Mesačný Kameň - Férska Kráľovná

2. Bonus...♥️

Minulosť - 1.čásť...

„Ľudia sa nemenia preto, pretože to tak chcú. Ale preto, pretože musia. Zmení ich bolesť a nová skúsenosť."

Bol to jej prvý deň na Nočnom dvore. Aj keď bol jej domovom, cítila sa neistá a musela priznať, že sa aj trochu bála. Zhlboka sa nadýchla v snahe upokojiť sa a nezačať hneď panikáriť.

„Freya," započula som za sebou a prudko sa otočila. Keď som zbadala Seléne, uľahčene som si vydýchla.

„Zvládli sme to, Freya, zvládali. Konečne, sme sa oficiálne stali súčasťou Nočného dvora!" radostne zvýskla a tuho ma objala.

„Vždy sa teším na jar a na Skúšku. Je to moja najobľúbenejšia ceremónia," pustila ma a o krok odo mňa odstúpila.

„Môžeme si vybrať, čím sa chceme stať. A my sme sa rozhodli navždy zostať na Nočnom dvore," pousmiala som sa. Skúška, bola jedna z najstarších a najznámejších ceremónií, ktorú dodržiaval najmä Nočný dvor. Išlo tu hlavne o zadelenie obyvateľstva a zaradenie do pracovných pozícií. Kráľ Nočného dvora, mal rád disciplínu a poriadok. A veľmi si potrpel na zvyky a tradície.

„Už sa tam vidím. Najprv slúžka a potom... Potom garde dáma," zasnívala sa Seléne. Zasmiala som sa.

„Ak snívaš, tak vo veľkom, však?"

Seléne nadšene prikývla a zazubila sa na mňa.

„Je čas ísť, drahá. Inak nám zostanú izby, až na úplnom konci hradu. A to rozhodne nechceme," zahlásila a potiahla ma k vstupnej bráne...

👑🖤🖤🖤🖤👑

„Nevládzem, Freya. Strašne ma bolia nohy," sťažovala sa Seléne a položila na stôl hŕbu kníh, ktoré niesla v rukách.

„Mám ich odniesť až do princovej pracovne, ale dnes už nespravím ani krok," zvalila sa na stoličku vedľa mňa.

„Tých ale je," skonštatovala som a ďalej sa venovala šitiu, aby som sa nepichla do prsta.

„Freya?" zatiahla odrazu Seléne.

„Hm?"

„Neodniesla by si to za mňa, prosím? Ja už naozaj nevládzem. Celý deň behám hore dole a lavičku vidím len na obrazoch, ktoré sú zavesené na chodbách," uprene sa na mňa zadívala a nahodila psie oči. Prekrútila som nad ňou očami.

„Hádam to nie je zase až taká katastrofa," namietla som.

„Prosím, Freya, prosím. Dokončím za teba to šitie. Viem, že to neznášaš," nedala sa odbiť. Povzdychla som si a radšej sa rozhodla kapitulovať.

„Dobre. Ale tentokrát, už je to naozaj naposledy," oznámila som jej, vzala knihy zo stola a opustila kuchynku...

👑🖤🖤🖤🖤👑

„S dovolením. Doniesla som Vaše knihy, princ," prehovorila som, keď sa mi konečne podarilo otvoriť dvere. A že to trvalo riadne dlho.

„Je tu niekto?" opýtala som sa, keď sa nik neozýval a do rúk mi začali vystreľovať nepríjemné a veľmi bolestivé kŕče.

„Tak a je to," prehovoril príjemný mužský hlas a ťarcha z mojich rúk, zázračne zmizla, „Prepáčte, že som Vás nechal čakať," ospravedlnil sa a položil knihy na stôl. Až teraz som si ho poriadne obzrela. Nádherné jantárové oči a vlasy farby piesku.

„T-to je v poriadku," zakoktala som sa a do líc sa mi nahrnula červeň. Princ Cresen sa zamračil.

„Vás som tu ešte nevidel. Ste tu nová?"

„Áno. Nastúpila som pred týždňom," odpovedala som a nespúšťala zrak z jeho očí, ktoré sa ma snažili zhypnotizovať. Zatiaľ sa im výborne darilo.

„Slečna Freya Frostová, však?"

Od šoku som zalapala po dychu.

„Áno," šepla som, „Ako?"

Princ Cresen sa usmial.

„Ste tu len pár dní a už ste slávna. Povedzte, ako to robíte? Vy a Vaša priateľka? Musím skonštatovať, že ste veľmi šikovné a pracovité. To sa musí nechať. A mimoriadne vtipné. Pokiaľ sa neviete zhodnúť."

„Prepáčte, ak sme Vás vyrušili," začala som sa ospravedlňovať.

„To je v poriadku. Som rád za takéto malé rozptýlenie. Ešte jedna vec... Rada jazdíte?"

„Áno. Prečo?" nerozumela som.

„Zajtra mi budete robiť spoločnosť. Myslím si, že spolu nájdeme spoločnú reč. A ulovíme zopár jeleňov..."

Ahoj!
Dúfam, že sa Vám to zatiaľ páči. V tomto bonuse budem pokračovať, ale zatiaľ aby ste sa zoznámili s Freyou a ešte nezmenením princom Cresenom.
P. S. Dúfam, že ho po tejto bonusovke budete mať aspoň trochu radi... 🙂♥️

S pozdravom Vaša Harley 💙🐺