Valéria si žije spokojný život, tak ako každý iný študent v jej veku. Má veľa kamarátov, svojho priateľa, dokonca by sa dalo povedať že ju považujú za najkrajšie dievča na škole a taktiež vie aj spievať. Je celkom slávna a je aj múdra a učí sa dobre...
Z pohľadu Madison: Tma, všade len samá tma. Počujem plač, ale aj nariekanie. Počujem krik, ale cítim aj úžasnú mužskú vôňu. Počkať? Mužskú vôňu? Erik! Do čerta! Alebo Brandon? Či pán Carter? Ja neviem. Tak veľmi by som chcela otvoriť oči. Okej ideme to skúsiť. Jeden, dva, tri. Nič. Počkať? Čo to je?
Píp--píp--píp--píp--píp--píp
Čo je to za zvuk? Bože, je to strašne otravné. Pomaly som však pootvorila oči a ihneď som ich aj zavrela. Udrelo mi do nich silné svetlo.
"Je to vaša vina! Mali ste na ňu dávať pozor! A nie sedieť len tak v triede!" Kričal ženský hlas. Počkať! Mama? Teraz som už oči otvorila naplno a prístroj sa rozpípal viac. Hneď sa pozreli mojím smerom.
"Rýchlo zavolajte doktora!" Skríkol nejaký dievčenský hlas. Počkať! Prečo nejaký? Veď ja to dievča poznám! Ako sa len volá! Do pekla.
Mama ku mne podišla bližšie.
"Už sme tu Zlatko, všetko bude vpohode." Povedala a usmiala sa.
Ja som sa pozerala na postavy, ktoré boli v mojej izbe. Boli tu traja chlapi, jeden z nich bol teda chalan, a tri dievčatá. Posadila som sa a neriešila som ten blbý prístroj, ktorý furt pípal.
"Kto, kto ste?" Opýtala som sa a svoj pohľad premiestnila na tie dievčatá a chlapov+ chalana. Všetci na mňa pozreli s vyvalenými očami. No do izby hneď vtrhol doktor.
"Prosím odstúpte od nej!" Povedal doktor mame a tá hneď odstúpila. Doslova ma priklincoval k posteli, ako keby sme zápasili sumo xd. Vybral baterku a zasvietil mi ňou do oka. Au! si normálny! Potom skontroloval prístroje a napichol mi ešte niečo do ruky. Bože! Sa cítim jak čerpacia stanica krvi. No fakt. Toľko hadičiek vo mne. Ughhhhh!
"Mala by byť vporiadku, ma však krátkodobý výpadok pamäte, ale všetko sa jej postupom času vráti takže žiadne obavy. Poprosím vás aby ste opustili izbu a nechali pacientku odpočívať. Má za sebou ťažkú nehodu." Usmial sa a odišiel.
"My teda pôjdeme." Povedali a venovali mi krátky úsmev.
"Tá blonďavá nech tu ostane." Povedala som a ona sa pozrela na mňa.
"Dobre teda, ale nie dlho." Povedala mamka a tá blonďavá prikývla.
Všetci už odišli a my dve sme tu ostali samé.
"Ako sa voláš?" Opýtala som sa.
"Samanta Vylsonova." Povedala a usmiala sa.
"Poznáme sa asi dobre že?" Opýtala som sa a pozerala som mobil, kde som s ňou mala asi milión fotiek, ktoré som ako vidím spravila cez leto.
"No, boli sme kamarátky, ale nebavili sme sa až tak veľmi, ale cez toto leto sme sa viac zblížili a stali sme sa najlepšími kamoškami." Povedala a zotrela si slzu.
"Ako dlho tu už som?" Opýtala som sa ona zbledla.
"Vieš, ono.... 2 mesiace." Povedala a už sa rozplakala. Ja som stuhla. Čo ten projekt? Čo kamošky?
"A čo ten projekt? A Sisa? Laura? Barbora?" Povedala som zrazu všetko a vyvalila som oči. Ona na mňa pozrela s otvorenou pusou.
"Ja si to pamätám, asi sa mi vracia pamäť." Povedala som a pozrela na ňu.
"No veľa sa toho zmenilo." Povedala a smrkla.
"Uvidíš sama." Povedala a prišla ku mne. Objala ma. Objatie som jej opätovala. Potom však odišla. Ach jaj zase som tu sama.
