Valéria si žije spokojný život, tak ako každý iný študent v jej veku. Má veľa kamarátov, svojho priateľa, dokonca by sa dalo povedať že ju považujú za najkrajšie dievča na škole a taktiež vie aj spievať. Je celkom slávna a je aj múdra a učí sa dobre...
Keď som sa otočila do zadu všimla som si že Carter od nás nie je ďaleko. Hneď som sa otočila do predu a modlila som sa nech to nepočul. No opäť som mala taký zlý pocit. Nasadli sme do auta a tento krát sme išli k nejakej pamiatke.
"Takže táto pamiatka je najstaršia tu u nás, vraví sa jej socha prianí, budete si niečo priať a ak sa vám bude zdať že sa socha pohla vaše prianie sa vám splní." Povedal a všetci sme sa pozreli na tú sochu. Ach bože keby som tak bola normálna a toto všetko by bol iba sen, bola by som normálne dievča, ktoré nevie spievať a mala pokojný život. Keď som sa ako tak dívala na tú sochu zdálo sa mi že sa pohla. Okej už asi blúznim. Potriasla som hlavou a išla som preč.
"Teraz pôjdeme do centra, kde budete mať 2 hodiny na to aby ste si niečo kúpili, alebo aby ste si aspoň prezreli centrum. Ja si medzitým niečo vybavím." Povedal Carter a hnal nás do áut. Keď sme nastúpili tak cesta trvala asi 30 minút.
"Sme tu!" Prehlásil a ja som ďakovala bohu. Vážne som sa v jeho prítomnosti cítila čudne. Čo bolo však ešte čudnejšie tak to bolo to že za celú cestu sa na mňa ani raz nepozrel a ani sa ma nič nepýtal. Mala by som byť za to rada, lenže ja som nebola. Trápilo ma to a ani neviem prečo. Vystúpili sme z áut a pred centrom sa s nami rozlúčil.
"Takže vidíme sa o dve hodiny." Povedal a následne odišiel.
"Tak poďte baby!" Povedala Laura a my sme išli za ňou. Boli sme už asi v piatom obchode a ja som si zatiaľ nič nekúpila. Baby už boli nabalené akokeby mali odísť na 5 rokov preč. Ja som však mala čudný pocit. Cítila som že ma nejako bolí hrdlo.
"Baby, zabehnem do lekárne." Povedala som a skôr než sa ma stihli opýtať, prečo som odišla. Lekárňu som našla pomerne rýchlo.
"Dobrý deň." Pozdravila som.
"Dobrý, čo to bude? Tehotenský test alebo niečo iné?" Opýtala sa a ja som vyvalila oči. Cítila som že niekto ma sleduje.
"Nie pre boha, haha ste ale veľmi vtipná. Len niečo na hrdlo. Mám pocit že ho mám asi zapálené." Povedala som a ona sa usmiala.
"Nech sa páči, bude to 4,20€." Vyvalila som oči a zaplatila som. Drahšie sa ešte nedalo vybrať? To je tak milé dámy a páni, nikdy nedávajte predavačke aby Vám doniesla liek!!!! Vyberie Vám ten najdrahší aby niečo zarobila! Neriešila som to a hneď som si dala tu tabletku do úst a začala som ju cmúľať.
"Som späť." Prehlásila som a baby sa zaškerili. Ajaj, toto neveští nič dobré.
"Poď niečo sme našli!" Zvískla Samanta a už mi to podávala do ruky. No tak to prrr.
"To na mňa nedostanete. Za žiadnu cenu." Usmiala som sa no oni nahodili diabolský úsmev a ja som stuhla. Tak dostanete! Ste samé prekvapenie! Po 20 minútovom trápení to na mňa navliekli:
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Cítim sa v tom ako......" Nedopovedala som pretože všetky dobre vedeli čo myslím.
"Nepreháňaj! Pristanú ti!" Povedala Sisa a usmiala sa.
"Berieme ich!" Dokončila Samanta a ja som vedela že už nebolo kam újsť. Musím povedať sú fakt krásne.
"Tak fajn." Vydýchla som porazenecky a išli sme k pokladni. Keď som predavačke podala šaty tak sa zrazu k nám prihovorila.
"Dobrý výber! Tieto šaty nám prišli ešte iba dnes a už sa vypredali ste šťastná žena." Povedala a usmiala sa na mňa. Ja som na ňu pozrela nechápavo. Ako to myslela?
"1,500€ prosím." Keď povedala tú sumu tak so mnou skoro hodilo o zem. What???? Otočila som sa vražedne na Samantu a podala predavačke kreditnú kartu. Samanta na mňa hodila nevinný face. Veď počkaj! Keď sme vyšli z obchodu tak som sa zastavila.
"Nemôžem uveriť že len v jednom obchode som dala za šaty 1,500€!!! Čo to bude v ďalšom? 10,000€??????" Začala som tam na nich kričať potichu aby nás okolo idúci nepočuli.
"Ale uvidíš Carter z nich bude na mäkko." Povedala a mávla rukou. Ja som vyvalila oči.
"Akože ako že z nich bude na mäkko?" Opýtali sa baby a pozreli sa čudne na mňa aj na Samantu. Ak by som mohla zakopem sa pod tie kachličky tu v centre. Vraždila som Samantu pohľadom.
"No dali si pusu v galérii." Keď to povedala asi ma už po druhý krát hodilo o zem. To nemyslí vážne!
"Aaaaa!!!!! Prečo si nám to nepovedala?" Zvískli radosťou no všimla som si že Sisa nejavila až také nadšenie ako Laura a Samanta. Nechala som to teda tak a zasmiala som sa.
"Neviem asi som sa bála vašej reakcie." Povedala som a pozrela som na Samantu.
"Nemala si sa čoho báť my sme radi." Povedala Laura a Sisa prikývla no už sa neusmievala. Musím zistiť čo sa deje. Pobrali sme sa už teda pred centrum lebo už sme mali iba 20 minút. Keď sme tam prišli už tam bol skoro každý až na Erika a jeho partiu. Kde je ten idiot? No nečakali sme dlho a zahliadli sme ho ako flirtuje s nejakou babou. Chudák ona! Aj ona je tak naivná ako som bola ja. Po pár minútach už prišiel Carter.
"Vy ste vykúpili celé obchodné centrum?" Zavtipkoval na čo sa všetci zasmiali. Podávali sme mu naše tašky a on ich uložil do kufra. Nasadli sme do áut a vyrazili sme späť k nemu domov. Keď sme prišli každý si zobral svoje veci a odniesol si ich do izby. Po ceste do našej izby som stretla to dievča na chodbe. Pokračovala som ďalej no zrazu jej ruka spočinula na mojej a tým ma donútila zastaviť. Priblížila sa ku mne až nebezpečne blízko.
"Nemysli si že neviem čo máš v pláne! Varujem ťa! Daj od neho ruky preč." Pohrozila mi a stále bola pri mne nebezpečné blízko.
"Neviem o čom to hovoríte." Povedala som a videla som že chce niečo povedať no zrazu ju niekto odomňa odtiahol.
"Hope, daj jej pokoj." Povedal Carter a ja som sa rýchlo pobrala do našej izby, kde už bola Smanata a skúšala si opäť svoje oblečenie. Čo to malo znamenať? Dúfam že nevie čo sa medzi nami stalo inak by to bolo ešte horšie než to je.......
