Mesačný Kameň - Férska Kráľovná

8. Kapitola - Mágia, ktorá neexistuje...

Po týždni, ktorý som strávila v nemocničnom krídle, sa znova vraciam do starých koľají. Dúfajúc, že tentoraz to bude trvať trochu dlhšie než len pár týždňov...

„Zajtra začneme znova s tréningom," oznámi mi Jace a ja si spomeniem na letiacu dýku, ktorá len o pár centimetrov, minula jeho tvár.

„Ja... Chcela som sa ťa to minule opýtať, ale úplne mi to vyfučalo z hlavy. Ublížila som ti? Vtedy na chodbe?" hlas sa mi triasol. Jace ku mne bez slova prišiel a objal ma.

„Nie. Neublížila si mi. Nemôžeš za to, Saiorse. Nedokážeš to ovládať. Bola si v príliš veľkom šoku na to, aby si premýšľala čo je správne a čo nie," snažil sa ma upokojiť a jednou rukou ma pritom hladil po chrbte. Zavrela som oči a rukami ho objala okolo pásu.

„Ponáhľaš sa?" opýtala som sa a dúfala v negatívnu odpoveď. Chcela som s ním byť čo najdlhšie. Jeho prítomnosť bola totiž jediným liekom na upokojenie, ktorý naozaj fungoval.

„Dnes nie. Dnes sa venujem iba tebe," vysvetlil a ja som prikývla.

„Chcem takto zostať ešte chvíľu. Ak ti to neprekáža," zamumlala som mu do hrude a Jace sa zasmial.

„Ako si želáš."

👑🖤🖤🖤🖤👑

„Čerstvý vzduch, je ten najlepší liek na svete, princezná," povedala Miaal, keď sme sa prechádzali po dvore. Užívala som si slnko a príjemný vánok, ktorý ma hladil po tvári, ale znepokojoval ma fakt, že Jace bol odvolaný ku kráľovi.

„Mhm," súhlasila som, myšlienkami niekde úplne inde.

„Och, mám pre teba dobrú správu," štuchla do mňa Miaal, čím si získala celú moju pozornosť.

„Od zajtrajška, ti budem pomáhať v tréningu," usmiala sa. Krv mi stuhla v žilách.

„Č-čože?" zakoktala som sa. Nepáčilo sa mi to. Predstava Miaal, ktorá stojí oproti mne a snaží sa ma vyprovokovať do útoku, ma desila.

„Si si istá, Miaal? Ak sa niečo zvrtne, neručím za seba. Videla si, čo sa stalo, keď..." nedopovedala som. Miaal mávla rukou, akoby sa nič nestalo.

„To, čo sa stalo, bol skrat. Nič viac. Ja, ťa budem učiť používať mágiu k obrane. Len k obrane. Princ Jace a ostatní, budú mať na starosti útok," vysvetlila mi a mne trochu odľahlo.

„Miaal? Nevieš prečo si dal Jacea zavolať kráľ?" opýtala som sa. Dotyčná sa zamyslela.

„Niečo som začula, ale... Nerada klebetím. A navyše, počula som to v kuchyni. To nie je práve najspoľahlivejší zdroj," zasmiala sa.

„Dáva to aspoň zmysel?" skúsila som znova.

„Hlavná kuchárka počula, že ku kráľovi sa chystá aj Ijieury, nič viac," mykla plecami a ja som spýtavo nadvihla jedno obočie.

„Hlavný liečiteľ?"

Miaal prikývla. Ďalej som už nevyzvedala. Vedela som totiž, že viac by mi Miaal nepovedala. A bola som jej za to vďačná...

👑🖤🖤🖤🖤👑

Pohľad Miaal...

Nervózne som sa obzerala okolo seba a dúfala, že sa tu neukáže. Že si to nakoniec rozmyslí a ja tu budem stáť celé hodiny a nakoniec svoj výtvor, vyhodím von oknom. Zhlboka som sa nadýchla a zadívala sa von oknom. Zmenilo sa toho tak veľa. Žiaden Nočný kláštor, žiadne puto a žiaden Cresen... Bola som slobodná. A zároveň prázdna. V hlave aj v srdci, mi vládol chaos. Chaos myšlienok a chaos citov. Obe boli nečitateľné a ja som sa v nich nedokázala vyznať. Rovnako, ako som sa nedokázala vyznať sama v sebe. Mohla som len hádať, či to dievča, na ktoré sa každé ráno dívam v zrkadle, som naozaj ja. Aj keď som k princovi Cresenovi, stále niečo cítila, nebolo to rovnaké ako v Nočnom kláštore. Možno to bola ľútosť, možno hnev... Nevedela som. To, že ma zachránil pred istou smrťou, som mu už oplatila. Zachránila som mu život, nie? Vtedy, keď sa ho princ Jace, chcel nadobro odpraviť na druhý svet. Zamračila som sa. Cítila som obrovský zmätok a úľavu, zároveň. Ale netušila som, čo z toho prevláda. Za sebou som započula kroky a obzrela sa.

