VaMpIrE LoVe

35.Kapitola

Zobudila som sa na to ako mi je zle. Hneď som vybehla z postele a behala na wc-ko. Tam som pekne vyzvracala celý svoj žalúdok, tuším že aj črevá. Nie sranda. Keď som si opláchla tvár tak som sa samej seba zľakla, keď som sa pozrela do zrkadla. Bola som ako mŕtvola. Uhh!!

"Si vpohode?" Dobehla Samanta a doniesla mi aj uterák.

"Hej, neboj." Povedala som a utrela som si tvár.

"Len mi niečo sadlo asi na žalúdok." Povedala som a zasmiala som sa. No však zrazu mi napadlo niečo čo by mi vživote napadnúť nemalo. Nie! Nie! Nie! Nie! A ešte raz nie! To určite nebude pravda. Nemôžem byť tehotná! Veď som s ním nes...... A do riti! Dobre spali sme spolu ale iba raz. Lenže ste nemali ochranu. Pripomenulo moje blbé svedomie a ja som vyvalila oči. Do riti!!!! To je pravda!!! Fuck!

"Podľa tvojho pohľadu usudzujem, že to nie je nič dobré že?" Opýtala sa ma.

"Máš pravdu! Ale že vôbec! Do riti!" Zahrešila som opäť a buchla rukou do stolíka. Okej! Toto vyriešime. Pôjdem pekne na potrat a on sa to nedozvie. Presne tak!

"Musím ísť do lekárne." Povedala som a Samanta vyvalila oči.

"Si robíš teraz srandu že?" Opýtala sa so smiechom no keď videla ako sa na ňu pozerám hneď sa prestala smiať.

"Ja ťa prerazím!! Prisahám! Ty si si nedávala pozor!!?!!?" Opýtala sa a už vrieskala po mne. Ja som si rýchlo priložila ruky k ušiam lebo sa to nedalo vydržať.

"Prestaň zjapať!" Upozornila som ju a trochu sa skľudnila.

"To mení všetky plány!!!! Chápeš to???????" Opýtala som sa jej.

"Čo chceš robiť?" Opýtala sa.

"Budem musieť odísť!" Povedala som a vložila som si hlavu do dlaní.

"Ja to nechcem hovoriť, ale ak by si išla na potrat tak by sa to nikdy nedozvedel." Povedala a videla som že z toho nie je dva krát nadšená čo hovorí no musela so to povedať.

"Tiež by som rada, ale ja proste nemôžem zabiť to nevinné stvorenie." Povedala som a začala som plakať. Zrazu však do izby vtrhol náš spolužiak Trevor.

"Poďte baby, ide sa na pamiatky." Povedal a následne odišiel.

"Výborne! A my medzi tým ako budeme mať voľný čas zájdeme do lekárne." Povedala a ja som neisto prikývla.

Čakám už 5 minut na wc-ku, kde som si spravila ten test. Len prosím jedna palička!! Prosím, prosím, prosím, prosím!!!! No keď som sa pozrela na výsledok hodila som ten test rovno do koša. Kurva!!!!!

"No tak ako?" Opýtala sa keď som vyšla von. Znovu som začala plakať.

"Je to v riti!" Povedala som a nohou som buchla do steny.

"Mama ťa zabije." Povedala a ja som jej darovala zabíjacky pohľad. Vážne?????!!!! Teraz tu hovoríš o mojej matke?!!

"Ona sa to nesmie dozvedieť... Dobre hovorila že chce byť babkou, ale tak nie v takomto prípade, keď som ešte mladá." Následne som videla tmu.

.............

Zobudila som sa na to že ma strašne bolí hlava. Otvorila som oči a sedela som na stoličke, spútaná so šatkou na ústach a s krvácajúcim nosom. Heh, diky! Poobzerala som sa okolo a vyzeralo to tu ako v nejakom sklade. Zbraň mi zrejme zobrali lebo som ju necítila. Do pekla! Čo teraz!!

"Ale, ale, mačiatko sa prebralo." Povedal niekto a v ruke sa hral s nožom. Vyvalila som oči a začala som sa mykať. Do pekla! Čo sú tie lana z ocele či jakej guty?!!!

"Mala si príjemnú cestu?" Opýtal sa a ja som nahodila pohľad alá vážne?

"Manjahs jshshsuw heusveksks." Zamumlala som cez tu šatku a vedela som že mi bolo rozumieť totálne hovno.

