Coincidence, camaraderie, or something else? /Liam Payne/ SK

20. časť KONIEC

"Čo ešte po mne chceš??? Vieš čo už nemá cenu to predlžovať, je koniec!" po tvári sa mi skotúľala posledná slza.

O 4 roky potom:

Liama som videla naposledy pred štyrmi rokmi. Asi si poviete ako som to mohla vydržať. Poviem vám pravdu, nemohla. Odišiel z mesta a ja som si vlastne neuvedomila akú chybu som vtedy spravila. 

Chcela som svoj život začať odznova, na všetko zabudnúť. Ale proste sa to nedalo bolo to čím ďalej, tým horšie. Teraz som schopná vyfajčiť aj krabičku cigariet za deň a ani si to neuvedomujem. Začala som byť viac agresívna a chceli ma poslať aj na psychiatriu, no z tých záchvatov som sa časom dostala a tak to nebolo potrebné. Na verejnosť moc nechodím, z bytu vychádzam len keď idem nakúpiť a to nieje moc často. Čo to som schudla a radšej nosím voľné oblečenie. Mell ku mne občas zájde na návštevu. Snaží sa ma vždy niekam vytiahnuť, ibaže mňa len tak ľahko neprehovorí, takže sme dnes ostali zase u mňa doma...

 "Vrátil sa..." povedala Mellisa po chvíli ticha na balkóne a mne poskočilo srdce od radosti ani neviem prečo.

"Kedy?" vydýchla som dym z cigarety a trošku sa pousmiala aby som nebola tak nápadná.

"Predvčerom a chcel by ťa vidieť." snažila sa to povedať tak aby nevybuchla radosťou ale moc sa jej to nepodarilo. Skoro vyskočila z balkóna ako bola šťastná. Už si viem predstaviť ako o nás rozmýšľa, že sa k sebe vrátime a budeme spolu až naveky ale to je len v rozprávkach.

Pozerala som na ňu ako na magora a čakala asi 5 minút kým sa trošičku spametá. Cigaretu som zahasila a obidve sme sa vrátili späť dovnútra.

o pár minút neskôr:

"Takže, zajtra o pol dvanástej sa stretnete pred Starbucksom ok?..No ja už musím ísť tak čauko." rozlúčila sa so mnou a odišla.

Mám tam ísť alebo nie? Všetci dobre poznáte ten pocit, ked vám sedia na ramenách anjel a čert a anjel vám hovorí jasné že tam chod budeš šťastná a čert sa začne s anjelom hádať že by si tam nemala ísť... dobre trošku mi z toho haraší. 

Konečne som sa rozhodla. Idem tam. Ešte som pred spaním upratala byt a poviem vám, takto som sa v živote nenamakala, takže celá zničená z práce som zaľahla do postele.

Ráno bolo nezvyčajne príjemné a tým, že bolo upratané tak som sa veľmi ľahko dostala do sprchy. Malé kvapôčky vody dopadali na moju pokožku avšak ja som bola myšlienkami úplne inde a v jednej chvíli som začala stresovať a nedalo sa to zastaviť. Tie obyčajné otázky ako čo si oblečiem atd. boli mojim teraz najväčším problémom. Bože chovám sa ako tá najsprostejšia pubertiačka.

No, konečne som pripravená. Povedala som si v duchu a išla sa pozrieť koľko mám ešte času, kým vyrazím. "No do piče..." skríkla som na celý byt a začala po ňom behať ako šialená," šak meškám 10 minut, on ma prizabije." Rýchlo som zhrabla mobil kľúče a peňaženku a hodila na seba kabát. 

 Možno si myslíte, že na opätkoch sa nedá behať, ale v tom sa veľmi mýlite. Ten šprint až ku Starbucksu ste mali vidieť. Skoro som to nedobrzdila, keby ma nechtili mne dosť známe ruky.

"A-a-ahoj." ja kokcem? ani o tom neviem, no čo už.

XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX

Pomalým krokom sme došli pred môj blok. (Táto scéna je mi veľmi povedomá :D).

"Ďakujem za všetko." pri vyslovovaní tejto vety som hľadela do tých najkrajších očí...

"Nie to ja ďakujem." povedal úplne pokojne zatiaľ čo mne bije srdce ako po tom šprinte.

"Tak ja už asi pôjdem....ahoj" rozlúčila som sa, ale ani v kútiku duše by som nečakala to čo Liam spravil.

"Emma počkaj!!" než som sa stihla otočiť tak boli naše pery na sebe už dávno prilepené.

V tej cvíli sa mi vrátili všetky tie vspomienky a mne sa po líci skotúľala maličká slza. Za ňou ďalšia a ďalšia.

"Liam, nie ja som ti ublížila už dosť, nechcem to urobiť znova." cez slzy som naňho poriadne nevidela ale mala som pocit že on plače tiež.

" Vrátil som sa len  kvôli tebe, nemôžem bez teba byť Em, veľmi mi chýbaš a chcem aby to bolo ako predtým. Keby, keby som mohol vrátiť čas, tak by som všetko spravil úplne inak a nenechal by som ťa tam, milujem ťa Emma." vtiahol si ma do objatia. Už nikdy nechcem aby sa táto chvíľa skončila.

O pár mesiacov

"Ja, Liam Payne, beriem si teba, Emma Bredsonová, za manželku a sľubujem pred všemohúcim Bohom, že ti budem verným manželom a že ťa nikdy neopustím ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života."

Ja, Emma Bredsonová, beriem si teba, Liam Payne, za manžela a sľubujem pred všemohúcim Bohom,že ti budem vernou manželkou a že ťa nikdy neopustím ani v šťastí ani v nešťastí,ani v zdraví ani v chorobe a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života.

ľudia veľmi vám ďakujem za čas, ktorý ste strávili pri čítaní tohto príbehu a ďakujem za všetky votes a komenty, a za to že ste boli ochotní čakať na tento diel. Verte mi, že keby som to písala ďalej tak by som cez slzy nevidela. Je mi to veľmi ľúto, že tento príbeh končí, ale čo narobíme :/. Nebojte sa pripravujem nový príbeh a bude to zas niečo iné ako toto. Ešte raz diki - Erika