Zamilovaní na pláži ✔

5

                              ***
Ráno Šimon nepokojne pochodoval po izbe len v trenkách. Čosi si šomral a prehrabával každú kôpku oblečenia.   
   ,,Čo sa tu promenáduješ?" zívla som a pretrela si oči. Nachvíľu sa zastavil, krátko na mňa pozrel a potom zas pokračoval.
   ,,Nevidela si moje zelené šortky?"
Pokrútila som hlavou, že nie.
   ,,Áá, ja už viem kde sú," svitlo mu. ,,Nechal som ich u Denisi, alebo u Klári, nie, počkať, počkať..."
Heh, typický Šimon, povestný svojím zahrávaním sa so ženami. No povestný... z našej rodiny to viem iba ja, čo som sa tiež vlastne dozvedela náhodou. Raz som prišla domov skôr, než som mala a... prichytila som ich. Zoji to radšej na nos nevešiam, tá by to svojim štrnásťročným mozgom aj tak nepochopila. Aj keď. Možno máte pravdu. V štrnástke som aj ja všemožne vymýšľala, ako zbaliť opačné pohlavie, ale to je niečo iné, ako tvrdý nezáväzný sex na jednú noc. To sa od neho nemusí učiť. Nedovolím jej to.
A Šimona tiež nechápem. Ako to môže vôbec robiť? Veď je to hnusné. Na druhý deň ráno zdupkať skôr, než sa ona zobudí a nenechať jej ani telefónne číslo.
Tak mu treba! Teraz si zabudol svoje obľúbené šortky u jednej zo svojho háremu a nemôže sa po nich vrátiť, lebo jeho pravidlo znie: Iba jedna noc!
A keďže nechce, aby si potom, čo si príde vyzdvihnúť iba svoje zabudnuté oblečenie, niečo namýšľala, nemôže to urobiť.
Okey, poznám aj výnimky čo sa týka pravidla, no to biedne málo. Robí to tak pre to, aby sa naňho potom niaká nenaviazala a nechcela od neho niečo viac.
Múdry chlapec.
   ,,No toto. Ty si šiel domov s holým zadkom?" zasmiala som sa.
   ,,Preboha, nie. To bola len taká plánovaná..." hľadal tie správne slová. Ale ja viem čo povie. Prespávačka, povec prespávačka, ,,...prespávačka, takže som tam mal veci." Ó, takže on si k niektorej zobral cestovnú taštičku, chudák dievča, muselo to vyzerať nádejne.
Ale viete, čo je sranda? Že keď niečo vyvediem, alebo prídem neskoro domov a naši si to nevšimnú, nesmie im to povedať. Inak by som im ja povedala o jeho "prespávačkách" a to by sa im veru nepáčilo.
Zasmiala som sa. ,,Teraz si s nimi doma určite tancuje a vychvaľuje sa kamoške svojim novým úlovkom.
   ,,Vtipné," prižmúril oči a zaksichtil sa na mňa. 
                               ***
   Dnes je pekný slnečný deň, aj keď fúka vietor a v mori sú poriadné vlny, stále je horúco. Doobedie sme s rodinkou strávili na lodi, z ktorej sme videli nie len chobotnice, ale aj delfíny a poriadne sme sa vyšantili v mori a skákali z lode.
Preto teraz trochu leňoším na lehátku na pláži, chytám bronz a chatujem so svojou najlepšou priateľkou Karinou, keď mi čosi zatienilo výhľad na mobil.
Prepána, takmer som vyskočila z kože a mobil mu vkĺzol z ruky. ,,Čo ma strašíš?" Zdvihla som si okuliare na vlasy a zohla sa po mobil.
   ,,Prepáč," usmial sa na mňa Rhys, ,,nechcel som ťa vyľakať."
Rýchlo som vyťukala Karine poslednú správu a venovala sa tomu, kto ma musí vždy vyrušiť pri mojej ničnerobiacej vylihovacej idylke.
   ,,Čo chceš?" nemilo som na ňho vybafla.
   ,,Prečo tak zhurta?"
   Neodpovedala som
   ,,Hneváš sa na mňa kvôli tomu včerajšku?" skúsil.
   ,,Pf, ty si ma nahnevanú ešte nevidel," Pozrela som na ňho cez privreté oči. Odtiaľ z dola mám parádny výhľad na jeho odhalenú hruď a mocné ruky.
   ,,Chcel som ťa len chrániť."
   ,,Nemáš pred čím. A nepotrebujem tvoju pomoc. Viem sa o seba postarať aj sama. Čo si to vlastne chcel?" poslednú vetu som vyslovila zmierlivým tónom.
Určite si teraz o mne myslí, že som nevďačné rozmaznané dievčisko. Nech  sa do mňa láskavo nestará, keď ma  nepozná. Má pocit, že som nejaká štetka, ktorá dá každému, čo na mňa zažmurká? Chlapec je na omyle.
Prečo ma to vôbec tak vytočilo? Možno to tak vôbec nemyslel. Ale. Hrať sa na nedostupnú... nie je to to, čo v knižkách k žene každého muža priťahuje?
   ,,S chalanmi si ideme zahrať futbal."
To je pozvánka, aby som sa pridala? Fajn. Významne som nadvihla jedno obočie. Čosi si zamumlal popod nos a otočil sa na odchod.
   ,,Ja som nepovedala nie," zakričala som za ním. Zastal. Otočil sa.
   ,,Tak pohni zadkom, kráska." Žmurkol, zrejme sa mu už nechcelo so mnou naťahovať. A tak som vyskočila na nohy a dobehla ho.
   Tími boli už poskladané. Chýbala som iba ja a Rhys. On do jedného tímu, ja do druhého.
Hrať s nimi... to je teda poriadne besná hra. A aj keď som dievča, nešetrili ma. Teda iba zo začiatku, kým neprišli na to, že som lepšia ako poniektorí z nich, alebo minimálne taká dobrá ako oni. Rhys je fakt silný súper. Má silné údery a rýchly beh, no väčšinou sa držal v obrane. Ale keď som sa k lopte dostala ja, okamžite bol pri mne. Nech som sa všemožne snažila, vždy ma o ňu obral.
Lopta pristála pri mojich nohách. Neváhala som ani sekundu, poobhliadala sa a vyštartovala v pred. Teraz je moja chvíľa. Kľučkovala som cez celé ihrisko, nevnímajúc spoluhráčov, čakajúcich na prihrávku a razila si cestu k bráne. Už som bola takmer pri nej, rozbehnutá na maximum, pripravená kopnúť rozhodujúci úder, keď... ma ktosi poriadne podkosil, no v poslednom momente aj stihol zachytiť. Za zadok. Ležala som na ňom, s jeho rukami stále na mojom pozadí. Pár centimetrov od mojej tváre na mňa žmurkal zadychčaný vysmiaty Rhys.
   ,,Hop," povedal iba a úsmev sa mu ešte väčšmi roztiahol. Až teraz som si uvedomila, že som pricapená na jeho dokonalej hrudi (upozorňujem, obaja iba v plavkách), dotýkajúc sa jeho vyrysovaných pŕs svojimi.
Bože. Nádych. Výdych.
Zmohla som sa iba na slabé ,,ehm" a rýchlo sa zviechala na nohy. Tiež sa postavil, venoval mi jeden zo svojich oslňujúcich úsmevov a odbehol na druhú stranu ihriska.

