Coincidence, camaraderie, or something else? /Liam Payne/ SK

19. časť

Priplávala som ku schodom bazéna a vyšla po nich na rovnú zem. Tí blbci sa zo mňa smiali a dokonca aj Melisa. Vrátila som sa ku svojmu lehátku a začala sa utierať mojim zeleným uterákom. Naniesla som na seba novú vrstvu krému na opaľovanie, na oči som dala moje milované Wayfarerky a mohla som sa opaľovať. Čo mu len tak vyparátim? Obzrela som sa okolo seba či ma niečo nenpadne. Liamove tenisky. Nedaleko sú stánky s občerstvením. Určite tam majú tatarku. Viem je to otrepaný a starý vtip ale je to jediný môj nápad. V stánku predával jeden mladý chalan mohol mať tak 14-15 rokov. Prišla som ku nemu a opýtala sa ho či by mi nepožičal tatarku. Pozeral sa na mňa ako na magora a ja som mu musela povedať celý môj plán. Nechcel mi ju dať a tak som musela použiť moje ženské zbrane a trochu som sa vyprsila. Nerobím to rada ale za pomstu to stojí. Jasné chalan sa na to nachytal a tatarku mi samozrejme dal. Povedala som mu že za chvíľku mu tú tatarku prídem vrátiť a s diabolským úsmevom som sa vybrala smerom k teniskám môjho zlatíčka. Mala som šťastie že bol Liam stále vo vode a práve sa nepozeral mojim smerom. Vytlačila som do pravej tenisky peknú vrstvu tatarky a utekala ju odniesť späť tomu chalanovi zo stánku. Rozhodla som sa ísť do bazéna si trochu zaplávať. Po druhej dlžke som už nevládala a len voľne doplávala ku našej partii. Lenže, to by som nebola ja aby som nepriplávala zozadu ku Niallovi a nepotopila ho. Ked sa vynoril bol celý červený od hnevu a začal sa rozkrikovať po celom bazéne : "Breedsonová toto si vypiješ!!!" Začal čo najrchlejšie plávať za mnou. Stačila by jedna sekunda naviac aby som mu stihla utiecť. Bohužiaľ. Cítila som už len ako sa celá moja hlava ponára pod hladinu bazéna. Stále sme do seba rýpali až kým nás Zayn nestopol lebo mu to už liezlo na nervy. 

Blížil sa čas návratu domov a ja som začínala ľutovať čo som Liamovi spravila. Po tomto ma dobodá nožom. Postupne sme všetci vyliezli z bazéna a išli sa obliecť do kabínok. Prezliekla som sa späť do šiat a vlasy si rozpustila z drdolu. Pobalila som   veci do tašky a S Mell som sa vrátila späť na miesto kde sme čakali na chalanov. Medzitým som Melise stihla povedať o tej tatarke a ona sa začala smiať ako blázon. Stichla až ked sa tamtí piati vracali. Dohodli sme sa že ja Harry a Niall pôjdeme napred, vážne potrebujem náskok na útek pred smrťou. :D Vyšli sme z kúpaliska. Zrazu som počula výkrik, poviem vám ten Liam vie ale kričať ako baba. Ni a Hazz na mňa nahodili nechápavý pohľad ked som sa z toho smiala.

Cez bránku od východu vyšiel veľmi naštvaný Liam. Oou toto nedopadne dobre. Pomyslela som si a začala cúvať pričom som z neho nespustila oči. Približoval sa ku mne nebezpečnou rýchlosťou. Začala som sa čím dalej tým viac báť, neviem čoho je schopný. Niečo povedal ostatným a tí išli preč pri čom sa na mňa pozreli akoby ma...... ľutovali?

"Čo si to o sebe dopekla myslíš??" vypľul na mňa.

"Liam, to bola iba..." začala som ale ihned mi vbehol do reči.

