Coincidence, camaraderie, or something else? /Liam Payne/ SK

4. časť

Bola som si istá, že mi to ešte nechce povedať. Škola skončila a spločne s Mell som sa vybrala domov. Do večera som sa učila slovíčka z angliny. „Dúfam, že ten test dám." Umyla som si zuby a prezliekla sa do pyžama. Po dlhom rozmýšľaní nad zajtrajškom som konečne zaspala. Na druhý deň mi nezvonil budík, takže som zaspala. Školu som stihla len tak tak. Vtrhla som do triedy a posadila sa na svoje miesto. Akurát zazvonilo a Liama nikde. „Možno, že je chorý." pomyslela som si. Test sme nepísali lebo učiteľka nebola v škole.

 Bolo už po škole, a ja som už vychádzala z budovy. Zašla som za roh, a tam ležal niekto na zemi. „Preboha, Liam!" skríkla som a prirútila sa k nemu. Zobudila som sa celá spotená a zo slzami v očiach. Fú, bol to len sen.  Pozrela som sa na môj budík, ktorý ukazoval pol šiestej ráno. Sama pre seba som sa spýtala „Koľkého je vlastne?" sobota, 9 jún, ale nie o štyri dni má Mell 18 narodky a ja pre ňu ešte nič nemám. Chvalabohu, že jej nemusím kupovať oblečenie, ktorého má vyše hlavy. Pamätám si ako mi povedala že som antitalent na módu. Oslavujeme len my dve a pár ďalších kamarátok lebo už polroka bývame samé v centre mesta.

„Idem sa prejsť." Krikla som po Melise a obula som sa. „Okej ale bud na obed doma." Ach  jaj, zase je tu tá jej starostIivosť. „No jo." Akurát som vychádzala z bloku keď do mňa niekto narazil a ja som spadla na zem. „Ježiš, Emma prepáč, si v pohode?" bol to Liam. „Hej, som a čo ty tu vlastne robíš?" opýtala som sa ešte sediac na studenom chodníku. Liam ma vytiahol na nohy. „No, ja som vlastne išiel po teba či by si sa nešla prejsť." Začervenal sa a sklopil pohľad k zemi, na ktorej som ešte pred chvíľou sedela. „Dobre, ale mám na teba malú prosbu." urobila som psie oči. „Akú?"  „ Pôjdeš so mnou kúpiť Melise darček." „Kto je Melisa?" opýtal sa a hodil na mňa nechápavý pohľad. „Je niečo ako moja sestra."  „Aha. A čo má Melisa najradšej?" „Pásiky." „Hmmm, a čo tak jej kúpiť pásikovaný hrnček s jej menom?" vyhŕkol po chvíli rozmýšľania. „To nie je zlý nápad." Hrnček sme objednali nakoniec cez internet a mal by prísť do troch dní. Ešte sme sa hodinu poprechádzali a Liam ma doviedol až pred blok. Už, už som chcela otvoriť dvere ale Liam ma vtiahol do medvedieho objatia, ktoré som nečakala, zamotali sa mi nohy, a obidvaja sme spadli na zem. Začali sme sa šialene smiať a nemohli sme prestať. „Tak ahoj a ešte raz ďakujem." Povedala som a dala mu malú pusu na lice. „Ahoj, nieje zač a zajtra ti zavolám." mrkol na mňa a odišiel. Počkať on na mňa fakt mrkol?

čutééééééé dúfam že sa vám táto časť páčila :DD no už bohužiaľ nemám predpísanú dalšiu časť takže možno výjde zajtra možno v piatok Prosím vote, koment :D