Zamilovaní na pláži ✔

4

                              ***
Celý ďalší deň som sa vyvaľovala na slnku, kúpala a na podnet svojej sestry aj hrala hry s animátormi. Do dreveného, nazvyme to "altánku", kde sú rôzne pochúťky, ako sladké malé niečoakošišky, posypané cukrom  (trochu mi to pripomínalo naše vianočné vanilkové rožky), ale aj rôzne šaláty, špagety a výborné cestoviny s nejakou červenou jemne pálivou omáčkou, MŇAM, som chodila aj párkrát denne. Sú skrátka fantastické. Keď som prišla po ďalšiu porciu k mladému kuchárovi, ktorý ich robí a vždy ich tam dopĺňa, pochválila som mu ich. Zoširoka sa na mňa usmial a potom len tak povedal, (čím len potvrdil môj fakt, ktorý som si myslela, že sú tu všetci oveľa milší ako u nás doma) že slovenské dievčatá sú veľmi pekné a ja nie som výnimkou. Vlastne nie len tak. Keď je to pravda... čo si samozrejme nemyslím, ale nevadí. Dobre no, musím uznať, že nevyzerám najhoršie, ale povedzte, kto je vôbec stopercentne spokojný s tým ako  vyzerá? Ale nie som namyslená, takže... som škaredá.
Predstavila som sa mu a on mi tiež povedal svoje meno, ktoré malo minimálne dvanásť písmen s tromi alebo štyromi áčkami. Snáď odo mňa nechce, aby som si ho zapamätala? Ale keď som mu podávala ruku tvárila som sa úplne prirodzene, akoby som si ho mala pamätať ešte ďalších desať rokov. Vzala som si svoje špagety a s dobrým pocitom novonadobudnutého kamarátstva som odišla.

O siedmej večer, keď sme práve prišli z večere, mi na Facebook prišla žiadosť o priateľstvo od Rhysa a hneď na to aj správa. Možno si vravíte: Prepána, kto dnes ešte môže používať  Facebook??
Ja.
A mám k tomu jednoduché vysvetlenie. Je to zvláštne, ale ľudia dnes mnoho hodín denne trávia na mobile. Sú prípady, keď ich už aj musia nosiť stále so sebou v ruke, alebo vo vrecku, inak sa cítia akosi inak, nekompletne, ako bez duše. Moja spolužiačka ma minule požiadala, aby som jej požičala mobil, nech zavolá ocovi, aby jej doniesol ten svoj, pretože, neviem akou nešťastnou náhodou si ho ona dokázala zabudnúť  doma a nemohla bez neho vydržať. Veď už aj knihy sa čítajú elektronicky, čo tiež velmi nepreferujem. No len si to predstavte, nikdy to nebude mať na tú novú voňavú knihu.
Áno, mobil je užitočná vec. Ale za akú cenu? Za cenu nerozprávania sa s priateľmi aj keď sedíte vedľa seba a radšej hráte nejakú hru na mobile? Alebo zdieľanie svojich dobrých, či zlých pocitov s ľuďmi, ktorých vôbec nepoznáte, aby ste mali dobrý pocit z toho, že vám to niekto lajkol? Za toto mi to nestojí. Väčšinou ľudia, ktorý sa nemajú komu zdôveriť to tak robia, hádžu všetko na net.
A pre to, keď mi niekto povie, nech si nainštalujem Instagram, Snapchat alebo hocičo iné, poviem nie.

RHYS: Kde sa momentálne nachádzaš?
BIANKA VANTOVÁ: Na izbe, prečo?
RHYS: A môžeš ísť do mesta?
BIANKA VANTOVÁ: Počkaj chvíľu.
RHYS: OK.

   ,,Oci?" Vykukla som z dverí, ktoré spájali naše izby, do tej ich.
   ,,Mm?" Vyšiel z kúpeľne, sušiac si vlasy bielym uterákom.
   ,,Môžem  ísť do mesta?" vykúzlila som pekný úsmev.
   ,,To ako teraz?"
   ,,Uhm," prikývla som.
   ,,Sama?" opýtal sa a uterák medzitým vyvesil von na balkón.
   ,,Noo...nie, s kamoškou jednou," zaklamala som. Ocko bol ticho. Vždy, keď sa mu niečo nepozdávalo alebo nevedel, či nechcel odpovedať, bol ticho.
   ,,Tak môžem?" súrila som ho. Chvíľu rozmýšľal. ,,Dobre, ale o jedenástej, najneskôr si doma. A dávaj si pozor, jasné?"
   ,,Jasné, jasné. Díky." Zatvorila som dvere a rýchlo odpísala Rhysovi, že sa ide do mesta.

