Zamilovaní na pláži ✔

6

                                ***
Večer so Zojou so záujmom sledujeme výnimočné servírovanie rôznych nápojov v bare, ako si tam prehadzujú poháre, šejkrujú, usmievajú sa na každú stranu a zároveň vybavujú ďalšie objednávky. Raz som videla video, ako kdesi predávali zmrzlinu, tiež podobným spôsobom, kde si vyhadzovali kôpky zmrzlín, točili kornútkami a zabávali tak deti, aj dospelých. A keď som počula, že dnes, jeden večer v týždni, je takéto predstavenie v bare, musela som to vidieť, kým Zoja to celé kamerovala.
Šimon sa podel ktoviekam, mama s ocom už zopár minút relaxujú na dvojhodinových masážnych procedúrach a tak si aj my dve môžme robiť, čo chceme.
Vo vrecku mi zavibroval mobil. Po chvíli som ho neochotne vybrala, nespúšťajúc zrak zo šikovných rúk barmanov. Správa od Rhysa. Kútiky úst mi samovoľne vyskočili vyššie.
RHYS: Čakám ťa pri vašom slnečníku. Ak chceš, príď 😉.

Našim slnečníkom myslí miesto, kde si väčšinou s rodičmi zložíme veci pri mori, ak nie je obsadené.
Šla by som, aj tak som sa toho šibrinkovania s pohármi napozerala už dosť. S otvorenými ústami tu už stojím dobrých pätnásť minút.
   ,,Zoja?"
   ,,Hh??" Naklonila sa ku mne, aby ma počula cez hlučný dav ľudí.
   ,,Mohla by som si na chvíľu odskočiť? Niekam." Opýtala som sa hlasnejšie. Nič. Nijaká odozva. Tvári sa čudne, asi rozmýšľa. Ale tiež pozorne sleduje rýchle ruky barmanov.
   ,,Počúvaš ma?" Nič. ,,Tak môžem ísť?" Malo by to byť naopak. Ona by sa mala pýtať mňa, ale ja chcem ísť preč a nechcem ju tu nechať samú.
   ,,Jasné," mávla rukou, stále sledujúc výjav za pultom.
   ,,Čo jasné?"
   ,,Že choď."
   ,,Ale mama vravela, že sa nemáme rozdeľovať, kým sa nevrátia," oponovala som jej.
   ,,To je jedno. Veď ani Šimon tu už nie je."
Hm, to je pravda.
   ,,A nebudeš sa báť? skúsila som to ešte raz. Pre istotu, aspoň niekto tu musí byť zodpovedný.
   ,,Báť??" konečne sa na mňa pozrela.     ,,Mám štrnásť, už nie som malá."
Heh, veď jasné. Štrnásť. To je číslo hodné veľkej slečny.
   ,,Okej, tak o polhoďku som späť. Zatiaľ čau."
   ,,Veď hej. Už choď za tým Rhysom."
   ,,Čo? Za akým Rhysom? Prečo si myslíš, že idem za Rhysom?" otočila som sa späť k nej a snažila sa to uhrať.
   ,,Ak ešte raz povieš jeho meno, prezradíš sa," uchechtla sa. Aj tak som sa už dávno prezradila a ona to dobre vie.
   ,,Tak... prečo si myslíš, že idem von práve s ním?"
   ,,Lebo vždy, keď si čítaš správy od neho sa tak podivne usmievaš. Neviem to teda inak nazvať, než: Lov na Rhysa.''
   ,,Aale, netrep," zatiahla som.
   ,,Ja mám na to nos," mudrovala a poklopkala si po ňom. ,,No tak už choď," postrčila ma, ,,a potom daj vedieť, či padla aj pusa!"
No to určite. Poslednýkrát som sa na ňu zaksichtila a vyrazila na pláž, kde už ležérne postával Rhys, s rukami vo vreckách, otočený k vode, takže nevidel, ako prichádzam. Využila som to, potichu sa k nemu priplížila a stlačila mu miesto pod rebrami.
