Zamilovaní na pláži ✔

7

                                ***
Šimona sme zbadali hneď vedľa bazéna, kde napoly sedel-napoly ležal s rukou na ležadle. Oči zatvorené, hlava takmer na zemi. Zrejme spí.
   ,,Konečne," privítala nás Zoja, nie vyčítavým tónom, len je z toho asi už dosť vynervovaná.
   ,,Preboha, ten čo robil?" Prišla som k nej a pohladila ju po vlasoch. Fakt, super. Čo sa nevie spratať do kože? Ten nech len vytriezvie, tak uvidí. Akože nemám s tým až tak problém, každý si sem-tam dopraje, ale na dovolenke? Keby to aspoň zvládol sám, tak nič nepoviem. Má šťastie, že ho Zoja našla.
   ,,Netuším, už sa tu takto váľa pol hodiny."
   ,,No nič, musíme ho odtiaľto vytrepať," zavelila som a išla to skúsiť.  ,,Haló, vstávame," jemne som ho prefackala. Ani sa nepohol. Je síce opitý, ale nechcem byť k nemu hnusná. Skúsila som to teda ešte raz. Neúspešne. Tak to Rhys prevzal do vlastných rúk. Zodvihol mu hlavu a Šimon trochu zaklipkal očami. Ale keď sa k ničomu inému nemal, surovo ho vytiahol na nohy a čosi mu povedal. Zo Šimonovej strany padlo niekoľko poriadných ndávok. ,,Prečo ma, doriti, nenecháš tak?" plietol sa mu jazyk.
   ,,Lebo si sťatý pod obraz Boží. Ideme do izby."
Šimon si čosi zamrmlal a zatackalo ho. Rhys ho pridržal.
   ,,Buď pôjdeš po vlastných, alebo ťa tam dovlečiem."
Šimon sa začal metať a chcel mu újsť, no Rhys ho nepustil. ,, Sorry, kámo."
Najprv urobil pár ťahov, aby sa Šimon ukľudnil a potom ho poľahky ťahal tam, kam chcel. Ťažké nohy pomaly vliekol za sebou, ale jazyk mu išiel... vyspevoval jednu pesničku za druhou, až sme sa na ňom so Zojou smiali a keď sme nanešťastie narazili na našich rodičov, vzali sme to veľkou okľukou k ďalšiemu vchodu, aby si nás nevšimli. Čomu sa nám aj myslím podarilo vyhnúť, ale ruku do ohňa by som za to nedala, pretože to Šimonove hulákanie musí byť počuť na kilometre ďaleko.
Raz stihol hodiť šípku rovno do kvetináča s kaktusom a druhýkrát sa takmer vytrel ma tých troch schodoch, ktorými sa vchádza do hotela. Ďalej sme už radšej šli výťahom. To som sa zas bála, aby sa nepovracal práve tam, ale nestali sa. Potom sme ho uložili do postele a už sa odtiaľ nepohol. Zrejme to už zo seba všetko vypľul.
Zoja zaspala a tak sme sami s Rhysom zostali v tme sedieť na gauči. On s rukou okolo mojich pliec a ja s rukou na jeho stehne. Bolo príjemné sedieť v takejto tesnej blízkosti, hlavne po tom, čo sa práve odohralo.
   ,,Zaujímavé, ako si ho sem ľahko doniesol," poznamenala som.
   ,,Som predsa nejaký chlap." Frajersky sa usmial.
   ,,To je predsa jasné. " Opätovala som mu úsmev.
   ,,Mám v tom prax."
   ,,Aha." Tak takto to teda je. ,,Je mi ľúto, že si bol toho svedkom, ale ďakujem ti za pomoc."
   ,,To by predsa urobil každý." Ruku tiež presunul na moje stehno, ale vyššie, než ja jemu a pomaly ho hladil. Okamžite mi naskočili zimomriavky.
   ,,Nie," pokrútila som hlavou, ,,a už vôbec nie niekomu, koho pozná tri dni."
   ,,Ty ma poznáš tiež tri dni a už si ma pobozkala," samoľúbo sa usmial. Začervenala som sa. Ešte, že to v tme nevidno. Prstom mi naschvál kreslil obrazce po nohe. Dobre vie, že ma to vzrušuje.
   ,,To je iné."
   ,,A v čom?"
V čom? To teda neviem, ale viem, že každý by to rozhodne nespravil. Neviem, ako by sa to skončilo, keby nebol s nami.
   ,,To ty si pobozkal mňa," vykrútila som sa z toho.
   ,,To je pravda," prikývol. ,,Ale ty si mi to dovolila. Nikdy by som to neurobil proti tvojej vôli," povedal a pobozkal ma.
Ešte chvíľu sme sa rozprávali a ani neviem ako, som zaspala v jeho náručí.