RHYS: Super. O 5 minút som u teba 😘.

Hmm. S úsmevom som hľadela na smajlíka s našpúlenými ustami a srdiečkom a navliekla si moje obľúbené obtiahnuté čierne rifle, ktoré mi dokonale tvarovali pozadie  a trblietavé modré tričko s odhalný-
mi ramenami.
   Onedlho sme sa už s chalanmi, samozrejme okrem Kuba, prechádzali po peknom meste s vysvietenými nápismi obchodov.
Keď oco načapal Rhysa pred našou izbou, došlo mu, že je to asi tá "kamoška", s ktorou mám ísť do mesta. Ospravedlňujúco som sa na ňho zazubila, on iba prekrútil očami a mávol rukou, nech už idem kade-ľahšie. Až vonku som počula ako sa smeje a vykladá mame, aká pekná kamoška po mňa prišla.
   ,,Aspoň, že sa mu páčim," Rhys si dievčensky odhrnul vlasy z čela, chytil ma za ruku, čo ma dosť prekvapilo a so smiechom sme vybehli z hotela. Mm, má príjemne hebkú a teplú dlaň, pomyslela som si, ale hneď ma aj pustil, keď za rohom uvidel ostatných. Škoda. Z tela sa mi odplavila vlna vzrušenia po jeho dotyku.
   Maxo okolo nás pobehuje s fotoaparátom, zaveseným na krku, kde-tu sa zastaví, aby cvakol nejakú peknú starú budovu, fontánu, alebo nenápadne nejakú sexi babenku, ktorá sa občas myhla okolo nás.
Keď sme sa trochu poobzerali vysvieteným mestom, zašli sme do jedného podniku, kde sme zbadali dve češky z nášho hotela a zoznámili sa. Rozprúdila sa fajná debatka. Otýlie aj Sandra sú celkom fajn. Usmievavé a výrečné baby.
Po chvíli nám priniesli objednané drinky. Mm, fakt lahôdka. Ja som si objednala nejakú alko špecialitu podniku nápojov, kašľať na to, že nemám vek a Maxo... no ja z neho nemôžem. Keď mu doniesli ovocný drink s obrovským ovysnutým banánom cez pohár, takmer som sa pocikala od smiechu a zbytok nech mi netvrdí, že si to nevšimol. Áno, jasné, že všimol. To len zo začiatku sa tvárili, že fuj, aká som vraj nechutná, na čo to vraj myslím?
Úchylnými rečami sa to tu len hemží  a Maxo sa tiež nenechal zahanbiť, keď sa ma spýtal: ,,Nechceš si trochu cucnúť z mojej banánovej pochutinky?" Ehm, ehm, ble. Všetci sa začali rehliť, okrem Rhysa, ktorý zhnusene skrútil tvár.
Fuj, ja mu dám také pochutinky. Napodobnila som Rhysovo znechutenie a odvrkla: ,,Ani v tvojich najdivokejších snoch, kámo." Heh, zbožňujem tieto slovné hračky.
   Domino sa smial, že dievča ako ja (ako ja? Ako to myslí? Veď moje chlapské krivky neprilákajú ani lúčneho koníka), dostávajúc takéto návrhy... keby bol na mojom mieste, vraj ich hneď berie - typický chlap, ale ja každého vždy šikovne odpálkujem.
A keďže sme už všetci boli tak trochu pripití, nechýbala ani fľaša. A hoci sme s dievčatami protestovali, aby sme hrali iba na pravdu, lebo tu nie sme sami (asi som nespomenula, že bar, v ktorom sa práve nachádzame je striptérsky - nikdy predtým som v takom nebola, lebo mi príde blbé očumovať cudzie ženské zadky), no neúspešne. A začalo sa točiť.
