... Je mojou úlohou báť sa a starať sa o teba. Chrániť ťa. Rozumieš, Saiorse? Neviem, ako ti pomôcť a to ma ničí. Doslova," hlesol.

„Pomáhaš mi. Tvoja prítomnosť mi pomáha. Ak som pri tebe, nočné mory sú miernejšie," pousmiala som sa.

„Nevyzerá to tak," namietol a ja som si povzdychla a pozrela mu do očí.

„Viem, že nie. Ale sú... Znesiteľnejšie," vysvetlím a Jace sa smutne zasmeje.

„Dobre. Budem ti veriť," nakoniec prikývol. Neznelo to presvedčivo.

„Prepáč," znova som sa mu ospravedlnila a nechala medzi nami zavládnuť ticho...

👑🖤🖤🖤🖤👑

„Si si istá?" opýtal sa ma Jace, keď sme kráčali do telocvičňe.

„Premýšľala som nad tým dostatočne dlho, Jace. A chcem to skúsiť. Chcem vedieť, či existuje možnosť, aby to skončilo. Musí to skončiť," rukou som si prehrabla vlasy a zhlboka sa nadýchla, zbierajúc v sebe odvahu.

„Saiorse," pristúpil ku mne a chytil ma za ruku.

„Chcem to skúsiť," zopakovala som, prekvapená, že sa mi netrasie hlas. Znela som tak presvedčivo a sebaisto, že som sama sebe, na krátky moment, naozaj uverila. Čo sa týkalo Jacea, jeho som oklamať nedokázala. A ani som nechcela.

„Dobre," prikývol a ruka v ruke, sme pokračovali v chôdzi.

„Trénovať s tebou budú aj Laoant a Kit. Prípadne kapitán Chetan," oznámil mi Jace, po chvíli príjemného ticha.

„Kapitán Chetan? Nemá náhodou na starosti Miaal?" spýtavo som sa na neho zadívala a nadvihla jedno obočie.

„Má. Ale Miaal, už je istú dobu súčasťou Zimného dvora, čo jej povoľuje voľný pohyb po hrade. A Cresen je v žalári a čaká na svoj trest. Už nepotrebuje ochranu a ani dohľad," usmial sa na mňa. Bola som šťastná, že Miaal súhlasila s tým, že bude žiť na Zimnom dvore a stane sa jeho súčasťou. Cítila som sa oveľa istejšie a pokojnejšie, keď som vedela, že je v poriadku. A že má miesto, kde sa môže kedykoľvek vrátiť. Pri zmienke o princovi Cresenovi, mi zovrelo žalúdok a do hrdla sa mi nahrnula žlč. Jace, ktorý vycítil môj strach sa na mňa kútikom oka zadíval.

„Neboj sa. Už ti neublíži. Nikdy," zašepkal a palcom ma pohladil po hánkoch pravej ruky. Upokojila som sa.

„Kam vlastne zmizol Al?" obzrela som sa, očakávajúc, že sa odrazu vynorí spoza rohu. Žiaľ, nestalo sa tak.

„Z izby odišiel ešte pred svitaním. Myslím si, že šiel na lov. Odkedy si späť, ani sa od teba nepohol. Neprekvapilo by ma, keby ho pochytil hlad," zasmial sa. Pousmiala som sa a Jace otvoril dvere, vedúce do telocvičňe. Bolo to tu presne také, ako keď som tu bola naposledy. Jace tu mal práve tréning s Kitom. Obaja sa hýbali tak rýchlo a nehlučne, rovnako ako ich meče, ktoré sa zmenili na striebornú šmuhu. Ohromene som sa na nich dívala a v rukách som držala pohár teplého kakaa, ktoré som pripravila špeciálne pre Jacea. Usmiala som sa.

„Na čo myslíš?" opýtal sa ma Jace, stojac tesne za mnou. Keby som bola človekom, vykríkla by som, alebo sa aspoň strhla. Avšak teraz som stála rovnako nehybne ako socha a dívala sa priamo pred seba.

„Spomínam," odpovedala som a nespúšťala zrak zo steny, na ktorej boli pripevnené rôzne zbrane. Od najväčších po najmenšie, od najľahších po najťažšie.

„Dúfam, že na niečo pekné."

„Je to veľmi pekná spomienka," zasmiala som sa a Jace mi položil ruky na pás a otočil ma tvárou k sebe.

„Som v tej spomienke, aj ja?" opýtal sa.

„Si," prikývla som. Jace sa ku mne sklonil a zľahka ma pobozkal.

„Od seba!" vykríkol známy hlas a ja som prekvapene zažmurkala a nazrela ponad Jaceovo plece. Jace nespokojne zavrčal.

„Kit, Laoant," usmiala som sa a vykrútila z Jaceovho objatia, kráčajúc priamo k mojím švagrom. Kit si ma pohotovo stiahol k sebe a objal ma. Laoant len kývol hlavou a na perách mu pohrával šibalský úsmev.

„Kit," varovne na neho zavrčal Jace a dotyčný ma okamžite pustil.

„Nebuď hneď taký, Jace. Ak budeš robiť takéto scény, Saiorse ti utečie. Ale neboj sa, pokúsim sa ju presvedčiť, aby sa k tebe vrátila. Nedám si predsa takú rozkošnú, milú a múdru švagrinú. A prirodzene, krásnu," ospravedlňujúco sa na mňa usmial a ja som spýtavo nadvihla jedno obočie. Bolo mi úplne jasné, že toto je jedna z Kitových provokačných techník, mierená priamo na Jacea, ktorý na neho ceril zuby. Boli ako dvaja kohúti, na jednom smetisku.

„Však, Jace?" prehovoril Kit a zazubil sa na svojho staršieho brata. To už bola posledná kvapka.

„Zober si meč. Dnes odtiaľto pôjdeš po štyroch. Vyšermujem z teba dušu," štekol Jace, prebodávajúc Kita pohľadom.

„Ty, tebe sa budem venovať neskôr. Laoant, daj na ňu pozor," prikázal Jace a Laoant prikývol.

„Konečne!" nadšene vykríkol Kit a ja som sa zasmiala...

Ahoj, ahoj!
Tak ako? Čo poviete/napíšete na prvú časť?
Dúfam, že sa páči 😉🙂

S pozdravom Vaša Harley 🐺💙