„Miaal, čo tu robíš?" opýtal sa ma Ijieury, hlavný liečiteľ.

„Ja... Mala som sa tu s niekým stretnúť, ale..." mykla som plecami a smutne sa usmiala, „Už asi nepríde," dodala som šeptom.

„Rozumiem," Ijieury chápavo prikývol. Na chvíľu medzi nami nastalo rozpačité ticho.

„Chcete ešte chvíľu počkať alebo mi dovolíte, aby som Vás odprevadil do izby?" opýtal sa ma nakoniec Ijieury. Mlčky som prikývla a prijala ponúkanú ruku.

„Viem, že ma do toho nič nie je, ale... Dopočula som sa, že ste boli za kráľom," spýtavo som sa na neho zahľadela a čakala, čo mi odpovie. Ak mi vôbec odpovie...

„To je pravda," súhlasil.

„Je vari chorý?" opýtala som sa. Hlas sa mi jemne zachvel.

„Nie. Zdravie má lepšie ako mnoho mladších," usmial sa a ja som potlačila nutkanie, ďalej sa ho vypytovať. Beztak som už kráčala po dosť tenkom ľade.

„Otázky nie sú zakázané," prehovoril tentoraz Ijieury. Zasmiala som sa.

„Verím, že nie je. Ale treba vedieť, kedy sa treba prestať pýtať. Je rozdiel medzi tým byť zvedavý a otravný. Veľmi veľký rozdiel," dodala som. Ako v zlom sne, som si spomenula na všetky tie údery a rany, ktoré mi princ Cresen spôsobil, keď som sa priveľa vypytovala. Netrvalo dlho, aby som sa naučila mať zavreté ústa. Striaslo ma.

„Je Vám chladno?" opýtal sa Ijieury a starostlivo si ma obzrel. Usmiala som sa a pokrútila hlavou. Bolo príjemné počúvať, že sa o vás niekto zaujíma. Aj keď zaujímať sa, bolo dôležitou súčasťou práce hlavného liečiteľa. A starať sa, taktiež.

„Zimomriavky, mi nespôsobuje chlad, ale spomienky. Tie dokážu byť oveľa viac mrazivejšie, než si dokážeme predstaviť. Len sa nad nimi treba zamyslieť."

„Narodila ste sa na Nočnom dvore, je tak?" zaujímal sa Ijieury. Všimla som si, že sa zamračil.

„Mhm. Neďaleko, ale pochádzam zo šľachtickej rodiny, ktorá bola na Nočnom dvore veľmi vážená. Ale to už je dávno. Prečo sa pýtate?" nechápavo som sa na neho zadívala a ďalej sa nechala viesť chodbami. Zdá sa, že veľmi dobre vedel, kde presne sa nachádza moja izba.

„Počula ste už o neexistujúcej mágií?"
Zarazila som sa a zastala. Spolu so mnou aj Ijieury, ktorý mi nepúšťal ruku.

„Mágia Ničenia a Znovuzrodenia? Áno, počula. Už niekoľko rokov je zakázaná a... Stratená. Ako dieťa som mala možnosť uzrieť ju na vlastné oči. Bola nádherná a nebezpečná. Ale keď som mala šesť rokov, nadobro zmizla."

„Deti. Dokáže im neexistujúca mágia ublížiť? Zraniť ich?"

Nasucho som prehltla.

„Nie. Deti ju pohlcujú. Vďaka nej, mnohí férovia z Nočného dvora, dokázali ovládať svoju mágiu skôr. Nie v desiatich, ale už v piatich. Ale féri, ktorý tento druh mágie ovládali sa buď ukryli alebo umreli. Nepoznám féra, ktorý ju ovláda," pokrútila som hlavou.

„Musím ísť za princom Jaceom!" vyhŕkol odrazu Ijieury, „Ospravedlňte ma," pustil moju ruku a zmizol za najbližším rohom, zanechávajúc ma samú a ešte viac pomotanú...