Tell Me

2.

Jin pred nás postupne začal pokladať obed. Nakoniec si tiež zobral tanier plný kimchi a pustili sme sa do jedenia.

Kým som jedol, cítil som na sebe Taehyungov pohľad. Pozrel som sa na neho, no on zrak hneď odvrátil a už sa na mňa počas jedla nepozrel. Vstal som od stola a odniesol som svoj tanier do drezu. Išiel som do svojej izby a hodil sa na posteľ. Vytiahol som z vrecka telefón a začal na ňom hrať hru. Zrazu mi prišla správa od Taehyunga.

T- Nechceš sa ísť prejsť do parku?
J- Jasné prečo nie? Kedy?
T- Za desať minút.

Neviem prečo, ale už dlhší čas si všímam, že vždy keď si píšem s Taehyungom, usmievam sa ako čistý kretén. Nemám páru prečo.

Zbehol som dole po schodoch a pri dverách už stál obutý a v kabáte zabalený Taehyung.
Obul som si čižmy a vzal si bundu. Schmatol som ešte šál, ktorý som si obtočil okolo krku.

"Ideme?"
"Môžme."
Tae otvoril dvere a hneď ma oslepil čisto-biely sneh.
Tae vyšiel von a ja som ho následoval ako verné šteniatko.
Nemám veľmi rád zimu, ale milujem Vianoce. Výhodou zimy, je ale že sa nemusíme maskovať pred fanúšikmi alebo paparazzi kvôli tomu, že sme oblečení ako snehuliaci.  

Prišli sme do parku. Zrazu som ale zistil jednú zásadnu vec a to tú, že mi niekde zmizol Tae.

"Hyung?!"začal som kričať. Zrazu som ale cítil niečo ľadové za krkom. Striaslo ma a rýchlo som si vyzliekol bundu, aby z nej vypadol sneh. Nahnevane som sa otočil na osobu, ktorá stála za mnou a smiala sa ako zmyslov zbavená.

"Tak to si nemal." Zohol som sa po sneh a kým sa stihol spamätať, tvár mal plnú snehu. Samozrejme vrátane úst, kedže ich mal otvoré ako sa smial. Vypľul sneh a rýchlo sa hodil do snehu. Začali sme tam po sebe hádzať sneh a ako malé deti sme tam po sebe ziapali.

Stratil som sa Taemu zo zorného poľa a potichu sa prikradol za jeho chrbát. Hodil som mu sneh na hlavu a chcel utiecť, no to by som sa nemohol pošmyknúť a spadnúť na Taehyunga. Zvalil som na neho ako vrece zemiakov a zapozeral sa mu do tváre. Vždy mal takto krásné oči?