VaMpIrE LoVe

32.Kapitola

Ráno som sa zobudila na mierny buchot. Pozrela som sa na hodinky a bolo 4:20?!!! Kto do pekla robí rachot o takomto čase! Vyšla som z izby a išla dole do kuchyne, kde, keď som nakukla tak som zbadala Hope a nejakého chalana ako sa bozkávajú a omylom zhodili vázu.

"Pššššt! Inak zobudíme Cartera!" Povedala a chalan sa zasmial.

"Dobre." Zasmial sa a až teraz som zistila kto to je.

"No to snáď....." Nedopovedala som lebo vtedy sa akurát otočili mojím smerom, no mne dal niekto ruku na ústa a stiahol ma za roh skôr než si ma stihli všimnúť.

"Nič to nebolo! Pokračujme!" Povedal Erik a ja som neverila vlastným ušiam. Ten zmrd! Tak na to zabudni chlapče! Naša dohoda padá! Kým som sa ja hádala sama so sebou zabudla som na to že niekto ma stále drží. Inštinktívne som tú osobu od seba odstrčila a pozrela sa kto to je. Carter!!!!!!

"Čo do...." Opäť som nedohovorila, lebo mi dal ruku na ústa.

"Buď ticho inak ťa budú počuť!" Povedal a ja som sa zamračila.

"A my si odkedy tykáme!?" Opýtala som sa ho šepotom a pozerala naňho zamračene. On sa uškrnul a oprel o stenu.

"Odjakživa." Povedal ľahostajne a ja som naňho pozrela s úžasom. Egoistický, namyslený.......

"Ako to že ti to nevadí?" Opýtala som sa ho a čakala som čo mi povie na situáciu, ktorá sa odohráva len pár metrov od nás.

"Jednoducho, nie je to moja priateľka." Povedal ľahostajne a mne spadla sánka. Ale veď!!!!!

"Veď sa predstavila ako tvoja priateľka." Povedala som na svoju obranu lebo sa na mne začala zabávať.

"Áno, aby ste odomňa dali ruky preč, aj keď je to moja vec s kým sa bavím no lenže jak milé nás príde pozrieť ešte moja matka tak to bude hotové peklo. Tá ju ma strašne rada. Totižto Hope bola kedysi moja snúbenica." Keď to povedal mala som chuť si roztrieskať hlavu o stenu.

"A vôbec! Neviem prečo ti to vlastne rozprávam!!" Povedal a zamračil sa.

"A vlastne čo tu o takejto neskorej hodine robíš?" Dodal zamračene.

"Tak to pardon! Pán namyslený!! Ja nemôžem zato že nemôžem spať kvôli TVOJEJ hlučnej frajerke. Takže si ju buď stíš mne už hociakým spôsobom alebo ju odtiaľto vyhoď! Adiós!" Povedala som a išla som preč. Čo to malo do pekla znamenať? Keď som prišla späť do izby tak som čo najtichšie vošla do postele a ani neviem ako no zaspala som. Ráno som sa opäť zobudila lebo ma bolelo hrdlo, išla som do kuchyne a vzala som si lieky a zapila ich vodou.

"Ranné vtáča?" Opýtal sa niekto a až som poskočila.

"Ty ma raz vážne privedieš do hrobu." Povedala som ironicky a pozrela som sa na Cartera, ktorý sedel za stolom a čítal noviny. Na hlave mal okuliare a musím uznať že vyzeral vážne zlato. Rozplývala som sa tu už asi hodnú chvíľu keďže mi zamával pred očami.

"Zem bola Valériu." Oslovil ma a ja som pretočila očami na čo sa zasmial.

"Ha ha." Zasmiala som sa ironicky na čo sa do kuchyne dovalili aj ostatný spolu s Hope, ktorá ma vraždila pohľadom. Primkla som pery do rovnej čiary a išla som k Samante. Keď som sa pozrela na Cartera práve sa olizoval s Hope. Urobila som znechutený face a prstom ukázala na svoje ústa: bleeee. Daroval mi zabíjacky pohľad a ja som sa uškrnula.