Z počiatku to bolo normálne. Celkom v poho otázky aj zopár skúšok odvahy, no keď prišiel rad na mňa a vybrala som si pravdu, pretože som si myslela, že je to lepšia voľba a od Peťa som dostala otázku, či by som sa vyspala s Rhysom, hra začala byť dosť žhavá. Doriti, prečo práve on? Nemohol sa spýtať na niekoho iného? Spýtal sa, lebo je z nich všetkých najkrajší. Áno je najkrajší a má najlepšie telo. Fasa, na čo to zas myslím? Čo mám povedať, čo mám povedať? Veď je to najsexi chlap akého poznám, tak je to hádam jasné, nie? Okey, mám to. Občas je jednoduchšie zaklamať. ,,Nie." Zahambene som sklonila hlavu, hádam mu nebudem hovoriť ským z tohto stola by som si rada užila. Peťovi vyletelo obočie až ku vlasom, akoby už vopred vedel, čo poviem a moja odpoveď ho sklamala. Alebo skôr dostatočne nepresvedčila. ,,Áno," povedala som najtichšie, ako som vedela. Aj tak to každý počul a všetci vybuchli do hurónskeho smiechu. Rhys sa viťazoslávne uškŕňal a nadvihoval obočie. Super, teraz pozná moju najtajnejšiu túžbu (odkedy je to moja najtajnejšia túžba, čo to trepem?) a ja sa mu zajtra budem hambiť ukázať na oči.
   Yess, je to tu! Pomädlila som si ruky a škodoradostne zazrela na Peťa, keď som si ho konečne vytočila. Pomsta bude sladká.
   ,,Tak, chlapče, čo to bude?" provokačne som sa oprela lakťami o stôl. Chvíľu rozmýšľal. ,,Odvahu," škeril sa. Hm, chlapec si myslí, že príslušníčky nežného pohlavia nevedia dávať zákerné otázky. Dobre teda.
Sandra s Otýliou začali skandovať: ,,Bianka, Bianka, daj mu!"
   ,,Ako chceš, daj si poriadného francuzáka s tým, koho máš po pravej ruke." Pomaly sa obzrel vedľa seba na svojho potencionálneho partnera na bozk, Luka a začal sa dusiť. Zdvihol sa zo stoličky, že sa poberie preč, ale chlapci ho stiahli späť.
   ,,Počujte, niečo mi zabehlo," habkal pomedzi predstieraný kašeľ, ,,asi pôjdem na vécko." Opäť sa snažil postaviť, no skončil tam, kde predtým.
   ,,Asi nepôjdeš," zasmial sa Rhys a Peťo na ňho škaredo, ale zároveň prosebne pozrel.
   ,,Ešte ti len zabehne," povedal Lukáš a provokačne zo srandy vysrčil jazyk a zakrúžil ním.
   ,,Fuj, on je géj," Peťo zhrozene zvraštil obočie a odtiahol sa od neho čo najďalej, čím nás rozosmial ešte viac.  ,,To sa tu radšej vyzlečiem donaha."
   ,,Radšej nehovor to, čo by si neurobil, ale neboj sa," potmehúcky som sa usmiala. ,,Nepotrebujeme vidieť tvoju sadeničku," uistila som ho, niekto ma potľapkal po pleci a dievčatá sa začali chichotať. Peťo priam zbledol :D.
   ,,Dobre teda," povolila som, ale iba naoko, ,,nemusíš to robiť."
   ,,Chvála pánu Bohu," zopol ruky a zdvihol oči k nebu. To je exot, pokrútila som hlavou.
   ,,Ale...," pokračovala som, ,,nechceš si vyskúšať akého má Lukáš pevného kamoša. Ak to neurobíš, dostaneš trest a ten ťa neminie." Heh, tak mu treba. Nič lepšie mi nenapadlo a neviem ako inak by som mu mala povedať, nech mu chytí vtáka. Veď čo... on začal.
   ,,Máš pravdu, nechcem," odvrkol, ale potom sa zatváril milo a žmurkol na mňa, ,,nedohodneme sa inak?" Heh, čo by ešte nechcel? Všetci sa rozosmiali a ozvalo sa aj zopár hvizdov, len Rhys ho pod stolom kopol do nohy. Okrem mňa si to asi nik iní nevšimol. Rhys je veselá kopa, ale pri takýchto návrhoch týkajúcich sa mňa, sa väčšinou iba mračil, neviem, čo si mám o tom myslieť.
Peťo sa mračil, ale urobil to. Chytil mu. Keby ste videli, ako sa tváril. Haha, so mnou sa neradno zahrávať.
Hra pokračovala ďalej, už trochu v jemnejšom tempe, ale aj ostatní sa potrápili. Napríklad, keď Dominik musel flirtovať s nejakou černoškou pri bare, všetci sme ho so smiechom pozorovali, ale on to zobral fakt vážne a na ruku jej napísal svoj kontakt. Alebo, keď nám Rhys mal priniesť pivo so zviazanými očami a skončilo vo výstrihu nejakej babenky. Chcel jej to trošku poutierať, no len čo tam siahol, vyslúžil si za to poriadne štipľavú facku, súdiac z jeho výrazu a nepomohol mu ani ten najlepší šarm. Vtedy sme už radšej zdvihli kotvy a teraz kráčame nazad do hotela, niektorí trochu viac nakrivo, keďže sme toho trochu viac popili.