   ,,Čau!" Otočil sa ku mne a zoširoka sa usmial. ,,Už som si myslel, že ani neprídeš."
Škoda. Žiadny výsk od môjho "šteklivého'' stisku sa nekonal. Ako to? Veď pri mne sa smeje aj ten najistejší človek si svojou nešteklivosťou.
   ,,Ahoj. Musela som si ešte niečo vybaviť," zaobalila som to trochu. Pravdu o polemizovaní sestry nad mojim vzťahom s ním mu predsa vešať na nos nebudem.
Má na sebe rifľové šortky a biele priliehavé tričko s palmami, čo mu perfektne zvýrazňuje vyrysovanú hruď a bicepsy na rukách. A tie nohy... možno to znie divne, ale páči sa mi, keď ich majú chlapi chlpaté. Keby toto počula Karina, tak ma hneď ukrižuje :D.
Ako môže mať všetko také presné, súmerné, dokonalé... najkrajší ženský idol. Teda môj určite.
   ,,Čo sa tak na mňa pozeráš?" zasmial sa.
   ,,Mm, nič, len tak," potriasla som hlavou a zamaskovala to smiechom. Nezízaj na ňho tak priblblo, hovorila som si v mysli.
   ,,Ideme sa prejsť?" navrhol.
   ,,Môžme."
Vydali sme sa teda na prechádzku po pláži. Kráčali sme blízko mora, kde nam v nepravidelných intervaloch odlievalo a prilievalo vodu na nohy. Kráčala som s príjemným pocitom zabárajucích sa nôh do piesku. Všade sa rozprestierala čierna tma, len reflektory hviezd nám svietili na cestu.
   ,,Váu,'' pozerala som na nočnú oblohu, ,,nádhera."
   ,,To teda je. Vyznáš sa vo hviezdach?"
   ,,Neviem, či sa dá rozoznanie veľkého voza od malého nazvať práve vyznaním sa," zasmiala som sa.
   ,,Ja som na tom rovnako. Ale vždy ma hviezdy fascinovali..."
   ,,Aj mňa."
   ,,Sú vzdialené, ale zároveň také blízke." Taká jednoduchá veta, ale sama by som to lepšie nepovedala. Sú od nás vzdialené miliardy a miliardy svetelných rokov a predsa ich vidíme. Sú také tajomné v hĺbke tmavého vesmíru, a zároveň krásne.
   ,,A inak," zmenil tému, ,,prepáč za to tvrdé podkosenie." Vystrúhal nevinný úsmev.
   ,,V pohode,žijem." Vtedy to tak možno nevyzeralo, ale som celá. Som na také finty zvyknutá, ale toto bolo fakt rýchle a asi ešte dve minúty som sa z toho spamätávala.
   ,,Nie, fakt. Mal som byť jemnejší, predsa len si žena."
Žena. Z jeho úst to znie tak pekne.
Nie som dievča, som žena.
   ,,Naozaj je to v poriadku," uistila som ho a usmiala sa. ,,Ja som mala mäkšie pristátie, ale čo ty? Neudrel si sa?"
Pokrútil hlavou, že nie. Ale bolo to také neúprimné nie. Spýtavo som nadvihla obočie.
   ,,No trochu si to odniesol lakeť." Vzala som mu ruku a celú ju obzrela. Nič. Druhú. Tu to je, ach.
   ,,Máš to poriadne zošúchané. Neštípe to?"
   ,,Štípalo," mykol plecom, akoby to nič nebolo.
   ,,A vydezinfikoval si si to aspoň? " ďalej som ho zavaľovala otázkami. Usmial sa a sledoval, ako mu obzerám ruku. Jemne som mu okolo nej prechádzala prstami. Nachvíľu sa medzi nami rozhostilo ticho.
   ,,Čo sa tak na mňa pozeráš?" zopakovala som jeho otázku.
   ,,Nič," zasmial sa.
   ,,Tak vydezinfikoval?" spýtala som sa znova. Je to až do živého, musí ho to poriadne bolieť. Zaujímavé, že som si to pred tým nevšimla.
