Valéria si žije spokojný život, tak ako každý iný študent v jej veku. Má veľa kamarátov, svojho priateľa, dokonca by sa dalo povedať že ju považujú za najkrajšie dievča na škole a taktiež vie aj spievať. Je celkom slávna a je aj múdra a učí sa dobre...
Ráno som sa zobudila s neutrálnou náladou. Obliekla som si
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Samozrejme okuliare k tomu nechýbali. Dala som si slúchadlá do uší a išla som do školy. Keď som vkročila do areálu videla som už dievčatá pri vchode.
"Ahoj." Pozdravili sa mi no ja som ich úspešne odignorovala. Prišla som do triedy a sadal som si až úplne do zadu do voľnej lavice. Všetko som hodila na zem a počúvala pesničky ďalej. Dievčatá vošli do triedy, niečo si hovorili a potom si sadli na naše miesta. Samanta sa cez hodinu pár krát na mňa otočila no ja som jej nevenovala žiadny pohľad.
"Príklad nám príde vypočítať Valéria Monteco." Povedala a ja som prišla pred tabuľu. No vzala som si kriedy do ruky, ale písať som nič nenapísala. Pozrela som sa na triedu a potom na učiteľku. Kriedu som položila späť a sadla som si späť do lavice. Všetci na mňa pozerali v šoku.
"Dnes to je za 5 Valéria." Povedala učiteľka. Ja som si zobrala veci a vyšla som von z triedy. Kašlala som na školu. Teraz má najviac trápil ten telefonát čo som včera počula. Čo myslel Brandon tým že ak sa dostane k Samante bližšie tak to spraví? Prišla som až pred park. Už to mám všetko u prdele. Vyriešim to raz a navždy. Prechádzala som parkom a opäť tam boli tí chlapi, no keď si ma všimli tak mi uhli z cesty. Huh? Tedaa, až teraz som si všimla ako boli dobytí.
"My sme ešte neskončili." Jeden za mnou zakričal a ja som zastala. Otočila som sa k nemu a dala som si dole okuliare.
"Ja mám taký pocit že áno." Povedala som a nasadila som si okuliare späť. Potom som sa vybrala preč, no keď som prechádzala tým parkom, narazila som na miesto, kde nás včera prepadli. Však zaujalo ma niečo čo sa tam trblietalo. Podišla som bližšie a našla som tam ležať toto
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Zdvihla som to lebo to svietilo na červeno. Čo to môže byť? Rýchlo som to vopchala do vrecka a pobrala som sa preč. Keď som prišla domov sadla som si v obývačke na gauč a položila som to na stôl. Stále to svietilo. Keď som sa na to pozrela tak som zistila že je to nejaká svietiaca guľôčka, lenže vyzeralo to že je v nej krv, ktorá je osvietena, alebo čo. Pane bože! Mala by som zájsť na psychiatriu! Asi nie som v poriadku. Nechala som to teda na stole a išla som si ľahnúť. V noci som sa zobudila na čudný pocit. Zišla som dole a v obývačke bolo príliš veľké svetlo. Vychádzalo z toho náhrdelníku.
"Do pekla! Čo to je!" Povedala som si sama pre seba. Vyšla som hore do izby a išla som po notebook. Potom som s ním išla dole do obývačky a začala som googliť. No to čo som všetko povyhľadávala ma normálne prekvapilo. Viem, kto o tom bude niečo vedieť. Išla som si teda ľahnúť.
Ráno som sa zobudila o 9:00 povedala som si že si dám voľno celý týždeň od školy a zistím viac čo sa to tu deje! Zobrala som ten náhrdelník a dala som ho do kabelky. Obliekla som si
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
A vybrala som sa do Carterovej firmy. Keď som prechádzala recepciou zastavila ma recepčná.
"Prepáčte, ale dostala som príkaz že ak Vás tu ešte niekedy uvidím tak vás mám poslať preč." Ignorovala som to a išla som ďalej. Čakala som na výťah a vyviezla som sa až na úplne horné poschodie. Vtrhla som do jeho kancelárie bez klopania a zamračil sa keď ma videl.
"Neviete klopať?" Opýtal sa a ja som už bola tak vytočená že ak by som dokázala zabíjať tak niekoho zabijem.
"Na klopanie ti teraz seriem, kde je?" Zvýšila som hlas a videla som v jeho tvári jasný šok ako si dovoľujem sa s ním takto rozprávať.
"Neuver....." Dnu vtrhol Brandon no keď ma videl nedopovedal.
"Čo sa deje? Valéria? Prečo nie si v škole?" Opýtal sa a ja som stratila kontrolu už úplne.
"To ťa zaujímať nemusí! Čo mal znamenať ten hovor predvčerom? A čo je do pekla toto!" Vytiahla som ten náhrdelník a hodila ho na ich stôl. Doslova vyvalili oči a pozreli sa na mňa.
"Viem že to má niečo spoločné s upírmi!!!" Už som zjapala.
"Hlavne kľud!" Povedal Brandon a pomaly ku mne išiel..........
.............
Zrazu som otvorila oči a zistila som že ležím v nemocnici. Čože? Ťažko sa mi dýchalo.
"Ako sa cítite slečna?" Opýtal sa ma doktor a až teraz som ho zaregistrovala.
"Čo, čo sa stalo?" Opýtala som sa.
"Čo si pamätáte ako posledné?" Opýtal sa.
" No že som bola pri Brandonovi a...." Nedopovedala som lebo ma prerušil.
"Neviem čo sa vám zdalo, ale boli ste v kóme, pretože ste sa v škole pošmykli a spadli ste." Povedal a ja som naňho pozrela ako na debila. Čo prosím?
"Takže to čo sa Vám zdalo, si zrejme vaša myseľ vymyslela." Povedal a potom odišiel. Čože? Toto všetko, tá párty, tí ľudia v parku to bolo všetko iba vymyslené? Neverím. Ale vlastne som aj šťastná! Veď predsa bože som povedala Carterovi že ma pekné oči akože toto by bolo fakt trápne keby to bola realita.
Ležala som už hodiny a rozmýšľala že či asi nesnívam, no zrejme nie lebo vždy keď som sa uštipla tak som zaaukala. Proste to bolelo.
Opäť prišiel doktor.
"Takže ako sa cítite?" Opýtal sa a ja som sa zasmiala.
"Bolo aj lepšie." Povedala som a on chápavo prikývol a potom si niečo zapisoval do papierov.
"Ako dlho som bola v kóme?" Opýtala som sa a videla som že si povzdychol.
"Tri mesiace." Povedal a smutne sa pozrel na mňa. Prikývla som a ďalej som nič nevravela. Videl že je to zbytočné sa ma na niečo pýtať tak odišiel. Zrazu sa však dvere rozleteli a do nich vošla Samanta.
"No ahoooj!!!!" Zvískla a hneď sa na mňa hodila. Skoro ma zabila.
"Čaues!" Povedala som a zasmiala som sa.
"Toto musíme osláviť! Ak budeš už fit tak zájdeme do klubu čo povieš?" Opýtala sa ma. Ja som prikývla a zasmiala som sa. Stále mi však nesedela jedna vec. Na mojom krku bol presne taký náhrdelník, ktorý som našla v tom vraj vymyslenom parku...........
