Mesačný Kameň - Férska Kráľovná

18. Kapitola - Korunovačný ples a koruna...

Celý hrad bol na nohách, očakávajúc jednu z najdôležitejších udalostí, v Nandobe. Ples, kde sa oznámi príchod potomka a odovzdanie koruny, korunnému princovi. Sedela som na stoličke a v odraze zrkadla sledovala Coheu, ktorá mi na hlave tvorila hotové umelecké dielo. Bola som fascinovaná tým, ako rýchlo a šikovne jej to išlo. Do miestnosti medzitým vošla Judys a Deianaq, nasledované Miaal.

„Miaal," prehovorila som a v hlase sa mi jasne odrážalo prekvapenie. Miaal sa uklonila.

„Princezná."

„Poď, posaď sa. Žiaľ, teraz ťa nemôžem objať," ukázala som na posteľ a Miaal prikývla.

„Čo si robila posledné dni?" vyzvedala som. Miaal sa zasmiala.

„To nechcete vedieť, princezná."

„Saiorse," opravila som ju, „Prečo ste všetci taký formálny? To, že sa stanem kráľovnou ešte neznamená, že sa niečo zmení."

„Prepáč," povedala Miaal a ospravedlňujúco sa usmiala.

„Takže? Dostanem svoju odpoveď?"

„Pomáhala som s výzdobou. Väčšinou. Niekedy som bola v kuchyni a niekedy s kapitánom Chetanom, ktorý mi ukazoval únikové východy," povedala.

„S kapitánom Chetanom? Ste spolu akosi pričasto," ozval sa ďalší povedomý hlas a ja som skoro vyskočila zo stoličky.

„Alice," vyhŕkla som. Strašne som ju chcela ísť objať, ale nechcela som zničiť Coheiino úsilie.

„Hotovo," vyhlásila dotyčná a ja som vstala zo stoličky, mieriac priamo k Alice, ktorá na mňa už čakala.

„Rada ťa vidím, Alice," priznala som.

„Aj ja teba," odpovedala, keď sme sa od seba odtiahli.

„Vyzeráš nádherne. Zelená ti pristane," obzrela som si ju.

„Rada by som to povedala aj ja tebe, ale ešte nemáš šaty," zasmiala sa.

„Ja sa nesťažujem. Tento župan, je veľmi pohodlný," uškrnula som sa.

„Princezná, je čas obliecť sa," povedala Cohea, prerušujúc našu debatu. Povzdychla som si. Do miestnosti, ako na povel vošla Cohemia, nesúc šaty.

„Nech to mám za sebou," zamrmlala som si popod nos a zamierila do kúpeľne...

👑🖤🖤🖤🖤👑

S Gabrielle, Alice a Miaal po boku, som kráčala smerom k tanečnej sále, pred ktorou nás už mali čakať naši manželia. Všetci hostia, aj s kráľom a kráľovnou, boli už dávno vo vnútri. Čakalo sa len na nás.

„Smiem prosiť?" opýtal sa ma Jace a podal mi ruku.

„Smiete," odpovedala som a usmiala sa.

„Si pripravená všetkých oslniť?" opýtal sa ma, keď sme stáli pred dverami.

„Obaja sme," zdôraznila som. Jace kývol hlavou na nízkého féra a ten otvoril dvere. Miestnosť bola nádherne a jednoducho vyzdobená. Celá sa ligotala a žiarila. A to doslova. Vedľa trónov, bol menší orchester a v strede už tancovalo zopár párov.

„To je... Nádherné," šepla som.

„Som rád, že sa ti to páči."

„Prosím o pozornosť!" skríkol vysoký fér po Jaceovej pravici. Páry sa hneď rozostúpili a pozreli naším smerom.

„Privítajte prosím, korunného princa Jacea Aifena van Thorsena a jeho manželku, Saiorse Lunu van Thorsenovú!" skríkol a miestnosťou sa ozval potlesk. Keď sme prechádzali okolo férov, uklonili sa a zotrvali tak niekoľko minút.