ZMENA

Zmenilo k Horšiemu...

"Lol sme doma" zakričala mama a ja som dobre že z tej posteli nevyletela. "vstávaj" drgala som Tylera. Len sa pomrvil a spal ďalej. Čo teraz? "Mama prišla" vyskočil z postele. Ešte ani nevnímal kde je. Bol v riadnom šoku. Začula som kroky po schodoch. Ops. Okno. Ukázala som mu naň. Pochopil. Pomaly dával cezeň svoje končatiny. Kľučka na mojich dverách sa stiskla a tak som ho okamžite vystrcila. Skočila som do postele a zababušila sa. Snažila som sa robiť že spím. Aši mi to išlo. Lebo hneď odišla.
.....
"Nech bože dá.. " vykrikoval na celý dom Thom. Dokonca aj cez tie prekliate slúchadlá ho počujem. Nechápem prečo z toho robia také haló. Aj tak prehráme. Ak my budeme tento rok majstrami tak ja sa dobrovoľne prihlásim do tímu. Pousmejem sa nad tou myšlienkou. "Gooooool" Thom vykrikuje na celý dom. Tie majstrovstvá by mohli byt kľudne aj u nás. Celý dom je vyzdobený vlajkami a podobnými blbosťmi ako na vianoce. Ach. Potrebujem niekomu napísať. Ale komu
J: HI. Nejdeš von? Potrebujem vypadnúť.
T:Hmm. Neviem. Podľa toho čo by sme robili😈
J:Haha. Okej. Nemysli si. Chcem len pokecať
T:ved to môžme aj u vás
J: Hej. Ak chceš kecať len Gól a NECH BOŽE DÁ...
T:😂OK.  Kde sa stretneme?
J:V parku o 20 min
T. Yes. ILY❤️
J: Me too.
Hneď som sa išla obliekať. Dala som si obyčajne čierne rifle s biely tielkom ktoré malo nápis SOS samozrejme som si dala ešte červenú károvanú košeľu a čierny kožák. Obula som si svoje členkov čižmy ktoré mali farbu nočnej oblohy. Vybehla som z domu a už ma nebolo.
Tyler už stál v parku a bol nesvoj. Išla som za ním no nakoniec som sa rozbehla a vyskočila mu na chrbát. "Ahoj" skrikla som mu do ucha. "Myslím že som ohluchol" povedal a zložil ma dolu. "To mám namiesto Ahoj." dala som ruky v bok. "Vieš ze je neslušné otvárať ústa a nič nehovoriť" Boha. Vážne ohluchol vyľakalo ma to na polsekundy. Mykol kútikmi. Klamár. Snažil sa mať vážnu tvár ale nešlo mu to. Po krútila som nad ním hlavou. Dala som mu pusu. Postrapatil ma. Urazila som sa a ruky som prekrížila na prsiach aspoň som sa o to snažila. Takto vlastne prebiehalo celé. Mohla som sa mu vyrozprávať.
....
"Prehrali sme 4:1" povedal Thom keď som išla do svojej izby. Pozrela som naňho pohľadom A?
Bolo jasné že prehráme ale so Slovenskom. V podstate som rada. Keďže som nejaký čas vyrastala na Slovensku ale Thom sa narodil tu.
....
Budem potrebovať nový budík. Prečo? Zase som ho zhodila a spala ďalej. Už ani neviem koľko som ich mala. Neznášam ten zvuk. A reagujem reflexívne. Ale o to teraz nejde ale o to že som zaspala.
.....
"Slečna Cooperova meškáte. Opäť" Vbehla som do triedy. "To viem aj bez vás" odvrkla som. "Keď máte také reči môžete ísť odpovedať" ukázala na miesto pred seba. "hm. Môžem ale nechcem." tvár jej nabrala červeň. Usmiala som sa. Išla som si sadnúť vedľa Tylera. Alli si to všimla a poslala mi vražedný pohľad. Celý čas som mala hlavu na jeho ramene. Mali sme spoločnú Chémiu. Celkom my ide ale keby som sa aj do toho kukla mohlo by byť lepšie. Ale čo už. Nie.
.....
"Lola! Daj preč ruky od Tylera"
"A keď nedám?"
"Tak nemusíš dobre dopadnúť"
"To bude asi problém keďže s nim chodim"
"Hovorí ti niečo slovíčko Rozchod"
"Hovorí ale nevyužívam ho často ako niekto. "
"S tylerom som mala byť ja"
"Mala. A ja som mala chodiť s Ježišom ale nevyšlo.... A vieš čo Alli skús to s ním ty."
"S tylerom?"
"Nie ten je MÔJ...Predsa s Ježišom.... Určite by som nenechala Tylerovi štetku"
Začali sme sa byť hlava nehlava. Zase som skončila v riaditeľni. Alli tam bola dosť dlho. Co tam asi robili? Jasne že to. Vzdychy bolo počuť dobre že nie na celý Seattle. Potom som vošla ja. Nič. Nič nemohol spraviť keďže viem čo sa tu deje. A kto prechádza jeho rukami. Nie do slovné ale asi ma chápete.
.....
Vyšla som zo školy. Bolo úplne inak ako ráno. Ráno bolo zamračené. Ale vyjasnilo sa. Slnečné lúče dopadli na moju pokožku. Príjemné ma hriali. Po chvíli cesty som pocítila menšie svrbenie ale nezaoberala som sa tým. Proste som išla svojou cestou a nezastovala. Nemyslím tým cestu domov. Ale životnú.

Aká je dlhá?
Skončí niekedy?
A kde?
Kedy?
S kým?
Bude to Happyend ako vo filmoch?
Pôjde to ľahko?
Nie pretože život ti hádže pod nohy polená a ktoré sa potkyname ale len niekto z nás dokáže vstať a pokračovať. Osud si pre nás pripravil nečakané. Žijeme šťastne a nevieme co nám osud chystá na zajtra.
Nejak tak som sa cítila ja na prelome osudu keď sa cez noc všetko zmenilo.

Zmenilo k Horšiemu...

Tak je tu nová časť konečne. Síce po dosť dlhom čase. Je síce krátka ale  písala  som ju dlho pretože neviem ako by sa to malo vyvíjať. Skôr nevedela ale už viem. Dúfam že sa to nezmení.  A skúsim písať častejšie túto story. ❤️
Dúfam ze sa bude páčiť. A pokúsim sa cez vylend vydať ďalšiu časť. Ale nič nesľubujem. Ale posnažím sa. Pretože sa na ni teším tiež ❤️😘