   ,,Áno, mami," zarecitoval. Štuchla som ho do pleca.
   ,,Au, tak ja som zranený a ty ma ešte biješ?" tváril sa, že ho môj náraz bolí a pošúchal si udreté miesto.
   ,,Nechcel si ty náhodou pozerať na západ slnka?" poznamenala som, vzhľadom na to, že sa okolo nás rozprestiera čierna tma, narozdiel od krvavého zapadajúceho slnka.
   ,,Chcel, ale nejako sme to už prešvihli."
   ,,Mm, ja som bola pozerať na to servírovanie v bare."
   ,,Hej? Aj ja som chcel ísť. Akí boli?"
   ,,Suproví. Ruky im len tak lietali. Nestíhala som sa pozerať."
   ,,A ja som bol nadväzovať známosti."
   ,,Známosti?"
   ,,Len som sa spoznal s jedným Grékom a trochu sme sa zakecali."
Fíha, čím ma on ešte neprekvapí?
   ,,Ty vieš po grécky?"
   ,,Nie, rozprávali sme sa v angličtine." Ešte, že tak. Veď by som sa pri ňom už cítila ako totálne zaostalá.
   ,,Ale ak chceš, môžme ísť na to mólo aj teraz," vrátil sa k pôvodnej téme.
   ,,Fajn, tak poďme," súhlasila som.
S Rhysom sme prebrali mnoho tém a ani z ďaleka sme sa nepriblížili tomu trápnemu tichu, ktorého som sa obávala. Okrem hviezd, šejkerov a dovoleniek, sme sa rozprávali aj o mojich futbalových tréningoch, vážnej hudbe, o tom, ako by sa už chcel osamostatniť a začať pracovať a o mnohých iných veciach. Pripadalo mi to, akoby sme boli súrodenci. Akoby sme k sebe nepociťovali žiadnu fyzickú náklonnosť (hoci som sa ho zúfalo ešte túžila dotknúť), tak sme sa pohrúžili do rozhovoru.
No mýlila som sa, až kým...
   Sedeli sme tesne vedľa seba, nohy prevesené cez okraj malého móla. Podopretá rukami vzadu, som ležérne pohojdávala nohami, keď mi zrazu spadla jedna šľapka do vody. Oh, nie. Som fakt nemotorná. Musí sa toto stať práve mne? A teraz?
   ,,Och," zastonala som, no to si už Rhys vyzliekol tričko. Ale čo nasledovalo potom, to som nečakala. On si dal dole aj šortky. Prepána, srdce mi začalo splašene búchať a zrak mi neustále zabiehal nižšie, než by mal. Veď, sa tam nepozeraj, ty ťava...
   ,,Neboj," uistil ma a vyzul sa, ,,hneď ju máš späť." A už bol vo vode. Fakt super nápad, skákať do vody v takýto "slnečný" deň. Tak som teda čakala. Nič. Stále sa nevynoril. Počkala som ešte chvíľu, no to mi už nebolo všetko jedno. Srdce sa rozbúchalo ešte silnejšie, než keď som ho pred chvíľou videla iba v trenkách. To bolo nič oproti tomuto.
   ,,Rhys??"
Stále nič.
   ,,Rhys!" zakričala som.
Vtedy sa vynoril s mojou šľapkou v ruke, vysmiaty ako slniečko na hnoji.
   ,,Ale si sa o mňa bála," rehlil sa ďalej.
   ,,Ha-ha," založila som si ruky cez prsia, ,,pukám od smiechu. Si normálny?"
   ,,No ták, veď sa hneď neurážaj." Poľahky sa vytiahol späť ku mne a obul mi šľapku. Ja na jeho mieste by som sa sem nevyštverala ani za tri hodiny.
   ,,Záleží ti na mne," samoľúbo sa usmial a naklonil sa ku mne.
   ,,Nemysli si, že keď sa budeš topiť, tak ti hneď začnem vyznávať lásku."
No to určite, chlapec si o sebe nejako veľa myslí. ,,Prečo by som sa hneď mala priznávať, že mi na tebe záleží?"