O dva týždne ma pustili domov. Vždy za mnou chodievala Samanta, Sisa aj Laura. Rodičia tiež. Dnes bol posledný deň, kedy som doma. Zajtra už idem do školy. Večer som si ľahla do postele a ihneď zaspala.
Ráno som za zobudila o 6:30! Do pekla! O 7:00 tam mám byť. Rýchlo som vybehla do kúpeľne a umyla sa. Spravila som si make-up a vlasy som si nechala rozpustené keďže som mala ešte na hlave obväz pre každý prípad. Vošla som do skrine a hodnú chvíľu rozmýšľala čo si oblečiem keď som našla toto
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Tie šaty boli priam dokonale, zobrala som si k nim ešte okuliare, malý batôžtek a topánky na vysokom podpätku takou farbou akou sú šaty. Keď som bola hotová tak som si zobrala kľúče mobil a vyrazila som do školy. Keď som došla pred školu, všetky pohľady spočinuli na mne. Všetci na mňa pozerali súcitne no ja som to odignorovala. Vošla som do triedy a hneď sa porozhliadla. Ako opäť všetci spočinuli pohľadom na mne. Keď som zbadala vzadu v lavici Samantu, ako okolo nej stoja nejaké dievčatá a rýpu do nej uškrnula som sa.
"No kde máš svoju paničku ha?" Opýtala sa jedna. Ja som prišla k nim bližšie.
"Odpáľ ty pijavica, lebo sa postarám o to aby ti tu stoličku napchali do tvojho zadku! Vlastne tam by sa vošiel aj kombajn." Zasmiala som sa a Samanta tiež. Tuším že sa volá Bella, na mňa pozerala ako vyoraná myš a radšej odišla. Posadila som sa a svoj batoh som hodila dole na zem a nohy si vyložila na lavicu, okuliare som mala stále na očiach, takže som mohla pozerať na koho som chcela. Videla som že Erik s jeho partiou na mňa čumeli v jednom kuse.
"Tak čo baby? Čo máme dnes v pláne?" Opýtala som sa ich a oni sa usmiali.
"Stará Val je späť." Zvískli a zasmiali sa.
"To si píšte." Povedala som a nohy som dala radšej späť na zem.
"Inak, ten projekt sa pozastavil, spolužiaci na tom trvali, lebo chceli aby si ho robila tiež, takže povedali že až sa vrátiš tak sa do toho pustíme." Povedala Sisa a ja som sa zasmiala.
"Napriek tomu ako sa chovám, vidno že ma majú radi." Povedala som a zasmiala sa.
"Dobrý deň žiaci!" Zvolal Brandon a ja som sa zasmiala.
"Aaa vitaj Valéria, teba sme tu teda nečakali." Povedal a všetci sa zasmiali.
"No hej nemal Vám kto žrať nervy čo?" Opýtala som sa so smiechom a opäť sa všetci zasmiali.
"To máš teda pravdu. Sadnite si." Povedal a všetci si sadli.
"Takže keď už tu je val, tak by sme mohli pokračovať v projekte čo na to poviete?" Opýtal sa a všetci s úsmevom prikývli.
"Dobre teda, Samanta prosím ťa choď po výkresy." Povedal Brandon a podal jej kľúče.
"Hneď to bude." Povedala a vybehla von z triedy. Po pár minútach sa vrátila.
"Každý z vás dostane tému, a na tú tému budete musieť spracovať náčrt, ktorý bude zahŕňať všetko podstatné. Tažke skupina Val a spol dostane tému, ako postaviť novú budovu, aniž by vznikli nejaké komplikácie, zahŕňa to hluk, pozemok, susedov, atď.
Ďalší............" Začal rozprávať no my sme sa už pustili do toho nášho.
Už ho robíme asi dve hodiny a stále sa tu handrkujeme. Keď tu zrazu som dostala nápad. Prihlásila som sa.
"Prosím Valéria?" Opýtal sa Brandon.
"Mohla by som ísť na wcko?" Opýtala som sa.
"Samozrejme, ale nech ide s tebou Samanta." Povedal a opäť sa venoval písaniu nejakých papierov.
"Ďakujem." Povedala som a obe sme sa vybrali na záchod, po ceste späť do triedy mi však niečo napadlo a ostala som stáť v strede chodby.......
"Val? Čo sa deje? Opýtala sa ma Samanta, keď som chcela odpovedať tak zrazu............