   Na obed som ho zahliadla, ako si naberá porciu a veľkú dávku ovocia na ďalší tanier. Pokračoval v ceste a keď si ma všimol, namieril si to priamo k nášmu stolu, napriek tomu, že celá jeho partia aj s vychovávateľkami sedeli na svojom zvyčajnom mieste na terase.
Čo to robí?
Zastal pri našej voľnej stoličke, pozrel na mňa a potom preletel pohľadom aj po ostatných členoch mojej rodiny.
   ,,Smiem si prisadnúť?"
Mama s otcom si vymenili veľavravné pohľady.
   ,,Jasné," odvetila milo mama. Krátko na mňa pozrela, ale nekomentovala to. Neviem, čo si myslí, možno, že je to nejaký Šimonov kamoš, ale aj keby nie, oco aj tak veľmi dobre vie, že včera večer som von rozhodne nebola s dievčatami. Teda aj mama. Veď jej to hovoril.
Posadil sa vedľa mňa, zaprial nám dobrú chuť a pustil sa do jedla. Po chvíli, keď si všimol, že som zatiaľ nič nezjedla, opýtal sa: ,, Nechutí ti?"
Nie, nie, to len... vieš, keď si pri mne tak blízko, nedokážem sa na jedlo sústrediť. Jasné, to mu nepoviem.
   ,,Chutí," povedala som a aby to vyzeralo vieruhodne, vložila som si do úst malú chobotničku, ktorú som si naložila spolu s ostatnými morskými plodmi.
   ,,Jedla si už slimáka?" opýtal sa.
   ,,Nie, ty?
   ,,Ja hej, dá sa zjesť, ale v skutočnosti to nie je až také dobré, ako každý hovorí."
Prikývla som a radšej sa pustila do jedla. Keď tu Rhys nie je, každý má plno reči, ale keď tu je, je tu zrazu také ticho, až mi je normálne trápne sa s ním rozprávať. Jediná Zoja to asi (alebo to bola iba náhoda) a začala ostatným niečo vykládať o vodných skútroch.
   ,,Mm, bola si už na mole?" skúsil to zas, keď nás už nevnímali. Teda, skoro nevnímali. Šimon ma pod stolom kopol do nohy a hodil na mňa pohľad baliča so zdvihnutým obočím. No nešmaríte po ňom niečo?
   ,,Na móle?" vrátila som sa späť k rozhovoru s Rhysom.
   ,,Áno, na konci pláže je také malé mólo."
   ,,To som nevedela." Prejsť po dlhej pláži som sa ešte nebola a je pravda, že sa vzadu stača doprava, ak je tam, je zrejmé, že som ho ešte nevidela.
   ,,Večer je odtiaľ pekný výhľad na zapadajúce slnko."
   ,,To musí byť krásne," uznala som.
   ,,To teda je."
   ,,Vychovávateľky ti nič nepovedia na to, že s nimi neobeduješ?" zmenila som zrazu tému. Pokrútil hlavou a usmial sa. ,,Chvíľu to bezo mňa budú musieť vydržať."