Tell Me

12.

Odtrhol som sa od Taehyunga a zohol sa ku črepinam. Tae sa skoro okamžite zohol ku mne na pomoc. Chytil som jeden kus, keď v tom mi črepina prepichla kožu. Sýkol som a ranu si priložil k ústam a začal cucať krv.

"Si v poriadku? Ukaž." Chytil mi ruku a pozrel na ranu.
"Je to trochu hlbšie, ale našťastie to nie je väčšia rana." Zdvihol ma za druhú ruku na rovné nohy a ťahal ku schodom do kúpelne. V kúpeľni ma posadil na kraj vane a odstúpil ku skrinke nad umyvadlom. Vytiahol z nej krabičku s leukoplastmi a priložil mi jeden na ranu.

"Ďakujem."
"Pre moju lásku všetko." Začervenal som sa.  Na toto si asi budem musieť zvyknúť. Priblížil sa ku mne a končekom prsta mi začal jemne prechádzať po krku.

Pozrel mi do očí, zatiaľ čo neprestával prechádzať koncom prsta po mojom chvejúcom sa krku. Vykúzlil obrovský šibalský úsmev s iskričkami nedočkavosti v očkách. Prisal sa mi na krk a obdarovaval ho jemnými bozkami.

"Oh, Tae,"zakňučal som slasťou. Na moment prestal a usmial sa, no hneď pokračoval. Začal byť dravší ako bol predtým.
Jemne sa mi zakusol do kože. Asi som divný, ale bolo to príjemné. Chcel som ho. Chcel som ho tak, ako nikdy nič predtým v živote.

"Tae, no tak,"smutne som na neho pozrel.
"Ešte vydrž, ty moja hviezdička nadržaná,"zasmial sa. Ako ja len milujem ten jeho smiech. Celý deň by som mohol počúvať iba jeho a aj tak by sa mi nezhnusil. Nikdy by sa mi zhnusiť ani nemohlo niečo tak omamné a prekrásné. Najradšej by som ho počúval do konca svojích dní a ešte viac. Neviem si predstaviť ako som mohol byť taký slepý a nevšimnúť si to. Nevedieť, že by som nedokázal bez toho najkrajšieho zvuku na svete existovať? To bola tá najväčšia chyba v mojom živote. Teda až druhá. Prvá bola samozrejme to, že som sa Taehyungovi vyhýbal, aj keď celé moje telo kričalo, aby som to nerobil, no mozog akoby si išiel svoje a moje srdce ho vôbec nezaujímalo a on si išiel podľa vlastných štatistík. Som to ja ale hlupák, že som si to neuvedomil skôr.

Vymanil som sa spod Taehyungovej nadvlády.

"Keď ma chceš, musíš si ma chytiť!" Myslel si, že on sa bude hrať so mnou? Tak na to nech rýchlo zabudne! To ja sa teraz s ním trošku pohrám.

"Kookie!"zakvílil Tae neochotne. Nedalo sa ale nič robiť. Keď ma chcel aspoň s časti, tak ako ja, tak za mnou pobeží. A nemýlil som sa. Hneď ako som vybehol na chodbu ma následoval. Bol rýchly a tak som zrýchlil aj ja, keď som sa nechcel hneď nechať chytiť. Zbehol som dolu schodmi a Tae za mnou.

"Kookie, no tak!"počul som za chrbtom jeho nádherný hlas. V duchu som sa nad tým pousmial, no neotočil som sa ani som nespomalil. Zletel som schodmi a nevedel kam mám ísť ďalej. Všade by som bol v pasti ako zviera. Rozhodol som sa pre obývačku. Rozbehol som sa k nej, no to už som nestihol, lebo Tae moje rozmýšľanie, kde utečiem využil a dobehol ma. Skočil na mňa a ruky mi priklincoval k zemi tými jeho. Sedel na mne obkročmo a držal mi pevne ruky na zemi, zatiaľ čo sa mi hlbokým pohľadom plným lásky zarýval do očí.
Priblížil sa mi k uchu.

"Tak za toto ťa budem musieť potrestať, ty moja hviezdička neposlušná,"zašepkal.