VaMpIrE LoVe

40.Kapitola

"Vieš v ten večer, keď sa stala tá vražda Rebeky a potom som zmizol aj ja. Je pravdou že nebyť Cartera tak by som už nežil." Chcela som niečo povedať no pokračoval ďalej.

"Vtedy keď si pribehla som sa strašne zľakol, čo sa ti stalo. No keď zrazu začal niekto búchať na dvere tak som tomu nechápal. Vyšiel som von a vtedy som ho videl. Bol odomňa rozhodne vyšší, ale aj tak som nepreukázal strach, čo ho mierne prekvapilo. Tak som mu povedal nech ti dá pokoj a nech si dovoľuje na seberovných. Len ma vysmial a otočil sa, že ide na odchod, ja som si to myslel no nedávalo mi to zmysel tak som tam ostal stáť a čakal, že zaútočí. Zrazu sa otočil späť a vytiahol na mňa pištoľ. Ja som začal ustupovať a tým som išiel ďalej od nášho domu. Dostali sme sa až niekde do tmavej uličky alebo do parku už si na to presne nespomínam no potom zrazu vystrelil a ja som spadol. Krvácal som veľmi. Nebola šanca, že by som to prežil. No Boh mal so mnou iné plány. Vtedy som počul niekoho ísť. Mohol to byť muž nie príliš mladý ale ani nie starý. Asi v mojom veku. Keď ma našiel ležať na zemi hneď sa ma pýtal čo sa stalo. Len tak tak som mu to povedal. No cítil som že ochvíľku zomriem. Začal som pociťovať akoby takú úľavu. No v tom som pocítil strašnú bolesť na krku a potom už si len pamätám ako som sa prebudil u nejakých cudzích ľudí. Keď som zistil že som Upír.... Áno dobre počuješ! Len sa nezľakni." Povedal a vyceril na mňa svoje zuby. Ja som šokovane sledovala jeho a aj jeho tesáky.

"Keď som to zistil snažil som sa ovládať a kontrolovať svoj smäd. Lenže zrejme tým, že som prešiel premenou tak som zabudol na svoj starý život a začal som žiť znovu. Netušil som o tom, že mám sestru. No keď som sa opäť stretol s Carterom a zamestnal som sa uňho stali sme sa po čase aj dobrými kamošmi. Teda najlepšími. Potom nám prišla jedna veľká zákazka, na ktorú sme potrebovali architekta, ktorým je tvoj otec lenže niečo sa tam posralo takže sme potrebovali aj dobrú právničku, ktorou je opäť tvoja mama, a vtedy som zohnal na nich kontakt. Prišiel som k vášmu domu a zazvonil. Čakal som že mi otvorí niekto z nich, no keď si otvorila ty ostal som šokovaný. Nečakal som že majú dcéru. Teraz to bude možno smiešne, ale prv som sa zaľúbil. Áno je to pravda. Lenže potom som pociťoval taký čudný pocit že ťa ľúbiť nesmiem. Nie takým spôsobom, ale iným. Potom som postupom času však zistil že si moja sestra.... Povedal mi to aj sám Carter, keď si bol istý že to už znesiem. Ja som mu vtedy neveril no musel som byť nejako s tebou v spojení a vtedy do rany prišiel ten projekt. Prihlásil som sa naňho ako dobrovoľník a vedel som že ťa budem stretávať každý deň. Vždy keď som ťa videl ako sa smeješ a ako sa správaš. Strašne si sa podobala mne. Respektíve tomu aké somariny som robil aj ja, keď som bol mladý. A vtedy som si spomenul na niečo z mojej minulosti. Chcel som od teba sľub aby si nikdy neprestala spievať. Vtedy som si už bol na 100% istý že si moja sestra. No keď som ťa v ten deň videl v kaluži krvi na zemi v škole tak som sa preniesol do toho momentu kedy sa mi stalo to isté. Neváhal som a kým Samanta odbehla pre mobil aby zavolala záchranku a ešte nikto nebol na chodbe daroval som ti trochu mojej krvi, ale nie veľa. Takže si našťastie bola v kóme len krátko vďaka mojej krvi. Vtedy by som spravil aj nemožné aby som ťa zachránil. Veď som ti to predsa sľúbil. Vždy ťa budem ochraňovať, pokiaľ budem žiť." Dohovoril dlhší monológ a doslova mi vybil slova z úst. Nezmohla som sa nič povedať. Prišla som k nemu a videla som v jeho očiach zmätok. Nevedel čo chcem spraviť. Skôr než stihol zaregistrovať som sa mu hodila okolo krku a moje oči už dávno boli zaplnené slzami.

"Ľúbim ťa braček." Pošepkala som mu. On mi objatie hneď opätoval.

"Aj ja teba sestrička." Povedal a dal mi pusu na čelo. Zrazu som sa však od neho odtiahla, lebo mi niečo došlo.

"Carter je tiež upír!!!!" Zvýšila som mierne hlas, ale dávala som si pozor aby som nekričala. Brandon sklonil hlavu a nič nevravel. To snáď nie!!!

"To nemyslíš vážne!" Povedala som a chytila som sa za hlavu.

"Takže Lucas bude taký ako on?!" Opýtala som sa a Brandon sa vtedy na mňa pozrel.

"Takže Lucas je vážne jeho?" Opýtal sa aj keď podľa mňa to vedel len si to chcel overiť na 100%. Ja som prikývla.

"Zrejme áno, potomkovia upírov väčšinu dedia silu po ich rodičoch. Len teraz neviem. Ty si človek a on upír." Povedal a zrazu sa domom ozval zvonček.

"Valéria!!! Máš návštevu." Zakričala na mňa mama a ja som ukázala Brandonovi nech tu počká.

"Už idem!" Odkričala som z chodby a išla som dole. Keď som prišla do obývačky tak tam sedel Carter a na jeho nohe sedel Lucas. Ostala som tam tak chvíľku stáť a pozerať na nich aká by sme bola krásna rodinka. No potom som si uvedomila že upíri dokážu čítať myšlienky tak som rýchlo prestala.

"Carter." Oslovila som ho a on sa vtedy na mňa pozrel. Malého zobral na ruky a podišiel ku mne. Zobrala som si ho a pozrela naňho čo tu chce.

"Čo tu robíš?" Opýtala som sa. On sa stále pozeral na mňa a nevravel nič.

"Mohli by sme sa porozprávať niekde v súkromí?" Opýtal sa a ja som neisto prikývla. Malého som dala späť mame a išla som s Carterom von pred náš dom.

"Už všetko viem." Povedala som a prekrížila som si ruky na prsiach.
Zrazu sa otočil a pritlačil ma o stenu na našom dome.

"Čo všetko?" Zašepkal mi do ucha a ja som sa začala cítiť tak ako keď som ho prvý krát videla. Bože! Čo to trepeš! Drž hubu!

"To že si upír." Povedala som a vtedy som zbadala že ostal šokovane pozerať no následne sa aj zasmial...........