"Iba sranda, áno to všetci dobre poznáme. To vážne sa musíš pomstiť za to že som ťa iba hodil do vody vážne iba za to mi musíš j*bnúť tú sprostú tataru do tenisky??? Vieš čo, toto na tebe nenávidím najviac, každému musíš všetko oplatiť," to už sa mi slzy tlačily do očí a sklonila som hlavu, v hrdle sa mi zrobila hrča, nenávidím ked kričí a to vážne vyvádza iba kôli tatarke v teniske? ale, čo som mu okrem tohto spravila?" ach, toto nemá zmysel radšej sa mi dnes už neukazuj na oči." zakričal mi posledný krát do tváre a odišiel. Slzy mi začali tiecť prúdom a nedali sa zastaviť. Utekala som ku mne a Mell domov. Ani som si neuvedomila kam bežím, ked som sa ocitla na ceste a za mnou počula trúbiť auto a pocítila už len silný náraz. Zahmlene som videla ako ku mne pribehol manželský pár a kričal moje meno ale nevidela som im do tváre. Zatvárala som oči a už ani nič nepočula chcelo sa mi spať.

Pár hodín na to:

Strašne ma bolí hlava. Otváram oči a hned sa vyšvihnem do sedu. Kde to som?? A prečo mám na sebe pripojené všetky tie  hadičky? Po chvíli mi doplo že som v nemocnici. O pár minút do izby vtrhla sestrička. Prišla na otočku a rovno išla zavolať doktora. Ked prišiel pýtal sa ma otázky či ma niečo bolí atd. Povedala som mu že ma bolí hlava, tak mi sestrička doniesla prášok proti bolesti. Prášok zabral ale ešte som bola trochu unavená a zdriemla som si také dve až tri hodinky. To už pri mne sedeli Maria a John / Melisiný rodičia/ a mali uslzené oči. "Prečo plačete?" Pozrela som sa na nich nechápavo. " Ťažko sa to hovorí Emma ale to auto čo ťa zrazilo je naše." Dostala zo seba Maria a spustila ešte väčší plač. Ostala som zarazene ležať s otvorenými ústami dokorán. "Potrebujem Melisu... zašepkala som a slzy sa mi tlačily do očí. " Hned tu bude." Ako to dopovedali tak sa otvorili dvere a v nich stála Mell a vymenila sa s Mariou a Johnom. Posadila sa k mojej posteli a chytila ma za ruku. 

"Vie o tom?" spýtala som sa jej na Liama. Nedokázala som sa jej pozerať do očí, stačilo mi vidieť plakať jej rodičov a tak som pozerala na stenu pred sebou.

"Vie o tom, čaká vonku," vydýchla "pôjdem ho zavolať" s týmito slovami sa zdvihla a odišla z izby. Ked sa za ňou zatvorili dvere porozhliadla som sa po izbe. Jej farba bola biela ved ako inak, Posteľ mám asi 3 metre od dverí. Z postele sa dá zísť len pravou stranou lebo ľavá je natlačená na stene. Ani som si nevšimla že Liam sedí pri mne. Uvedomila som si to až ked som ucítila ľahký dotyk jeho ruky na tej mojej. Pozrela som sa do jeho opuchnutých a červených očí.

"Je mi to ľú.." musela som mu skočiť do reči "Je ti to ľúto??? Nie si náhodou ten, ktorý ma už dnes nechcel vidieť??? Za toto všetko môžeš ty chápeš???" musela som tu zo seba dostať a slzy som už viac neudržala a rozplakala sa naplno. 

"Emma prosím vypočuj ma." zašepkal.

PREČÍTAŤ!!!!!!!!

Ahojte, dakujem za toľko prečítaní, ale je tu jeden háčik. Vy už vôbec nedávate votes a komenty toto ma veľmi raní lebo ja sa vám tu snažím písať príbeh a vy si to podľa mňa ani nevážite. Ak tu nebudu 2 votes tak s príbehom končím.!!!