"Nič ti nerozumieť." Zasmial sa a pridali sa ďalší. Super. Kde sa tu do čerta zjavili oni? Zrazu však prišiel človek, ktorý ma z nich všetkých zaujal najviac. Medzi tým mi už dávno dal dole šatku z úst.

"Ty bastard." Precedila som cez zuby. James sa zasmial a zatlieskal.

"Tiež ťa rád vidím, a vidím že máš vkus na zbrane." Zobral do ruky moju zbraň a začal si ju obzerať.

"Len si ju pekne obzri, lebo ochvilku ti jedna guľka z nej preletí cez hlavu." Povedala som a videla som ako doslova všetci vyvalili oči. Hehe.

"Si pekne drzá, odkedy som ťa videl naposledy!" Povedal a dal mi facku. Au! Odpľula som krv a usmiala som sa.

"Ty si ani nič iné zaslúžiš." Povedala som a on sa zamračil.

"Tak takto, dostala si sa už k tým zložkám?" Opýtal sa a ja som prekrútila očami.

"Ak by si ma neuniesol aj by som sa dostala." Povedala som a vedela som že touto odpoveďou sa naštve. Chcel mi dať jednu do brucha no stopla so ho.

"Do brucha nie prosím!!!!" Povedala som to viac nahlas akoby som chcela. Vedela som že teraz som si riadne zavarila. Od tejto chvíle ma má plne v moci.

"Ale, nebodaj!? Hahhaha, oh nie? To vážne?" Opýtal sa a začal sa smiať. Mne bolo zase do plaču. Ako sa mohlo toto stať.

"Vážne čakáš dieťa?" Opýtal sa a ja som bola ticho.

"Ešte mi povedz že je Carterovo a rovno na hodí o zem." Začal sa smiať no keď videl že nič nehovorím tak vyvalil oči. Razom bol u mňa a surovo mi chytil bradu a zdvihol moju hlavu tak aby som sa pozerala naňho.

"Ty si zo mňa robíš srandu?!!!?!" Začal tam po mne zjapať a videla som na niektorých, že im je ma ľúto.

"Mala si sa dostať do jeho zložiek, ale ty namiesto toho si dáš od neho spraviť decko? Môžeš byť ty ešte blbšia? Rebeka by sa teraz nad tebou zhrozila." Povedal a vtedy do mňa vstúpil veľký hnev.

"Ty jej meno neber do úst! Ty......" Nedopovedala som lebo som dostala ďalšiu facku.

"A tvoj brat? Ako sa volal? Brandon?" Opýtal sa a ja som stuhla. Čože? Brandon? Pozrela som naňho šokovane.

"Ten bastard mal šťastie že sa zachránil." Povedal a ja som neverila čo počujem. Všimol si môj pohľad a jeho oči priam vraveli že čo sa tak pozerám?

"On žije?" Opýtala som sa stále šokovane a ignorovala som to že mi tečie krv z nosa.

"Samozrejme! Ten bastard sa stihol zachrániť a teraz ho ani za boha neviem nájsť a doraziť! Viem však že s vami nie je v spojení čo je škoda hahah, lebo som si myslel že sa ti ozval. No čo je ešte stále pre teba hrdinom?" Opýtal sa ma a ja som bola stále v šoku.

"On pre mňa ostane hrdinom navždy." Povedala som a videla som ako sa nasral. Potom nabil zbraň a namieril ju na mňa. No skôr než stihol vystreliť ho niekto prerušil.

"James!" Oslovil ho mne už známy hlas. Brandon. Všetci sa pozreli jeho smerom a ja som stále nechápala. No po Jamesovej vete mi hneď všetko došlo.

"To si snáď robíš srandu! Hahaha Brandon! Teraz ťa konečne môžem po toľkých rokoch doraziť." Povedal a ja som vtedy pochopila, otočil sa a namieril zbraň naňho. To stretnutie pred mojím domom hneď v prvý deň školy, ten projekt, tento pobyt. On ma našiel. Hľadal ma, a ten prvý deň si to chcel overiť. Predo mnou stál môj braček, môj starší braček, ktorého som vôbec nespoznávala. Stále som na toto všetko pozerala vo veľkom šoku. Jeho pohľad bol stále na mne, nebál sa že by ho James zabil. Svoj pohľad mal stále na mne a doslova vravel ako ho to všetko mrzí.

"Takže hrdličky, posledné slová?" Ozval sa James a ja som naňho pozrela, bol mi otočený chrbtom.

"Zhor v pekle." Povedala som a potom padol výstrel..........