Valéria si žije spokojný život, tak ako každý iný študent v jej veku. Má veľa kamarátov, svojho priateľa, dokonca by sa dalo povedať že ju považujú za najkrajšie dievča na škole a taktiež vie aj spievať. Je celkom slávna a je aj múdra a učí sa dobre...
Prebieha zatiaľ druhá hodina a ja už mám toho plné zuby, baby sa na mne zabávajú, zatiaľ čo ja sedím úplne na kraji lavici a snažím sa ignorovať ten fakt, že vedľa mňa sedí William Carter! Najbohatší človek na tejto planéte! Akože iné miesto si fakt vybrať nemohol? Mohol ak by nejaké bolo ty blbka. Ozvalo sa moje svedomie a ja som ho mala chuť zabiť. Ale malo pravdu.
"Takže, prečo ste sa prišiel pozrieť ako prebieha študentský život?" Opýtala som sa a ani som naňho nepozrela. Doslova som sedela ako skamenelina, ktorá sa nepohla snáď milión rokov. Však kamene sa nehýbu pre boha Valéria ty sprostejšia byť už nemôžeš!
"Chcel som spoznať ako to u študenta prebieha, keďže som to nikdy nezažil." Odpovedal a ja som doslova vyvalila oči. Až teraz som sa odvážila otočiť naňho zrak. To si robí srandu?
"Nie, nerobím si srandu." Zasmial sa a pozrel na mňa. Počkať??? Ja som tú vetu vyslovila nahlas? Nezdá sa mi no nebudem to teraz riešiť.
"Tak toto som nečakala." Povedala som úprimne zatiaľ čo on sa bavil na mobile. Pchee! Haloo? Ja som duch alebo čo???!!?! Viac sme sa už nerozprávali. Skončila posledná hodina a ja som si vydýchla, že konečne vypadnem no osud mal so mnou iné plány. Keď som zabuchla skrinku, tak som zbadala Lucasa?!
"Ahoj?" Oslovila som ho a on sa na mňa otočil.
"Ahooj." Odzdravil a objal ma. Ja som mu objatie opätovala.
"Čo ty tu?" Opýtala som sa a on sa usmial.
"Prestúpil som na túto školu a čo je ešte lepšie dali ma do tvojej triedy!" Povedal a mne sánka spadla niekde až na podlahu. To je pekne v riti!
"Tak to je super, hehe." Zasmiala som sa a modlila som sa aby ma niekto práve teraz zabil.
"Tak ja idem vidíme sa zajtra." Povedala som a rýchlo som utekala preč. Do pekla!!!! Prečo sem prišiel? Teraz to všetko komplikuje. Do riti! Spamätaj sa Valéria! Nie je prvý ani posledný! Ani som si nevšimla kedy začalo pršať a ja som bola úplne mokrá. Super, vlasy som mala nalepené na celom ksychte a to nehovorím o tom tričku, ktoré sa mi lepilo na celé telo. Zrazu však pri mne zastalo biele Lamborghini a už to nemohlo byť ani horšie.
"Nechcete si nasadnúť?" Opýtal sa Carter a ja som preklínala snáď všetko čo existuje. Pozrela som naňho ako ma skenuje pohľadom a v duchu som mu dala facku. Nasadla som teda do jeho auta no až neskôr som si uvedomila že som mu totálne zamočila sedadlo. Hups.
"Ehmm, zaplatím Vám to." Povedala som a on sa zasmial.
"To nebude treba." Povedal a svoj zrak nespúšťal z cesty.
"Ale áno, len mi povedzte koľko to bude stáť." Povedala som a stále ho nenápadne sledovala.
"Vážne to nie je potrebné." Prehovoril a stále sledoval cestu. Arggghh!!!! Však počkaj. Zastal pred mojím domom a ja som vystúpila.
"Vďaka." Poďakovala som zatvorila som dvere a išla som dnu do domu. Veci som hodila na zem no zrazu niekto zaklopal na dvere. Keď som ich otvorila ani som sa nenazdala a už som bola na nich prilepená ako lepidlo.
