Tell Me

13.

Po týchto slovách sa mi zatmelo pred očami. Začal sa približovať tvárou k tej mojej. Zavrel som oči a čakal na moment kedy spojí naše pery. Už som cítil jeho horúci dych na tvári, keď v tom ho niečo zadržalo. To niečo bol telefón. Tae ho ale ihneď odignoroval a prisal sa mi na pery, no telefón stále akoby na nás kričal a tým nám oznamoval, že niekto má potrebu s nami rozprávať.

"Tae...asi....to bude....niekto....z chalanov,"povedal som cez bozky.
Tae sa odtiahol a to som využil na svoje oslobodenie. Rukami som švihol smerom dole a tým si ich uvoľnil zo zovretia. Pretočil som sa spod Taehyunga, tak že skončil on podomnou, vyštveral sa na nohy a utekal k telefónu, aby dotyčný nezložil. Ani som nepozeral kto volá, iba som to rýchlo zodvihol a priložil si prístroj k uchu.

"Áno?"
"Ahoj, Kookie. No ako? Ako sa máte?"vypytoval sa dotyčný. Spoznal som ten hlas okamžite ako začal prvú vetu.

"Ahoj, Jiminie. No máme sa tu super."
"Tak to som rád. Čo tam vystrájate?"
Táto otázka ma úplne znervóznila a preto som začal s koktaním zo seba sypať.

"N-no práve sme ch-chceli s Taehyungom..."odmlčal som sa.
"Si tam?"ozvalo sa z druhej strany. Bol som ticho. Úplne som zamrzol a nemohol som zo seba vydať ani hláska.

"Práve sme sa cheli ísť pozerať na nejaký film,"povedal do telefónu Tae, ktorý mi ho vytrhol z ruky a tým ma vyslobodil. V klamaní mal z nás dvoch vždy na vrch.

"Aho, Tae."
"Ahoj, Jimin. No ako v Busane?"
"Je tu super, len my už veľmi všetci chýbate, chalani,"počul som z repráku Jiminov smutný hlas.
"Neboj, veď už pozajtra sa znova vidíme,"povedal Tae a venoval mi smutný úsmev.
"Tak si užite ešte tie dva dni v prázdnom dome, lebo len čo sa vrátime, tak len tak skoro neodídeme,"zachichotal sa Jimin.
"Pijavíc sa ťažko zbavuje, to máš pravdu,"povedal s úškrnom Taehyung.
"Tak za toto si ma nepraj, Kim Taehyung!"sýkol Jimin nahnevaným, no zároveň i pobaveným tónom.
"Vykonám, dôstojník Park Jimin!"zasmial sa Tae. Toto som už ale nevydržal a na plné hrdlo sa začal zvonivým smiechom smiať.

"Tak sa majte, deti,"povedal Jimin a predtým, ako zložil si nahlas povzdychol. V momente čo zložil sme si s Taehyungom vymenili pohľady a začali sa od smiechu váľať po zemi. Smiali sme sa tak dlho, že som si myslel, že prasknem. Našťastie sa to nestalo. Skoro som plakal.

"Ako je možne, že sa s tebou nikdy nenudím?"opýtal som sa stále dusiac sa vlastným smiechom.
"To mi povedz ty, hviezdička moja,"sladko sa usmial. Chvíľu som popremýšľal a potom som otvoril ústa.

"Pretože si tak úžasny?"