Max so Sandrou sa držali okolo pliec a ku mne sa pritmolil Peťo. Chytil ma za zadok a čosi mi šepká do ucha. Fuj, z neho ale poriadne páchne. Ako zo suda. Snažila som sa mu odstrčiť ruku, no on to asi pokladal za hru a stlačil mi ho ešte pevnejšie. Vtedy medzi nás napochodoval Rhys a medzi mnou a Peťom tak konečne urobil medzeru. Peťa nechal a tak ma stiahol ma o pár metrov vzad.
   ,,Tebe to nevadí?" vyskočil na mňa.
   ,,Nevadí čo? Že ma chytil za zadok?
   ,,Nie. Tie ich oplzlé návrhy." Zvraštil obočie.
   ,,Aké oplzlé návrhy, prosímťa? spýtala som sa.
   ,,Ty nevidíš, ako sa ťa snažia dostať do postele??"
   ,,Veď si iba robíme srandu," prekrútila som očami, stále stojac na mieste, už dosť ďaleko od ostatných. Ani si nevšimli, že im niekto chýba. ,,Odviaž sa a trochu si užívaj."
   ,,Som zvedavý, či sa budeš smiať, keď ťa niekto z nich pritlačí o stenu."
   ,,Nedramatizuješ to trochu náhodou?" naštvala som sa. ,,O čo ti ide?"
   ,,Ja len, že viem čoho sú schopní." Ruky si prekrížil na hrudi a zaujal postoj obrancu. ,,A ty ich ešte provokuj." Vytiahol mi rukáv trička na rameno. Šibe mu? Veď sa iba zabávam. Dobre, možno som trochu flirtovala, ale čo sa on do toho vôbec stará? Moja vec. A nemám ani hlboký výstrih, len jedno odhalené rameno. Rukáv som si rázne stiahla späť na svoje miesto. On ho znova vytiahol a ja stiahla. Keď sa ho znova chystal premiestniť, capla som mu po ruke.
   ,,Prestaň!" okríkla som ho. ,,Prestaň sa láskavo správať ako posledný debil a daj mi pokoj."
   ,,A neopováž sa kritizovať moje oblečenie, neznášam to," dodala som a so vztýčenou hlavou som odpochodovala za ostatnými. Čo si o sebe myslí, že mi teraz bude robiť ochranku, alebo čo? On mi chce robiť prednášky o tom s kým mám a s kým nemám spať? On, čo sa pri ňom zastavý nejedná žena, keď sa iba usmeje? A veľmi pochybujem, o tom, že to niekedy nevyužil pre vlastnú potechu. Pozná ma iba dva dni a už ma ide kritizovať. Moje plece, moje tričko! Obliekať sa budem ako ja uznám za vhodné. Veď ani oco mi nehovorí do môjho obliekania, tak prečo on? Nechcem, aby to vyznelo povýšenecky, ale myslím si, že vkus mám dobrý a nemám rada, keď ho niekto spochybňuje.
Možno to tak nemyslel. Len si o mňa robil starosti.
Žeby žiaril? No určite. Na mňa? Pff, beztak spolu nič nemáme, nemá dôvod.

Na izbu som prišla o jednej, s dvojhodinovým meškaním, čo fakt nezvy-knem a uvedomila som si to, až keď ma oco oslepil baterkou a klopkal si po hodinke. Určite si ju predtým schválne zapol, aby to malo lepší efekt. Ako vo filme. Povedal, že ma mohla "kamoška" aspoň prísť odprevadiť, ale keď mi pripomenul Rhysa a tým aj naše nezmyselné výmeny názorov, iba som prekrútila očami, čo nebolo kôli nemu, ale to on samozrejme nevedel a povedal, nech nekrútim tými tmavými očiskami a mažem do postele. Nezabudol ešte dodať, že keď sa vrátime domov, mám skrátené večerné vychádzky. Aspoň, že mi nekazí dovolenku.
   Ach Rhys. Prečo mi nedovolíš spať? Po tej našej hádke... aspoň myslím, že to bola hádka. Aj keď on sa usmieval tými svojími nabliskanými zubami, keď som odišla, čo ma vytočilo ešte viac. Spi už, Bianka!