"Takže baby ako ste spali?" Opýtala som sa ich.

"No my fajn, ale čo ty? Kde si bola v noci?" Opýtala sa Samanta a ja som opäť vypŕskla vodu z úst.

"Ehhh, bola som na wc-ku." Povedala som a keď som očkom hodila po Carterovi tak jeho pohľad vravel: 1:1 a uškrnul sa. Zamračila som sa no hneď som sa venovala babám.

"Jasné, na wc-ku si strávila dobrú pol hodinu? Čo si tam také robila?" Opýtala sa Samanta a ja som jej darovala pohľad: alá vážne?

"Prepáč, len ma to zaujíma." Jemne do mňa šťuchla a ja som sa opäť pozrela na Cartera. Ten sa už veselo bavil s Hope a ja som sa išla pozvracať ako sa naňho lepila. Heh, Valika! Asi žiarlíš! Ozvalo sa moje svedomie a hneď na to dostalo facku. Zrazu sa do kuchyne dovalil Erik a ja som doslova vyskočila zo stoličky na čo sa na mňa pár našich spolužiakov pozrelo čudne a hneď som Erika odtiahla za roh.

"Čo je? Nebodaj si to chceš rozdať?" Opýtal sa a uškrnul sa. Hneď som mu strelila a keď mi chcel úder vrátiť tak som sa uhla.

"Byť tebou to ani nerobím! Lebo nechceš aby sa niečo dozvedel pán Carter že?" Opýtala som sa a tajomne som sa usmiala. Jemu úškrn z tváre hneď zmizol.

"Čo tým myslíš?" Opýtal sa a poobzeral sa či nás nikto nepočuje.

"Povedzme že som dnes videla to čo som vidieť nemala." Usmiala som sa a ďakovala som bohu že som si spravila aj dôkaz. Hehe! O tom ešte nevie. Erik vyvalil oči no potom sa opäť ušknrul.

"Myslíš že bude veriť tebe alebo mne?" Opýtal sa a vtedy som vytiahla mobil a ukázala fotku. Mali ste vidieť ten ksicht! Priam ho išlo poraziť.

"Ty malá suka!" Precedil cez zuby a chcel mi mobil vytrhnúť no ja som ho šikovne odložila.

"Takže urobíme dohodu." Povedala som a usmiala som sa. Nasrato na mňa pozeral a prikývol.

"Ja to nepoviem Carterovi a tým pádom padá aj naša dohoda, a taktiež budeš mlčať o tom bozku inak ťa čakajú zlé časy." Povedala som a usmiala som sa.

"Fajn!" Zavrčal a drgol do mňa, keď odchádzal. Wuiiihaa!!! Konečne som vyhrala aspoň niečo. Pobrala som sa späť a Carter mi hneď venoval pozornosť. Chvalabohu že nevie čítať myšlienky lebo ak by vedel asi by som skolabovala. Nie len kvôli tomu že moje vnútro ho vychvaľuje aký je sexy atdd... Ale hlavne kvôli tomu aký mám problém a hlavne tá dohoda s tým neznámym mužom/ženou? Ani neviem kto to je, ale keďže chcú Cartera zničiť tak to nebude nič dobré. Preto si máš od neho Valéria držať odstup! Lenže ty nie! Ty si mu rovno musela skočiť do postele ach bože! Vidíte? Už sa hádam aj sama so sebou! Ja som zrelá na psychiatriu! Začala som teda jesť, lenže niekto zazvonil na dvere. Keďže sa nikto nemal k tomu ísť otvoriť tak som sa postavila ja. Lenže keď som otvorila dvere a pozrela sa na postavu predo mnou tak to už nemohlo byť ani horšie.

"A do riti." Zakliala som potichu.

"Tiež ťa rád vidím." Povedal.................