"To prekliaté tričko je na tebe také obtiahnuté že mi z toho už stojí odkedy si nastúpila do toho prekliatého auta." Zašepkal mi do ucha a potom sa presunul späť k mojim očiam. Následne skĺzol na moje pery a ja som vedela koľká bije! Och bože! Než som stihla zareagovať tak sa prisal na moje pery a ja som skoro zomrela. Jeho pery boli také mäkké a proste úžasné! Samozrejme bozkávať sa vedel, pretože povedzme si úprimne je to Carter že? Určite ich už mal fúru. Mokré tričko mi pretiahol cez hlavu a ostala som tam už iba v spodnom prádle. Neviem čo mi to napadlo. Mala by som ho stopnúť! Ale prečo som to nespravila? Neviem, na túto otázku nepoznám odpoveď vôbec. Než som sa stihla spamätsť bola som už totálne skoro nahá.
"Nepáči sa mi že máš na sebe oblečenie." Povedala som a on sa na chvíľu zastavil a pozrel na mňa. Potom sa rozosmial. Och bože! Ten smiech! Okej dosť! Nesmieš sa zamilovať. Nesmieš! Nie nie nie, no úprimne povedzme si že už je asi neskoro?! Kým som ja uvažovala on sa už dávno stihol vyzliecť a jeho veci leteli niekam k tým mojim. Zdvihol ma a ja som si nohy obmotala okolo neho, potom ma odniesol do mojej izby a tam ma položil na posteľ. Svojimi perami blúdil po celom mojom tele až došiel tam, kde som ho chcela asi najviac. Zdvihol ku mne svoj pohľad a ja som sa z neho skoro spravila aj bez jeho pomoci. Mali ste vidieť ten pohľad, ktorý vravel že už mi neújdeš! Teraz si celá moja! Pane bože! Keď mi tam vošiel jazykom myslela som že už to lepšie byť nemôže. Och
"Pane bože!" Zastonala som potichu. Cítila som ako sa usmial. To mi na tom pridávalo ešte viac. No keď k svojmu jazyku pridal aj prst myslela som že umriem.
"Au-u-u." Zaaukala som lebo prv ma to zabolelo. Zrazu prestal a pozrel na mňa.
"Máš to po prvý krát?" Opýtal sa dalo by sa povedať s miernym šokom. Ja som musela byť snáď červená až na zadku a prikývla som, keďže som bola minule na prehliadke a potvrdilo sa že ešte som s nikým nespala, ani s tým týpkom na tej párty. Z jeho pohľadu som nedokázala nič vyčítať, ťažke som čakala čo bude ďalej. Potom pokračoval. Keď to dokončil tak sa vrátil k mojim perám a opäť im venoval svoju pozornosť. Zamestnával ma tak hlboko až som si neuvedomila kedy do mňa vnikol. No bol to neopísateľný pocit, ktorý by chcel zažiť asi každý.............
Ráno som sa zobudila na to ako ma bolí hlava. Posadila som sa a zistila som že.... Tak moment! To nebol sen?????!!! Pane Bože!!! Ja som sa vyspala s Carterom!!!! Och nie!!!! Nie, nie, nie!! Čo som to spravila? Pane bože!!!!! Nieee!!!! Išla som si spraviť rannú hygienu a potom som išla do sprchy. Tam dole to dalo na seba upozorniť no dalo sa to zniesť. Podišla som ku šatníku a vybrala som si:
Hoppla! Dieses Bild entspricht nicht unseren inhaltlichen Richtlinien. Um mit dem Veröffentlichen fortfahren zu können, entferne es bitte oder lade ein anderes Bild hoch.
Keď som prišla do školy tak som rýchlo išla do triedy, kde už boli všetky baby a Samanta ma už čakala. Keď som k nej prišla tak som ju silno objala! Potom aj ostatné baby.
"Val? Si pohode? Vyzeráš nejako vystrašene, si bledá! Je ti dobre?" Pýtali sa jednu otázku za druhou.
"Som vpohode." Usmiala som sa a baby sa otočili do predu. Samanta😚❤️ Tak čo spôsobilo tu tvoju dobrú náladu. Alebo skôr kto? Keď som si prečítala sms-ku tak som vyvalila oči a pozrela na ňu. Môj pohľad vravel že cez prestávku a ona prikývla. Keď zazvonilo tak som Samantu rýchlo vytiahla na nohy a išla som s ňou na wc-ka.
"No tak počúvam." Povedala a zaškerila sa. Ja som na sucho prehĺtla.
"Ale sľub mi že nebudeš vyvádzať." Povedala som a ona sa usmiala.
"Okej." Odpovedala a naznačila nech začnem rozprávať.
