Zamilovaní na pláži ✔

2

                               ***
   Po obede sme šli na izbu. Hrali sme žolíka a oco si zdriemol. Neskôr som si sadla na balkón. Chvíľu som čítala knihu, od svojej obľúbenej spisovateľky a potom sim sa len tak kochala vonkajším areálom, preplnením šantiacimi deťmi, či ležérnymi rodičmi. Z izby sme mali na malé pódio s nápisom Cabaret, v ktorom sa vraj mali každý večer odohrávať zábavné scénky animátorov a diskotéky.
Zoju som volala do bazéna, ale tvrdila, že sa najedla do popuku a radšej by to strávila, než všetko nechala v bazéne, Šimon volala s kamošom a mama s otcom sa šli prejsť po pláži. A tak som ostala sama. Šla som si teda zaplávať do bazéna. Voda bola príjemne ochladzujúca a spodok dlhého bazéna sa postupne zvažoval do jednej strany. Pri žltom tobogáne sa šantilo veľa detí a na opačnej strane sa cvičil aerobic. Pomaly som plávala prsia po dĺžke bazéna. Výborná voda, pomyslela som si. Ako stvorená pre mňa. Ponorila som sa pod vodu a snažila sa plávať ako morská panna, ako v rozprávkach, no veľmi mi to nešlo. S plutvou by to bolo ľahšie. Potápala som sa a skúšala rôzne typy plávania, keď som si všimla, že na mňa hľadí akýsi chalan. Či muž? Z diaľky som to nevedela odlíšiť a radšej som sa opäť ponorila. Keď som sa vynorila, už tam nebol.
Vyšla som z bazéna, vyžmýkala si mokré vlasy a ľahla na voľné lehátko pod slnečníkom. Nasadila som si svoje nové slnečné okuliare, aby na mňa nikto nezízal a zatvorila oči. Rada leňoším a oddychujem a v takéto slnečné dni ešte o to viac. Okolo šumela vrava ľudí. Zachytila som slabý pozdrav. Bol to iba hlas, jeden z mnohých, ktorí sa tu rozprávali.
   ,,Ahoj," zopakovala zas dotyčná osoba a vtedy som otvorila oči a zložila si okuliare.
   ,,Och, ahoj," odvetila som, keď mi došlo, že pozdrav patril mne a pred sebou som spoznala tehličkára z volejbalu.
   ,,Prepáč, trochu som zadriemala," zaklamala som.
   ,,Prepáč," zopakoval aj on, ,,nechcel som ťa zobudiť."
   ,,To je v poriadku."
   ,,Takže, ty si tá moja nápadníčka? "
Čo? O čom to hovorí, aká nápadníčka? Odkiaľ to vie? V skutočnosti si myslím, že je fakt pekný, ale... alebo som to povedala nahlas?
   ,,Prosím?" zaklipkala som očami.
   ,,Asi som sa zle vyjadril. Myslel som tým, že to ty si tá, ktorá má takú dobrú mušku na mužskú vagínu."
   To ako fakt? Mužská vagína? Nemohol povedať vajíčka, oriešky, alebo zlatý stred? Všetko znelo lepšie než mužská vagína. Pri tej myšlienke som sa musela zasmiať.
   ,,Aha, už chápem, hoci by som skôr pochopila, keby si namiesto výrazu mužská vagína, použil slovo vajcia. Teda som to ja."
   ,,Asi som to nedomyslel," zasmial sa, ,,nezaplávame si radšej?"
   ,,Dobre," odpovedala som, rozbehla sa k bazénu a skočila bombu. Zopakoval prvú polku (heh,to je ta ľahká časť - čiže rozbeh k bazénu) a skočil perfektné salto vpred. Wau, je dobrý.
   ,,Tak tomu sa teda hovorí salto," uzananlivo som zatlieskala.
   ,,Naučím ťa, chceš?"
Zaškerila som sa. ,,Bola by som rada, keby som vedela rybičku.
   ,,Tak poď von," vyzval ma, nečakal na odpoveď, chytil ma za stehná a vysadil na okraj bazéna. Postavila som sa na nohy, pripravená na skok späť do vody, čo najďalej od neho, kým vyjde von, ale nestihla som. Urobila som prvý krok, keď ma chytil okolo pása a pritiahol k sebe.
   ,,Ty si mi chcela utiecť," pohoršene zvráštil obočie, ale iba na oko.
   ,,Nie," zatiahla som ironicky, aby vedel, že opak je pravdou. Nechcela som trapošiť svojími nemotornými pokusmi o rybku.
   ,,Fajn," usmial sa, vedome ignorujúc iróniu v mojom hlase, ,,začneme. Je to ľahké, len rob to, čo ja."
Postavil sa na okraj bazéna. Nohy k sebe, ruky do zvláštneho zobáčika a šup, do vody. Elegantne do nej vkĺzol, pri výnore pokrútil z boka na bok hlavou, aby vlasy aspoň čiastočne zbavil vody a usmial sa na mňa tým,  snáď najokúzľujucejším úsmevom, až som zabudla načo tam stojím. Spamätaj sa Bianka.
Zopakovala som to, čo on, teda aspoň som sa snažila a nemotorne sa šmarila do vody.
   ,,Na prvý pokus to nebolo až také zlé..." usúdil, ale nedopovedal a tak som ho rýchlo doplnila: ,,Bianka"
   ,,Bianka," zopakoval, ,,pekné meno. Sorry, úplne som sa ti zabudol predstaviť. Som Rhys."
   ,,Tiež pekné meno," uznanlivo som pokývala hlavou. A nepovedala som to len tak, zo slušnosti, fakt je pekné.
   ,,To je slovenské meno?" opýtala som sa.
   ,,Nie, anglické."
   ,,Prečo máš anglické meno."
   ,,Tiež by som rád vedel."
   ,,Nerozumiem," zvráštila som obočie.
   ,,Bibi," začal pomaly, ,, ja som sirota. Niekto ma nechal pred dverami detského domova, keď som bol v plienkach. Bol pri mne papierik, kde sa spomínal Oxford. Zrejme som Angličan. No nikdy som tam nebol. A už vôbec nerozumiem ako som sa dostal na Slovensko, ale je to tak, ako to je."
   ,,To mi je ľúto. Takže aj tí tvoji kamoši sú z domova?" spýtala som sa.
Keďsom sa sa pred chvíľou pýtala na jeho meno, vôbec som netušila, čo všetko sa za ním skrýva. Jednoducho skm si myslela, že sa to meno jeho rodičom páčilo a dali mu ho, no tak to nebolo.
   ,,Hej, aj oni," prikývol.
Chvíľu sme na seba bez slova hľadeli.
   ,,Ehm, ja už asi budem musieť ísť. Večer sa stretneme v Cabarete," žmurkol na mňa a odišiel. Áno večer, skvelé.
Páči sa mi to rozhodé, milé  pozvanie, hoci sa skoro nepoznáme.