   ,,Práve si sa priznala, cica."
   ,,Čože? To nebolo priznanie," habkala som. ,,Tak prečo?" zopakovala som otázku a on sa nebezpečne približoval stále viac s tajuplným úsmevom a prižmúrenými očami.
   ,,Pretože mne na tebe áno." Super tak to by sme mali. Pochopila som to, keď sme mali menšiu výmenu názorov. Tak o toto mu ide? Aby som prestala koketovať s chalanmi, len preto, lebo jemu na mne záleží? Áno, priznávam, trochu som flirtovala, ale to je tak všetko.
Fajn, ako chce.
Jednou rukou sa podoprel a druhou mi jemne vošiel do vlasov. Pozeral sa mi do očí, v ktorých mal viditeľnú túžbu a palcom mi pomaly prechádzal cez líce až na spodnú peru.
Vzdychla som. Zrazu som pocítila náhlu potrebu navlhčiť si ústa a keď som si po nich prešla jazykom, zľahka som sa dotkla aj jeho palca a on sa mi prisal na pery.
Bozkával ma jemne, pomaly a nežne. Rukou, ktorou sa podopieral, prešiel na lakeť, až si pomaly ľahol a mňa prevalil na seba. Ach, bozkáva sa výborne. Celým telom mi prechádzalo vzrušujúce napätie, ktoré mi bránilo odtrhnúť sa od jeho teplých pier. Vtedy sa šikovne pretočil nado mňa a prevzal iniciatívu. Jemne ma priľahol svojou mokrou nahou hruďou a rukami pomedzi bozky lemoval krivky môjho tela.
Nadvihol sa na do mňa na lakte, čím prerušil náš bozk. Zamrnčala som: ,, Prečo si prestal?"
Spokojne sa usmieval a pomedzi zrýchlený dych povedal: ,,Vďaka mne máš teraz celé mokré tričko."
   ,,Neprekáža mi to." Pritiahla som si ho späť a vtisla mu letmý bozk na nos. Mokré tričko je určite posledná vec, na ktorú by som tetar chcela myslieť.
Vtom mi zazvonil mobil. Rhys sa posadil vedľa mňa a čaro okamihu pominulo.
Zoja.
Nevolá mi cez internet. Nikdy si tu takto nevoláme, lebo ktovie aké je to drahé. Asi to bude niečo súrne. Och, nemala som ju nechávať samú. Prijala som hovor.
   ,,Bianka príď okamžite k bazénu!" jej hlas znel poriadne naliehavo.
   ,,Čo sa stalo?" opýtala som sa s divným pocitom a pozerala pritom na Rhysa, ktorý sa snažil niečomu porozumieť z mojich viet.
   ,,Šimon," vydýchla. To neznie dobre.
   ,,Je totálne na mol, nemôžem s ním ani hnúť."
   ,,Jasné, som na ceste," nezdržiavala som, len rýchlo odvetila.
   ,,Ponáhľaj sa," začula som ešte poslednú vetu a hneď som sa zviechala na nohy.
   ,,Stalo sa niečo?" opýtal sa Rhys s obavou a tiež sa postavil.
   ,,Šimon sa vraj poriadne opil a je tuhý ako ľad. Musím ho ísť vyteperiť do izby, kým to nezistia rodičia. Prepáč."
   ,,Myslíš, že keď ho nezdvihla tvoja sestra, tak ty to zvládneš?" opýtal sa pochybovačným tónom. Chvíľu som premýšľala a namierila si to preč z pláže, má pravdu.
   ,,Asi nie."
   ,,Tak teda idem s tebou." Rýchlo si obliekol šortky a natiahol tričko, ktoré sa mu hneď prilepilo na ešte stále mokrú hruď. Rázne ma chytil za ruku a viedol do areálu hotela.
_________________________________________
Ahojte,
dúfam, že sa vám to zatiaľ aspoň trošku páči, ak by sa vám lepšie čítali kratšie časti, stačí dať vedieť  ;). Poteší ma každý pekný komentár.
Vaša Abby